Z predchádzajúceho článku

V čase publikácie nášho článku bolo evidentné, že odborná literatúra a ani súdna prax neboli v tejto otázke jednotné. Litera zákona totiž úplne jednoznačnú odpoveď nedáva.

Podľa názoru jednej skupiny odbornej verejnosti (členovia rekodifikačnej komisie, autori komentára k CSP, ako aj jeden zo senátov Najvyššieho súdu SR[5]), kumulácia oboch dôvodov prípustnosti dovolania nie je možná, pričom výsledkom takejto kumulácie má byť odmietnutie dovolania.

Druhý pohľad na skúmanú problematiku priniesla priamo aplikačná prax Najvyššieho súdu SR. Odlišný senát Najvyššieho súdu SR totiž vo svojom rozhodnutí[6] pripustil možnosť súčasnej aplikácie oboch dôvodov prípustnosti dovolania. Dôvodom pre odmietnutie neprípustnosti kumulácie bol jednak prílišný formalizmus takého postupu a zároveň jeho rozpor s princípom spravodlivosti.

Zásadné aplikačné rozpory oboch prezentovaných prístupov k správnej aplikácii ustanovení CSP o dovolaní jednoznačne predznamenali, že je len otázkou času, kedy k tejto problematike bude musieť zaujať stanovisko veľký senát Najvyššieho súdu SR (ďalej aj „Veľký senát“) ako nová rozhodovacia autorita na to vytvorená v CSP a odstrániť tým vzniknutý stav právnej neistoty.

Právny názor Veľkého senátu

Doterajšie definitívne vyriešenie aplikačných nejasností pri odôvodňovaní prípustnosti dovolania podľa CSP prezentoval Veľký senát v uznesení, sp. zn. VCdo 2/2017[7]  (ďalej aj „Uznesenie“).

V úvode je potrebné zdôrazniť, že právny názor Veľkého senátu vyslovene nekorešponduje ani s jedným z doteraz prezentovaných prístupov k správnej aplikácii dôvodov prípustnosti dovolania podľa CSP. Prejavuje sa to jednak vo vzťahu k následkom prípadnej kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP, ako aj v prípade aplikácie viacerých vád zmätočnosti podľa § 420 CSP.

Veľký senát v Uznesení prijal nasledovné závery:

(i) kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP je neprípustná;
(ii) pri súbežnom uplatnení oboch dôvodov prípustnosti dovolania bude Najvyšší súd SR skúmať len prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP (vady zmätočnosti);
(iii) pri uplatnení viacerých vád zmätočnosti podľa § 420 písm. a) až f) CSP bude Najvyšší súd SR skúmať len tú z uplatnených vád zmätočnosti, ktorá je v § 420 CSP uvedená na prednejšom mieste, teda v texte vyššie.

Nemožnosť kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania

Napriek skutočnosti, že právny názor pripúšťajúci možnosť súbežnej aplikácie oboch dôvodov prípustnosti dovolania bol prezentovaný práve zo strany jedného zo senátov Najvyššieho súdu SR, Veľký senát sa s týmto postojom nestotožnil a výslovne konštatoval, že dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP kumulovať nemožno. Veľký senát svoj právny názor zdôvodnil nasledovnými argumentmi:

Argument č. 1 - princíp právnej istoty

Prvým argumentom Veľkého senátu vo vzťahu k nemožnosti kumulácie oboch dôvodov prípustnosti dovolania je snaha o prekonanie údajne zaužívaného vnímania dovolania ako 3. stupňa súdneho konania. Takýto stav však už podľa názoru Veľkého senátu nie je prípustný. Sledovaný cieľ, aby dovolanie nebolo vnímané ako určitý, relatívne ľahko dostupný opravný prostriedok sa má dosiahnuť práve sprísnením dôvodov pre uplatnenie dovolania.

Dovolanie predstavuje v právnom poriadku SR určitú formu narušenia princípu právnej istoty, a preto by podľa názoru Veľkého senátu mal byť uvedený zásah do právnej istoty čo najvýnimočnejší.

Argument č. 2 – teleologický výklad

Veľký senát jednoznačne pripúšťa, že zo znenia príslušných ustanovení CSP výslovne nevyplýva nemožnosť súbežnej aplikácie dôvodov prípustnosti dovolania. Na druhej strane však argumentuje, že pred jazykovým výkladom má prednosť výklad súladný so zmyslom a účelom právneho predpisu, a to predovšetkým s odkazom na čl. 4 ods. 2 CSP[8].

Aplikáciou teleologického výkladu Veľký senát následne dospel k vymedzeniu dvoch základných úloh, ktoré má nová koncepcia dovolania v CSP primárne plniť. Týmito úlohami sú:

(i) náprava najzávažnejších procesných pochybení; a
(ii) riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry.

V rámci stanovených funkčných úloh novej koncepcie dovolania však podľa názoru Veľkého senátu nie je v súlade so zmyslom a účelom CSP, aby dovolanie v konkrétnom prípade plnilo súbežne obe svoje základné úlohy. Súbežné plnenie týchto úloh totiž vylučujú individuálne okolnosti posudzovanej veci, ktoré opodstatnili podanie dovolania.

Dôvodom prezentovaného názoru je podľa Veľkého senátu aj rozdielna závažnosť vymedzených úloh dovolania, ktorá sa bezprostredne prejavuje v rozdielnej závažnosti samotných dôvodov prípustnosti dovolania. Bližšie sa uvedenému argumentu venujeme v ďalšej časti nášho článku.

Je možné sa domnievať, že tento prístup má celkom zrejme smerovať k zníženiu vyťaženosti Najvyššieho súdu SR z hľadiska počtu podaných dovolaní, ako aj z hľadiska zložitosti ich obsahu. Túto skutočnosť v konečnom dôsledku v Uznesení priznal aj Veľký senát. Analyzovať naplnenie jedného dôvodu prípustnosti je v zásade oveľa jednoduchšie, ako je tomu pri uplatnení dvoch dôvodov.

Argument č. 3 – rozdielna závažnosť dôvodov prípustnosti dovolania

Ďalším a najviac akceptovateľným argumentom Veľkého senátu smerujúcim proti súčasnej aplikácii oboch dôvodov prípustnosti dovolania je ich rozdielna závažnosť.

S odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (bez bližšej identifikácie konkrétnych rozhodnutí) Veľký senát konštatuje, že vady zmätočnosti sú považované za natoľko závažné procesné pochybenia, že pri ich výskyte už nie je potrebné ani vhodné skúmať správnosť právneho posúdenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí.

Ak teda dovolateľ zdôvodňuje podanie dovolania niektorou vadou zmätočnosti podľa § 420 CSP, nemá z hľadiska splnenia požiadavky hospodárnosti konania zmysel zdôvodňovať aj prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP (nesprávne právne posúdenie veci).

Pokiaľ by sa na druhej strane ukázalo, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vadou zmätočnosti netrpí, toto rozhodnutie zostane v zmysle záverov Veľkého senátu nedotknuté, a to aj keby boli naplnené dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP a v napádanom rozhodnutí obsiahnuté právne posúdenie veci by bolo nesprávne.

Nemožnosť súčasnej aplikácie viacerých vád zmätočnosti podľa § 420 CSP

Veľký senát pri problematike kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania však zašiel ešte ďalej. Nielenže konštatoval, že nie je prípustné súbežne aplikovať dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP, ale zároveň vyslovil, že predmetom prieskumu Najvyššieho súdu SR v konkrétnom konaní o dovolaní nemôže byť súčasne ani viacero dovolateľom prípadne namietaných vád zmätočnosti podľa § 420 CSP.

Uvedený právny názor Veľký senát v Uznesení odôvodnil tým, že jednotlivé vady zmätočnosti podľa § 420 CSP nie sú rovnako závažné a že v prípade výskytu závažnejšej vady zmätočnosti už nie je na mieste skúmať výskyt niektorej menej závažnej.

Z tohto dôvodu zákonodarca usporiadal vady zmätočnosti v ustanovení § 421 CSP zostupne podľa ich významu od písm. a) až po písm. f).

Rovnaký prístup zákonodarca zvolil aj v prípade samotných dôvodov prípustnosti dovolania, keďže významnejšie vady zmätočnosti sú upravené v § 420 CSP a menej závažné nesprávne právne posúdenie až následne v § 421 CSP.

Ak by teda napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v konkrétnom prípade trpelo viacerými vadami zmätočnosti, dovolateľ je v zmysle záverov Uznesenia Veľkého senátu povinný označiť len tú vadu, ktorá je v ustanovení § 420 CSP v abecednom poradí uvedená skôr.

Kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania nemá za následok jeho odmietnutie

Ako sme už predtým naznačili, Veľký senát sa pri svojom stanovisku v celom rozsahu nestotožnil ani s jedným z právnych názorov, ktoré sme podrobne rozoberali v našom predchádzajúcom článku.

Pre úplnosť však považujeme za potrebné uviesť, že prezentované názory sa týkali len kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP a nie prípadnej kumulácie viacerých vád zmätočnosti podľa § 420 CSP.

V rozpore s jedným z prezentovaných právnych názorov, podľa ktorého by nedovolená kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania mala viesť k jeho odmietnutiu, Veľký senát uzavrel, že v takom prípade dovolanie automaticky odmietnuté nebude. Predmetom prieskumu v konaní o dovolaní však bude len najzávažnejší dovolateľom označený dôvod prípustnosti dovolania.

S ohľadom na už spomenuté to znamená, že ak v konkrétnom dovolaní dôjde ku kumulácii dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP, Najvyšší súd SR bude skúmať prípustnosť dovolania len podľa § 420 CSP.

Zároveň, ak dovolateľ odôvodní dovolanie výskytom viacerých vád zmätočnosti podľa § 420 CSP, Najvyšší súd SR bude v súlade s právnym názorom Veľkého senátu preskúmavať len existenciu tej dovolateľom označenej vady, ktorá je v ustanovení § 420 CSP uvedená abecedne skôr.

Pre dovolateľa negatívnym následkom tohto postupu môže byť to, že ak by sa významnejšia z vád zmätočnosti označených dovolateľom nepotvrdila, Najvyšší súd SR už menej závažnú vadu zmätočnosti posudzovať nebude a dovolanie odmietne, a to aj v prípade, ak by napadnuté rozhodnutie takou vadou skutočne trpelo.

Záver

Napriek skutočnosti, že prezentovaný právny názor Veľkého senátu nie je úplne totožný ani s jedným z právnych názorov, ktoré pôvodne prezentovala odborná verejnosť, dovolatelia sa pri príprave dovolania budú musieť právnemu názoru Veľkého senátu prispôsobiť, a za tým účelom označiť len ten dôvod prípustnosti, pri ktorom disponujú najsilnejšími argumentmi.

To sa pritom prejaví aj pri tých dovolaniach, ktoré boli podané do dňa vydania Uznesenia Veľkého senátu, a pri ktorých sa dovolatelia riadili právnym názorom toho senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý kumuláciu dôvodov prípustnosti dovolania nevylučoval.

Aj tieto dovolania však budú nevyhnutne posudzované už vo svetle právneho názoru Veľkého senátu a podľa pravidiel uvedených v Uznesení.



Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk




______________________________
[1] Uverejnené dňa 4.4.2017 na portáli www.epravo.sk tu
[2] Podľa § 420 CSP platí, že:
    „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
    a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
    b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
    c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
    d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
    e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
    f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“
[3] Podľa § 421 CSP platí, že:
    „Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
    a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
    b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
    c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.“
[4] Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
[5] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 8/2017
[6] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Cdo 213/2016
[7] Uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.4.2017
[8] Podľa čl. 4 ods. 2 CSP platí, že: „Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.“


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk