V prípade zrušenia letu je letecký dopravca podľa práva Únie1 povinný poskytnúť dotknutým cestujúcim pomoc, ako aj náhradu (od 250 do 600 eur v závislosti od vzdialenosti). Letecký dopravca však túto náhradu nie je povinný platiť, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

Pani Van der Lans mala rezervovanú letenku na let, ktorý prevádzkuje KLM z Quita (Ekvádor) do Amsterdamu (Holandsko). Lietadlo priletelo do Amsterdamu s meškaním 29 hodín. Podľa KLM bolo meškanie spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, a to kombináciou porúch: pokazené boli dve súčiastky, konkrétne palivové čerpadlo a hydromechanická jednotka. Tieto súčiastky, ktoré neboli k dispozícii, museli byť letecky zaslané z Amsterdamu, aby boli následne namontované do predmetného lietadla. KLM tiež poznamenala, že pokazené súčiastky neprekročili svoju priemernú životnosť a že ich výrobca neposkytol žiadne osobitné oznámenie, podľa ktorého by sa v prípade, keď tieto súčiastky určitú životnosť dosiahnu, mohli vyskytnúť poruchy.

Pani Van der Lans sa obrátila na Rechtbank Amsterdam (Súd v Amsterdame), ktorý sa rozhodol položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky. V podstate chce vedieť, či technická porucha, ktorá vznikla nečakane, ktorá nevyplýva z nedostatku údržby a nebola zistená pri pravidelnej údržbe, patrí pod pojem „mimoriadne okolnosti“, a teda zbavuje dopravcu jeho povinnosti poskytnúť náhradu.

Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor pripomína, že na základe jeho judikatúry technické poruchy možno zahrnúť medzi mimoriadne okolnosti. Okolnosti zahŕňajúce vznik takej poruchy však môžu byť posúdené ako „mimoriadne“ iba vtedy, ak sa vzťahujú na udalosť, ktorá sa netýka bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a nepatrí do jeho účinnej kontroly na základe svojej povahy alebo pôvodu.2 Podľa Súdneho dvora je to tak najmä v situácii, v ktorej by konštruktér lietadiel tvoriacich flotilu dotknutého leteckého dopravcu alebo príslušný orgán zistili, že tieto lietadlá, hoci už sú v prevádzke, trpia skrytou výrobnou vadou ovplyvňujúcou bezpečnosť letov. Rovnako by to bolo pri existencii škôd spôsobených na lietadlách sabotážou alebo teroristickými činmi.

Keďže pri prevádzke lietadiel sa však nevyhnutne vyskytujú technické poruchy, leteckí dopravcovia sú s nimi v rámci výkonu svojich činností bežne konfrontovaní. V tejto súvislosti technické poruchy zistené počas údržby lietadiel alebo z dôvodu nedostatku takejto údržby samy osebe nemôžu predstavovať „mimoriadne okolnosti“.

V nadväznosti na to Súdny dvor poznamenáva, že porucha spôsobená predčasným zlyhaním určitých súčiastok lietadla, samozrejme, predstavuje nečakanú udalosť. Keďže takáto porucha je vnútorne spojená s veľmi zložitým systémom fungovania lietadla, ktoré je prevádzkované leteckým dopravcom v často zložitých, až extrémnych – najmä meteorologických – podmienkach, predpokladá sa, že žiadna súčiastka lietadla nie je bezporuchová.

Preto v rámci činnosti leteckého dopravcu táto nečakaná udalosť patrí do bežného výkonu jeho činnosti, keďže tento dopravca je bežne konfrontovaný s takým druhom nepredvídaných technických porúch. Okrem toho predchádzanie takej poruche alebo oprava, ktorú zapríčinila, vrátane výmeny predčasne opotrebovanej súčiastky, patrí do účinnej kontroly dotknutého leteckého dopravcu, keďže je to on, komu prislúcha zabezpečiť údržbu a riadne fungovanie lietadiel, ktoré prevádzkuje na účely svojich hospodárskych činností.

V dôsledku toho technická porucha, o akú v tejto veci ide, nemôže patriť pod pojem „mimoriadne okolnosti“.

V tejto súvislosti Súdny dvor tiež pripomína, že splnením povinností podľa európskeho práva nie je dotknutá možnosť uvedeného dopravcu požadovať náhradu škody od akejkoľvek osoby, ktorá spôsobila meškanie, ako je najmä výrobca určitých pokazených súčiastok.

________________________________
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).
[2] Pozri rozsudok Wallentin-Hermann, C-549/07, tlačové komuniké č. 100/08.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 105/15, 17. septembra 2015
Rozsudok vo veci C-257/14
Corina van der Lans/Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk