Dohoda dedičov by sa bez ďalšieho mala týkať iba aktív dedičstva. Za dlhy, záväzky poručiteľa v zmysle ustanovenia §-u 470 OZ, ktoré na dediča prechádzajú smrťou poručiteľa, zodpovedá dedič do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Pokiaľ je dedičov viac, tak títo zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Na druhej strane dedič nezodpovedá za poručiteľove záväzky len dedičstvom, resp. jeho podielom in natura alebo len vecou, ktorú zdedil, ale aj svojim vlastným majetkom do výšky ceny dedičstva, ktoré nadobudol. Vyplýva to zo znenia odseku 1 §-u 470 OZ, podľa ktorého je dedičova zodpovednosť obmedzená do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, a nehovorí o jeho zodpovednosti dedičským podielom, resp. jednotlivými vecami alebo právami nadobudnutými z dedičstva. Toto zákonné ustanovenie je dôsledkom skutočnosti, že poručiteľov majetok prechádza na dediča už smrťou poručiteľa a že dedič už od toho okamihu má možnosť dedičstvom disponovať .

Preto pokiaľ ide o aktíva dedičstva, ktoré sú predmetom dedenia v prípade viacerých dedičov, o týchto sa môžu rozhodnúť a dohodnúť dediči komu pripadne nehnuteľnosť, obchodný podiel v spoločnosti, hnuteľné veci a iné majetkové hodnoty. Avšak u záväzkov a dlhoch poručiteľa takúto „slobodu“ rozdelenia zákon nepripúšťa. Nie je možné uzavrieť dohodu dedičov, v zmysle ktorej si sami dediči rozdelia a dohodnú sa kto zdedí pôžičku, hypotéku, úver a pod. Je tak možné urobiť iba so súhlasom veriteľa/veriteľov. Je to z pochopiteľného dôvodu a to, aby nedošlo k ohrozeniu záujmu veriteľov.

Podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 26. januára 1973, sp. zn. 1 Cz 78/72, R 62/1973, ak sa v konaní o dedičstve vyporiadava pohľadávka veriteľa voči poručiteľovi, veriteľ poručiteľa je vždy účastníkom tej časti prejednávania dedičstva, ktorá sa týka jeho pohľadávky a vždy je potrebný jeho súhlas, ak podľa tohto vyporiadania majú dedičia zodpovedať inak, než ako je ustanovené v § 470 ods. 2 OZ, alebo ak sa týka vyporiadania práv veriteľa vykonaného dohodou dedičov alebo rozhodnutím štátneho notárstva (teraz súdu - pozn. autora) majú zodpovedať dedičia za dlhy poručiteľa inak, než ako je ustanovené v § 470 ods. 2 OZ.

Teda v zásade sa dedičia môžu dohodnúť na rozdelení dlhov a záväzkov poručiteľa akýmkoľvek spôsobom, avšak z uvedeného vyplýva, že takáto dohoda ak bude upravovať vzťahy medzi dedičmi iným spôsobom ako je upravené v ust. §-u 470 OZ, vyžaduje sa súhlas veriteľa.  

Je však nutné predpokladať, že pokiaľ pôjde o prechod dlhov v podobe hypotéky alebo úveru, banka bude skúmať podmienky u dediča, jeho platobnú schopnosť ako je tomu pri schvaľovaní úverov alebo hypoték.

Pri uzatváraní dohody dedičov je potreba si uvedomiť, že je síce možné rozdeliť dohodou medzi dedičmi aj pasíva dedičstva (dlhy, záväzky poručiteľa) ale s takouto dohodou musí súhlasiť aj samotný veriteľ.
Pokiaľ však tento súhlas nedá, nastupuje ustanovenie §-u 470 OZ a dlhy sa medzi dedičov nerozdelia ako si oni medzi sebou dohodli ale každý z nich bude zodpovedať do výšky nadobudnutého dedičského podielu.