19.12.2018
ID: 4330upozornenie pre užívateľov
Doplnenie odvolacích dôvodov do blanketového odvolania po lehote na podanie odvolania podľa CSP
Je možné doplniť odvolacie dôvody do tzv. blanketového odvolania [1] aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania? Podľa názoru Najvyššieho súdu SR to možné je.
 |
V tomto príspevku sa bližšie pozrieme na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2018, sp. zn. 6Cdo/175/2017 (ďalej aj „Rozhodnutie“), podľa ktorého je súd v prípade blanketového odvolania povinný prihliadať na odvolacie dôvody doplnené po lehote na podanie odvolania.
Zhrnutie skutkového stavu predchádzajúceho vydaniu Rozhodnutia
V konaní predchádzajúcom vydaniu Rozhodnutia došlo k tomu, že žalobkyňa (a zároveň dovolateľka) podala v lehote na podanie odvolania voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu iba „zahlásenie odvolania“ – teda blanketové odvolanie, bez uvedenia konkrétnych odvolacích dôvodov.
V tomto „zahlásení odvolania“ žalobkyňa uviedla, že jej právny zástupca je práceneschopný z dôvodu hospitalizácie a že odvolacie dôvody doplní po jeho návrate z nemocnice. Právny zástupca žalobkyne odôvodnenie odvolania doplnil, avšak až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd podľa § 386 písm. d) CSP [2] doplnené odvolanie odmietol.
Odvolací súd v uznesení o odmietnutí odvolania uviedol, že hoci žalobkyňa odstránila vady odvolania jeho doplnením o chýbajúce odvolacie dôvody, nemohol na túto skutočnosť prihliadnuť, keďže v zmysle § 365 ods. 3 CSP možno odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Voči rozhodnutiu o odmietnutí odvolania podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzovala z § 420 písm. f) CSP. [3]
Žalobkyňa v odôvodnení dovolania uviedla, že lehota na podanie odvolania jej uplynula jeden deň po operačnom zákroku jej právneho zástupcu, ktorý preto v uvedenej lehote stihol podať iba „zahlásenie odvolania“.
Hospitalizáciu svojho právneho zástupcu považovala žalobkyňa za vyššiu moc a za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý jej zabránil uplatniť si v konaní svoje práva. Odmietnutím odvolania mal krajský súd žalobkyni znemožniť uplatnenie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
Najvyšší súd SR v Rozhodnutí posúdil podané dovolanie ako prípustné. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie žalobkyne zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Odôvodnenie Rozhodnutia
Najvyšší súd SR v Rozhodnutí dôvodil, že odvolací súd na danú situáciu nesprávne aplikoval ustanovenie § 365 ods. 3 CSP.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR totiž treba rozlišovať medzi odstraňovaním odstrániteľných vád odvolania v zmysle § 373 ods. 1 CSP a medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 CSP, keďže ide o rozdielne situácie, ak:
(i) podané odvolanie obsahuje aspoň jeden odvolací dôvod;
Akékoľvek ďalšie dopĺňanie odvolacích dôvodov je nutné posudzovať ako dopĺňanie odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 CSP.
Na takto doplnené odvolacie dôvody súd prihliada, ak sú doplnené do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(ii) podané odvolanie neobsahuje žiadny odvolací dôvod;
Akékoľvek ďalšie dopĺňanie odvolacích dôvodov je nutné posudzovať v zmysle § 373 ods. 1 CSP ako odstraňovanie vád odvolania.
Prvoinštančný súd na takéto odstraňovanie vád odvolania nevyzýva. Odvolateľ sa tak vystavuje riziku, že prvoinštančný súd po uplynutí lehoty na podanie odvolania toto predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý odvolanie následne ako vadné odmietne.
V posudzovanej veci podľa Najvyššieho súdu SR išlo o situáciu uvedenú pod bodom (ii) vyššie.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, skutočnosť, že prvoinštančný súd nevyzýva na odstránenie vady odvolania spočívajúcej v absencii odvolacích dôvodov neznamená, že strana sporu nemôže odstrániť takúto vadu sama, z vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania – a to až do momentu rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní.
Zo žiadneho ustanovenia CSP ďalej podľa názoru Najvyššieho súdu SR nevyplýva, že by strana sporu takto nemohla postupovať, keďže:
(i) § 365 ods. 3 CSP sa nevzťahuje na procesnú situáciu vadného odvolania;
(ii) § 380 ods. 1 CSP o viazanosti súdu odvolacími dôvodmi sa vzťahuje len na tie prípady, kedy odvolanie nejaké odvolacie dôvody obsahuje.
Najvyšší súd SR nakoniec uviedol, že ak by CSP sledoval zámer neumožniť strane z vlastnej iniciatívy odstrániť vadu odvolania spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov, a to aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, musel by byť tento zákaz výslovne alebo aspoň dostatočne jasne vyjadrený v znení CSP.
Právny rozbor Rozhodnutia
Najvyšší súd SR v Rozhodnutí de facto rozlišuje dve formy absencie odvolacích dôvodov v odvolaní, a to (i) čiastočnú – kedy odvolateľ uvedie určité odvolacie dôvody, ktoré následne doplní o ďalšie odvolacie dôvody; a (ii) úplnú – kedy odvolateľ neuvedie žiadny odvolací dôvod, čiže podá tzv. blanketové odvolanie. Od toho sa odvíja aj rozličný spôsob nakladania s odvolaním.
V prvom prípade, kedy odvolateľ uvedie aspoň jeden odvolací dôvod, je riešenie tejto situácie zrejmé na prvý pohľad. Bez ďalšieho sa aplikuje ustanovenie § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého je možné meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Touto situáciou sa preto nebudeme ďalej zaoberať.
V druhom prípade, kedy odvolateľ podá blanketové odvolanie bez toho, aby uviedol akýkoľvek odvolací dôvod – ide teda o situáciu posudzovanú v Rozhodnutí – je na mieste otázka, či je záver Najvyššieho súdu SR v Rozhodnutí správny.
Najvyšší súd SR takto podané odvolanie totiž považuje za odvolanie s odstrániteľnou vadou a dopĺňanie odvolacích dôvodov po uplynutí lehoty na podanie odvolania za odstraňovanie vád odvolania.
Z toho ďalej Najvyšší súd SR vyvodzuje, že na tento prípad nie je možné aplikovať ustanovenie o menení a dopĺňaní odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 3 CSP), a tým pádom sa neaplikuje ani časové obmedzenie z neho vyplývajúce.
Vadu odvolania spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov teda podľa názoru Najvyššieho súdu SR možno odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania.
Blanketové odvolania v právnej úprave OSP [4]
Za účinnosti OSP bolo možné podať blanketové odvolanie, a toto odvolanie následne dopĺňať o chýbajúce odvolacie dôvody aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Táto procesná situácia bola v OSP zahrnutá pod ustanovenia o odstraňovaní vád odvolania (§ 209 OSP).
Podľa § 209 ods. 1 OSP platilo nasledovné:
„Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.“
Za účinnosti OSP bol teda súd prvého stupňa povinný odvolateľa vyzvať na odstránenie aj takej vady odvolania, ktorá spočívala v absencii odvolacích dôvodov.
Zároveň, v zmysle § 205 ods. 3 OSP platilo, že:
„Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.“
Z použitia slova „rozšíriť“ možno vyvodiť, že zákonodarca tým mal na mysli rozšírenie už uplatnených odvolacích dôvodov o ďalšie odvolacie dôvody, a nie doplnenie chýbajúcich odvolacích dôvodov.
Je teda zrejmé, že časové obmedzenie vyplývajúce z § 205 ods. 3 OSP sa nemohlo vzťahovať na situáciu odstraňovania vád odvolania podľa § 209 ods. 1 OSP – a teda ani na dopĺňanie chýbajúcich odvolacích dôvodov – keďže k takémuto úkonu bol súd prvého stupňa povinný odvolateľa vyzvať. Keďže bol súd prvého stupňa povinný odvolateľa vyzvať na doplnenie chýbajúcich odvolacích dôvodov a poskytnúť mu na odstránenie tejto vady primeranú lehotu, časové ohraničenie vyplývajúce z § 205 ods. 3 OSP nemalo v tejto situácii význam.
Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3 Cdo 202/2004:
„Pokiaľ sa v odvolaní vyskytne vada spočívajúca v absencii odvolacích dôvodov, je povinnosťou súdu vyzvať odvolateľa na jej odstránenie, pričom lehotu na odstránenie vady určuje vo výzve súd (§ 43 ods. 1 OSP v spojení s § 211 OSP) a neurčuje ju samo plynutie odvolacej lehoty. Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania je vada odstránená, pričom je irelevantné, či k jej odstráneniu došlo po súdom určenej lehote alebo po uplynutí odvolacej lehoty.“
Obdobne sa Najvyšší súd SR vyjadril aj v rozhodnutí R 20/2014 (ďalej aj „Rozhodnutie R 20/2014“), [5] v ktorom dospel k nasledovnému záveru:
„Lehotu na odvolanie a na rozšírenie rozsahu a dôvodov odvolania (§ 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) nemožno stotožňovať s lehotou na odstránenie vád odvolania. Ak k odstráneniu vady odvolania došlo do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd ho musí (ako bezvadné) preskúmať, pričom nie je rozhodujúce, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí lehoty.“
Judikatúrou sa teda vyvinula prax umožňujúca podávanie blanketových odvolaní, ktoré mohli byť – na výzvu súdu – opravované a dopĺňané aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čo v praxi mohlo trvať aj niekoľko mesiacov. Za účinnosti OSP bolo podanie blanketového odvolania účinným nástrojom, ako mohla nespokojná strana konania oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, keďže podané odvolanie (aj blanketové) má odkladný účinok.
Podávanie blanketových odvolaní bolo teda umožnené nielen judikatúrou, ale aj samotným znením OSP.
Právna úprava dopĺňania odvolacích dôvodov v CSP je odlišná oproti pôvodnej právnej úprave v OSP
Súčasná právna úprava v CSP je však iná – právne názory platné vo vzťahu k OSP teda nemožno bez ďalšieho aplikovať aj na ustanovenia CSP.
Podľa § 373 ods. 1 CSP platí nasledovné:
„Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.“
Toto ustanovenie sa týka procesnej situácie vadného odvolania – teda odvolania, v ktorom absentuje niektorá zo zákonom vymedzených náležitostí. Súd je pritom povinný vyzvať odvolateľa na doplnenie chýbajúcich náležitostí, s jednou výnimkou – súd nevyzýva na doplnenie chýbajúcich odvolacích dôvodov.
Z druhej vety predmetného ustanovenia CSP „súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov“ by bolo možné – avšak iba na prvý pohľad – vyvodiť dva závery:
(i) záver Najvyššieho súdu SR v Rozhodnutí, podľa ktorého hoci súd nevyzýva stranu sporu na doplnenie odvolacích dôvodov v prípade ich absencie v odvolaní, tieto dôvody môže strana konania kedykoľvek do odvolania doplniť (najneskôr však do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní); alebo
(ii) záver, podľa ktorého súd na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva – ani keď odvolanie neobsahuje žiadne odvolacie dôvody – pretože ich po uplynutí lehoty na podanie odvolania ani nie je možné doplniť.
Strana sporu je totiž sama zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva – a to aj v odvolacom konaní, pričom v opačnom prípade jej hrozí strata sporu.
K zodpovednosti za uplatňovanie vlastných procesných práv patrí to, že strana sporu musí mať jasno ohľadom dôvodov svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím. Strana sporu ale zároveň musí rešpektovať to, že jej právo na konštatovanie svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím je časovo obmedzené – a to lehotou na podanie odvolania.
S druhým z vyššie uvedených záverov sa stotožňujeme, nakoľko je plne v súlade nielen so znením CSP, ale aj so základnými princípmi civilného procesu.
Podľa § 365 ods. 3 CSP platí nasledovné:
„Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.“
Uvedené ustanovenia § 365 ods. 3 CSP a 373 ods. 1 CSP je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, keďže sa týkajú rovnakej situácie – dopĺňania odvolacích dôvodov.
