Sťažovateľka žalovala Slovenskú republiku pre porušenie článkov 3, 8, 12 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Tvrdila, že v dôsledku údajnej nezákonnej sterilizácie vykonanej v nemocnici v Prešove pri jej druhom pôrode v roku 1993 bola podrobená neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, bolo zasiahnuté do jej práva na súkromný a rodinný život a bola diskriminovaná. Sťažovateľka sa odvolávala na operačný záznam o sterilizácii, vložený do jej zdravotnej dokumentácie, v ktorom bolo uvedené, že počas pôrodu cisárskym rezom bola vykonaná sterilizácia. Na tomto základe podala proti nemocnici žalobu na ochranu osobnosti, domáhajúc sa ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy. Vnútroštátne súdy však žalobu zamietli, keď po rozsiahlom dokazovaní dospeli k záveru, že sťažovateľka nepreukázala, že bola skutočne sterilizovaná. Sterilizácia totiž nebola uvedená v žiadnom inom zázname nemocnice (v pôrodnej operačnej knihe, v pôrodopise, v priebehu šestonedelia, v zázname o anestézii a ani v prepúšťacej správe sťažovateľky), rádiologické vyšetrenie sťažovateľky v roku 2003 preukázalo priechodnosť oboch jej vaječníkov a žiadne stopy po sterilizačnom zákroku, svedkovia v konaní pripustili, že v nemocnici mohlo dôjsť k nesprávnemu zaznačeniu sterilizácie do záznamu sťažovateľky a sťažovateľka sa odmietla podrobiť dôkladnejším vyšetreniam. Sťažovateľka neuspela ani s podaným trestným oznámením. Rovnako bola neúspešná jej ústavná sťažnosť. 

ESĽP vo svojom rozhodnutí zo dňa 1. apríla 2014 poukázal na to, že tvrdenia o zlom zaobchádzaní môžu vyvolať otázky z hľadiska článku 3 Dohovoru iba v prípade, ak sú podložené primeranými dôkazmi. ESĽP nepovažoval závery vnútroštátnych súdov o tom, že sťažovateľka nepreukázala vykonanie sterilizácie za svojvoľné a zdôraznil, že vnútroštátne súdy vzhľadom na tvrdenia sťažovateľky vykonali dostatočné kroky s cieľom zistenia skutkových okolností prípadu. ESĽP konštatoval, že sťažovateľka nepodložila svoje tvrdenia o zlom zaobchádzaní v podobe údajne vykonanej sterilizácie alebo o nedodržaní procesných záruk zo strany vnútroštátnych orgánov dostatočnými dôkazmi. Stotožnil sa preto s argumentáciou vlády a sťažnosť vznesenú na poli článku 3 vyhlásil za neprijateľnú z dôvodu zjavnej nepodloženosti.  ESĽP zároveň dal za pravdu vláde, že sťažovateľka nepreukázala zásah do práva na súkromie a rodinný život (článok 8 Dohovoru) a z dôvodu zjavnej nepodloženosti neprijal aj sťažnosti na porušenie zákazu diskriminácie (článok 14 Dohovoru) a práva založiť si rodinu (článok 12 Dohovoru).

Zdroj: MSSR

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk