Po invázii ruských ozbrojených síl na Ukrajinu zaviedla Európska únia v roku 2022 mechanizmus dočasnej ochrany pre vysídlené osoby z Ukrajiny.3 Tento európsky mechanizmus sa povinne vzťahuje na: (i) ukrajinských štátnych príslušníkov; (ii) osôb bez štátnej príslušnosti a štátnych príslušníkov tretích krajín iných ako Ukrajina, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana; (iii) rodinných príslušníkov týchto prvých dvoch kategórií a (iv) osôb bez štátnej príslušnosti a štátnych príslušníkov tretích krajín iných ako Ukrajina s povolením na trvalý pobyt na Ukrajine, ktorí sa nemôžu za bezpečných a stabilných podmienok vrátiť do svojej krajiny alebo regiónu pôvodu.

Členské štáty však majú možnosť rozšíriť túto dočasnú ochranu na akúkoľvek ďalšiu kategóriu osôb vysídlených z Ukrajiny z rovnakých dôvodov.

Holandské orgány najprv priznali dočasnú ochranu všetkým držiteľom ukrajinského povolenia na pobyt, vrátane držiteľov povolenia na prechodný pobyt. Tieto orgány sa však následne rozhodli obmedziť takúto ochranu na obmedzenejšiu kategóriu osôb, a to na držiteľov ukrajinského povolenia na trvalý pobyt. Viaceré osoby, ktoré nemajú takéto povolenie na trvalý pobyt, ale ktorým už bola v Holandsku priznaná fakultatívna dočasná ochrana, sa obrátili na holandské súdy.

Holandská Štátna rada, ako aj súd v Haagu, zasadajúci v Amsterdame, položili Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa možnosti členského štátu ukončiť fakultatívnu ochranu priznanú v tomto kontexte a za akých podmienok.

Súdny dvor vo svojom rozsudku pripomína, že poskytnutie dočasnej a okamžitej ochrany, ktoré je prejavom zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi pri vykonávaní azylovej politiky má výnimočnú povahu a musí byť vyhradené pre prípady hromadného prílevu vysídlených osôb.
V tomto rámci členský štát, ktorý priznal fakultatívnu dočasnú ochranu určitej kategórii osôb, môže týmto osobám v zásade túto ochranu odňať. Členské štáty môžu rozhodnúť o trvaní fakultatívnej dočasnej ochrany, ktorú poskytnú, za predpokladu, že táto ochrana sa nezačne skôr a neskončí po dočasnej ochrane, ktorú poskytujú inštitúcie Únie.
Tento členský štát je navyše povinný udeliť osobám požívajúcim fakultatívnu dočasnú ochranu povolenie na pobyt, ktoré im umožní zdržiavať sa na jeho území, kým im táto ochrana nebude odňatá.

Z toho vyplýva, že pokiaľ tieto osoby naďalej požívajú fakultatívnu dočasnú ochranu, zdržiavajú sa oprávnene na území dotknutého členského štátu. Nemôže sa teda na ne vzťahovať rozhodnutie o návrate, kým dotknutý členský štát túto fakultatívnu ochranu neukončí. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
[2] Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
[3] Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 203/24
Luxemburg 19. decembra 2024
Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-244/24 | [Kaduna]1 a C-290/24 | [Abkez]2