Ak teda platí, že:
(i) súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov do odvolania, v ktorom odvolacie dôvody úplne chýbajú; a zároveň
(ii) odvolacie dôvody môže odvolateľ dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania;
je nutné dospieť k záveru, že odvolanie, v ktorom úplne absentujú akékoľvek odvolacie dôvody, je možné doplniť o tieto chýbajúce odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
S týmto záverom sa stotožňuje aj právna doktrína. Komentár k § 373 CSP uvádza nasledovné:
„Odstrániteľnými vadami sú obsahové vady odvolania v nadväznosti na § 363 CSP, ktorý vymedzuje náležitosti odvolania. [...] Vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže odvolateľ odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 CSP) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 CSP obligatórnou náležitosťou každého odvolania. [...] Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie nikdy nevyzýva.“
To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 CSP.“ [6]
Ustanovenie § 365 ods. 3 CSP je teda podľa právnej doktríny nutné aplikovať aj na blanketové odvolania – teda odvolania vadné, bez vymedzených odvolacích dôvodov – ktoré je tým pádom možné dopĺňať o chýbajúce odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v Rozhodnutí, časové obmedzenie upravené v § 365 ods. 3 CSP nie je možné aplikovať na situáciu odstraňovania vád odvolania spočívajúcich v úplnej absencii odvolacích dôvodov.
Podľa nášho názoru však v prospech takéhoto výkladu neexistuje argument – práve naopak.
Logickým argumentom od menšieho k väčšiemu môžeme dospieť k záveru, že ak sa § 365 ods. 3 CSP vzťahuje na procesnú situáciu, kedy odvolanie obsahuje aspoň jeden odvolací dôvod (a inak je bezvadné), rovnako sa toto ustanovenie má vzťahovať aj na procesnú situáciu, kedy odvolanie neobsahuje žiadny odvolací dôvod. Ako sme uviedli vyššie, ustanovenia § 365 ods. 3 CSP a § 373 ods. 1 CSP je nutné vykladať vo vzájomnej súvislosti – nemožno ich oddeľovať, keďže sa týkajú rovnakej situácie dopĺňania odvolacích dôvodov.
Pri porovnaní právnej úpravy dopĺňania odvolacích dôvodov v CSP a v OSP je teda zrejmé, že medzi týmito úpravami existujú rozdiely.
Podľa § 205 ods. 3 OSP bolo rozširovanie odvolacích dôvodov obmedzené lehotou na podanie odvolania – čo sa ale logicky nevzťahovalo na dopĺňanie chýbajúcich odvolacích dôvodov podľa § 209 ods. 1 OSP, keďže k tomuto úkonu bol súd povinný odvolateľa vyzvať.
Uvedené však už v súčasnosti neplatí.
Najvyšší súd SR však tento zásadný rozdiel nebral pri vydávaní Rozhodnutia do úvahy a preniesol prax dopĺňania blanketových odvolaní po lehote na podanie odvolania, aplikovanú za účinnosti OSP, aj do súčasnosti.
Najvyšší súd SR pritom naďalej rozdeľuje procesné situácie dopĺňania chýbajúcich odvolacích dôvodov pri ich úplnej absencii a pri ich čiastočnej absencii – hoci k takémuto postupu už podľa úpravy v CSP neexistuje dôvod.
Pritom argument Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého fyzické a právnické osoby môžu konať to, čo zákon nezakazuje – a zákon údajne nezakazuje dopĺňanie odvolacích dôvodov po lehote na podanie odvolania – nemôže obstáť.
Ako sme už totiž uviedli vyššie, zákonodarca takýto postup výslovne vylučuje v § 365 ods. 3 CSP v spojení s § 373 ods. 1 CSP.
Vada odvolania spočívajúca v absencii odvolacích dôvodov je do uplynutia lehoty na podanie odvolania vadou odstrániteľnou, a po uplynutí lehoty na podanie odvolania sa stáva vadou neodstrániteľnou.
Ak má odvolanie neodstrániteľné vady, odvolací súd takéto odvolanie v zmysle § 386 písm. d) CSP odmietne.
Najvyšší súd SR nebral do úvahy ani odlišné koncepčné východiská CSP oproti OSP
Najvyšší súd SR taktiež nebral do úvahy ani odlišnosti v koncepčných východiskách CSP oproti pôvodnej právnej úprave OSP.
Ustanovenie § 365 ods. 3 CSP je premietnutím zákonnej koncentrácie civilného procesu. Zákonná koncentrácia konania znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do určitej fázy konania. V tomto prípade je teda procesný úkon podania odvolania koncentrovaný do 15 dní, ktoré začínajú plynúť v deň nasledujúci po dni doručenia prvoinštančného rozhodnutia.
CSP taktiež kladie vyššie nároky na strany sporu než OSP. Strany sporu sú (zjednodušene povedané) vo vyššej miere zodpovedné za výsledok sporu a za uplatňovanie svojich práv, pričom celé konanie je viazané princípom hospodárnosti a rýchlosti konania. Umožnenie podávania blanketových odvolaní a ich dopĺňanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania o odvolacie dôvody považujeme za rozporné s týmito základnými princípmi CSP, a teda za rozporné s duchom zákona.
Práve to, že dopĺňanie blanketového odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody za účinnosti OSP spravidla trvalo niekoľko mesiacov – čím sa celé konanie značne spomaľovalo – malo za dôsledok, že zákonodarca pri prijímaní CSP preformuloval ustanovenie o odstraňovaní vád odvolania, a to s cieľom zabrániť tejto nežiaducej praxi.
Správne riešenie situácie posudzovanej v Rozhodnutí
Podľa nášho názoru postup, ktorý Najvyšší súd SR zvolil v Rozhodnutí, je teda nesprávny. Avšak rovnako možno konštatovať, že prvoinštančný súd a odvolací súd v predmetnom prípade taktiež postupovali nesprávne.
V zmysle čl. 11 ods. 1 CSP platí, že „Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.“
Predmetné „zahlásenie odvolania“ mal prvoinštančný súd posúdiť ako návrh na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 122 CSP, [7] keďže z jeho obsahu vyplývalo, že zástupca žalobkyne z dôvodu svojej hospitalizácie zmešká lehotu na vykonanie procesného úkonu, ktorý mu patrí. Pritom hospitalizácia strany sporu alebo jej právneho zástupcu býva typickým dôvodom, pre ktorý súdy odpúšťajú zmeškanie lehoty.
Následne mohol odvolací súd na predmetné podanie prihliadnuť a rozhodnúť o doplnenom odvolaní. Ale ak aj odvolací súd takto nepostupoval – a teda postupoval nesprávne – Najvyšší súd SR nemohol napraviť nesprávnosť tohto postupu vydaním Rozhodnutia, nakoľko Rozhodnutie je nesprávne a rozporné so základnými princípmi CSP.
Záver
Záverom možno zhrnúť, že prax podávania blanketových odvolaní zaužívaná za účinnosti OSP vychádzala z inej právnej úpravy, než aká je platná v súčasnosti.
Vzhľadom na to, že právna úprava CSP je iná, ako právna úprava OSP, nemožno túto prax prenášať aj do súčasnej právnej úpravy, keďže:
(i) ákonodarca v § 365 ods. 3 CSP výslovne upravil, že odvolateľ môže dopĺňať odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania;
(ii) zákonodarca v § 373 ods. 1 CSP výslovne upravil, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie chýbajúcich odvolacích dôvodov;
(iii) podávanie blanketových odvolaní a ich následné dopĺňanie o chýbajúce odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania je v rozpore s princípmi hospodárnosti a rýchlosti konania.
Avšak napriek existencii rozdielu medzi právnymi úpravami v OSP a CSP, Najvyšší súd SR v Rozhodnutí tento rozdiel nebral do úvahy.
Preto považujeme Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR za nesprávne, keďže prenáša prax podávania blanketových odvolaní aj do súčasnosti, a to napriek tomu, že zákonodarca mal v úmysle zabrániť tejto (nežiaducej) praxi pri rekodifikácii civilného procesu.
Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava
Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk
_____________________
[1] Tento pojem nie je zákonne definovaný. Jeho použitie sa vyvinulo z praxe a pre zjednodušenie budeme týmto pojmom označovať odvolanie, v ktorom absentujú odvolacie dôvody.
[2] Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Podľa § 386 písm. d) CSP platí, že odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 CSP, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
[3] V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
[4] Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30.06.2016 (ďalej aj „OSP“)
[5] Dostupné v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 2/2014.
[6] Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 1255 a nasl.
[7] V zmysle § 122 CSP platí, že „Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.“
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk