​OSOBNÝ BANKROT

Exekúcie spôsobujú mnohým ľuďom nepochybne množstvo problémov v pracovnom aj osobnom živote a znamenajú veľkú komplikáciu pri návrate do „normálneho“ života. Oddlženie alebo tzv. osobný bankrot, ktorý by im pomohol rýchlejšie sa z tejto situácie dostať, je dnes pre bežných ľudí prakticky nedostupný. S cieľom pomôcť im prekonať ťažkú životnú situáciu ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá upravuje oddlženie fyzických osôb (tzv. osobný bankrot).

Sociálna poisťovňa eviduje takmer 60.000 ľudí, voči ktorým je vedená exekúcia a súčasne sa strháva časť z ich dôchodcovských dávok. Na základe určitého porovnania údajov z Českej republiky je možné predpokladať, že počet jednotlivcov nachádzajúcich sa v dlhovej pasci môže predstavovať najmenej 100.000 občanov. Len za rok 2015 bolo v Českej republike podaných viac ako 32.000 žiadostí o osobný bankrot, pričom za rovnaké obdobie využilo túto možnosť v Slovenskej republike len 391 ľudí. Z uvedeného porovnania je zrejmé, že je potrebné zaviesť legislatívne opatrenie, ktoré osobný bankrot reálne umožní.

Základný koncept novej právnej úpravy spočíva v tom, že:

• ​Dlžník, ktorý je fyzickou osobou bude mať možnosť zbaviť sa dlhov jednou z dvoch alternatív:  konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
• V prípade konkurzu  dlžník odovzdá na speňaženie majetok a následne  súd rozhodne o oddlžení.
• V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Súd určí dlžníkovi jednu kvótu, napr. 30 %, ktorú má dlžník zaplatiť. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.  Veriteľom sa ale musí dostať aspoň toľko, čo by dostali, ak by dlžník svoj úpadok riešil konkurzom (tj. musí im dať aspoň hodnotu majetku);
• Domáhať sa zbavenia dlhov navrhovaným spôsobom môže dlžník iba raz za 10 rokov;
• Zavádza sa povinné zastúpenie dlžníka v konaní advokátom alebo Centrom právnej pomoci;
• Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné)  bude musieť dlžník  splácať aj po oddlžení  (napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, peňažný trest podľa trestného zákona, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú za zdraví) nakoľko vzhľadom na ich povahu, resp. dôvod vzniku, nie je dôvod takéto pohľadávky dlžníkovi odpúšťať;
• Každý veriteľ má právo uplatniť žalobu na zrušenie oddlženia, ak vie osvedčiť nepoctivý zámer dlžníka (ak by dlžník mal snahu poškodiť svojich veriteľov, napr. bez vážneho dôvodu by neplnil splátkový kalendár, úmyselne by sa priviedol do platobnej neschopnosti).

EXEKÚCIE

Exekúcie predstavujú veľký problém nielen pre dlžníkov či veriteľov, ale aj pre prístup k spravodlivosti vôbec. Nápad všetkých vecí na súdy bol len za minulý rok v objeme vyše 1 140 000. Z toho je ale viac ako 540 000 len exekúcií, resp. návrhov na začatie exekučného konania. Keď dokážeme dať tieto prípady zo súdov preč, podstatne ich odbremeníme od administratívnej agendy, ktorú nevyhnutne nemusia robiť súdy. Môžu sa tak venovať predovšetkým tomu, na čo sú určené, teda riešiť spory.

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu Exekučného poriadku. V zmysle návrhu sa jediným exekučným súdom na Slovensku stane Okresný súd v Banskej Bystrici. Návrhy na vykonanie exekúcie sa budú podávať len elektronicky. Konanie vo veľkej miere bude budované na elektronických formulároch, ktoré účastníkov prevedú procesom. Návrh zavádza náhodný výber súdneho exekútora, čím sa zabezpečí rovnomerné rozdeľovanie vecí medzi súdnymi exekútormi v rámci kraja. Nová úprava umožňuje spájať viac exekúcií proti jednému povinnému u jedného súdneho exekútora, čo znamená aj nižšie náklady. Exekútor bude mať nárok na paušálne výdavky a súd tak nebude musieť v množstve prípadov rozhodovať aj o trovách exekúcie.

Keď chceme zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, tak ľudia musia na vlastnej koži pocítiť zníženie doby súdnych konaní. Zriadenie jediného exekučného súdu v Banskej Bystrici a odbremenie ostatných súdov od tejto agendy k tomu výrazným spôsobom napomôže.

PLATOBNÉ ROZKAZY

Druhotná platobná neschopnosť je jednou z príčin, ktorá má vplyv na zlú kvalitu podnikateľského prostredia. Exekúciami zaťažené súdy nie sú schopné v primeranej dobe vydávať rozhodnutia a na svoje peniaze, aj keď už má podnikateľ v rukách platobný rozkaz, musí čakať neúmerne dlho. Nový zákon o upomínacom konaní, ktorý predkladá ministerstvo spravodlivosti, má za cieľ zrýchliť a zefektívniť tento proces, a teda v konečnom dôsledku aj  výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane po svoje peniaze.

Návrhom zákona ustanovujeme jeden súd pre elektronické platobné rozkazy. Konania o vydanie platobného rozkazu budú odpojené od klasického sporového konania. Vytvorí sa elektronická alternatíva k už existujúcemu režimu platobného rozkazu. Elektronizujeme proces prostredníctvom štandardizovaných elektronických formulárov. Tie prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním, kde budú interaktívnymi nápovedami navádzaní, aby správne vyplnili jednotlivé polia formulárov, a tak predišli nejasným a nezrozumiteľným návrhom. Formuláre budú zverejnené na webovom sídle ministerstva, tlačivo odporu sa bude doručovať žalovanému spolu s platobným rozkazom.

Písomnosti a rozhodnutia sa budú doručovať elektronickými prostriedkami ako elektronický úradný dokument podľa osobitného zákona. Zavádza sa elektronické podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu do elektronickej schránky súdu a elektronická komunikácia so žalobcom. V prípade žalovaného sa navrhuje prednostne doručovanie elektronickými prostriedkami, avšak tu sa pripúšťa komunikácia aj v listinnej podobe v prípade doručovania platobného rozkazu či podania odporu.

Upomínacie konanie bude plne v réžii vyšších súdnych úradníkov, o opravnom prostriedku (sťažnosť) bude v zákonom stanovených prípadoch rozhodovať sudca (odmietnutie návrhu, odporu, trovy).

Žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, sa inštitútom povolenia splátok za taxatívne uvedených podmienok umožnuje, aby mohol priznaný nárok uhradiť v mesačných  splátkach (maximálne 10 splátok). Ak však žalovaný neuhradí čo i len jednu splátku včas, prichádza o výhodu splátkového kalendára a neuhradenú sumu z priznaného nároku je možné od žalovaného vymáhať. Menia sa tiež súdne poplatky, za podanie návrhu bude poplatok 3% z dlžnej sumy a za odpor, ak je podaný elektronicky tiež 3%.

PROTISCHRÁNKOVÝ ZÁKON

Štát musí mať na svojich partnerov zo súkromného sektora, s ktorými obchoduje,  väčšie požiadavky na transparentnosť aj na podmienky, ktoré musia spĺňať, aby sa mohli uchádzať o verejné zdroje. Za týmto účelom pripravilo ministerstvo spravodlivosti zákon o registri partnerov verejného sektora, tzv. protischránkový zákon.

Návrh zákona zavádza nový pojem, tzv. partner verejného sektora, ktorým je ten, kto sa uchádza alebo ten kto prijíma peňažné plnenie alebo majetok od štátu, samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií (nad určený limit, napr. 100000 eur jednorazovo, 250000 eur opakovane v roku a pod.). Návrh sa vzťahuje na všetky verejné zdroje, to znamená na všetky situácie keď štát ide do vzťahu so súkromným sektorom. Pre firmy, ktoré sa o verejné zdroje uchádzajú, zavádza povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Register bude verejný a kontrolovateľný. Zápis nepravdivých údajov do registra bude mať za následok citeľne odstrašujúce sankcie:

• pokuta pre partnera verejného sektora (do výšky hospodárskeho prospechu, inak od 10.000 do 1.000.000 eur),
  
• pokuta pre štatutára partnera verejného sektora (do 100.000 eur), za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba, ktorá nepostupovala s odbornou starostlivosťou,
• výmaz partnera verejného sektora z registra (= nemožnosť  získať verejné zdroje),
  právo štátu odstúpiť od zmluvy,
• zápis štatutára partnera verejného sektora do registra diskvalifikovaných osôb (v trvaní 3 roky) a automatický výmaz zo všetkých obchodných spoločnosti (na 3 roky),
• možnosť trestného stíhania partnera verejného sektora (napr. pre trestný čin subvenčného podvodu, poškodzovania finančných záujmov EÚ a pod.) – zvážiť rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Návrh na zápis za partnera verejného sektora podáva zákonom vymedzená oprávnená osoba, ktorou je advokát, banka, daňový poradca alebo audítor. Táto osoba bude spoluzodpovedná aj za pravdivosť zapísaných údajov v registri. Údaje môže na vlastný alebo externý podnet kontrolovať súd, ktorý register vedie. Ak sa rozhodne údaje preverovať, obráti sa na štatutára firmy alebo na oprávnenú osobu. Okrem toho môže využiť aj iné štátne orgány, ktoré sú upravené v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (napr. finančná polícia). Rovnako sa môže obrátiť aj na tzv. povinné osoby, ktorými sú pre tento účel napr. banky, centrálny depozitár, burza cenných papierov, správcovská spoločnosť, finančný poradca, atď.

Zdroj: TS MSp SR
 
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk