Návrhy majú novelizovať smernicu o niektorých aspektoch práva obchodných spoločností a za cieľ si kladú predovšetkým zjednodušenie využívania slobody obchodných spoločností usadiť sa v praxi. Za týmto účelom by malo dôjsť k zjednoteniu hlavných aspektov vnútroštátnych právnych úprav cezhraničných premien v jednotlivých členských štátoch a tiež k zníženiu administratívnej a finančnej záťaže spojenej so zakladaním a reštrukturalizáciou podnikov, vrátane rozšírenia možnosti využitia elektronických komunikačných prostriedkov pred založením a ďalej v priebehu celej existencie spoločnosti. V tomto príspevku by sme radi predstavili najpodstatnejšie črty, ktoré Návrhy v oblasti harmonizácie práva obchodných spoločností prinášajú.
Aktuálne problémy práva obchodných spoločností z hľadiska fungovania jednotného trhu
Návrhy sú súčasťou dlhodobej stratégie EÚ zameranej na podporu rastu malých a stredných podnikov a začínajúcich inovatívnych podnikov (tzv. start-upy), ktoré sa pri snahe o rozšírenie svojho podnikania do iných členských štátov formou cezhraničnej premeny často stretávajú s administratívnymi prekážkami a právnou neistotou. Jedným z hlavných dôvodov týchto ťažkostí je, že pri chýbajúcej harmonizácii v tejto oblasti jednotlivé členské štáty stanovujú vlastné pravidlá slúžiace na ochranu subjektov, ktorých sa cezhraničná premena môže najciteľnejšie dotknúť (teda predovšetkým menšinových spoločníkov, zamestnancov či veriteľov). To však má za následok, že jednotlivé členské štáty kladú na podnikateľa rozdielne požiadavky, ktoré sú navyše často vzájomne ťažko zlučiteľné a tiež neprimerane zaťažujúce, čo môže v jednotlivých prípadoch viesť k dôsledkom hraničiacim až s praktickým zamedzením cezhraničnej premeny. Cezhraničný pohyb obchodných spoločností pritom prispieva k vytváraniu nových pracovných miest, prilákaniu investícií aj z krajín mimo EÚ a tým aj k celkovému hospodárskemu rastu na jednotnom trhu.
Zároveň by malo dôjsť aj k odstráneniu určitej ťažkopádnosti a zastaranosti niektorých vnútroštátnych právnych úprav týkajúcich sa registrového konania a predovšetkým foriem komunikácie s orgánmi verejnej správy, v rámci ktorej rôzne on-line nástroje stále nie sú v oblasti práva obchodných spoločností využívané v dostatočnej miere.
Konkrétne aspekty Návrhov
Prvý z Návrhov počíta s paušálnym zavedením[1] možnosti on-line zápisu spoločností a ich pobočiek do príslušného registra vo všetkých členských štátoch bez nutnosti osobnej prítomnosti žiadateľa alebo jeho zástupcu. Žiadateľom by malo byť umožnené predkladať príslušnému orgánu, ktorý vedie obchodný register, akékoľvek dokumenty v digitalizovanej podobe, a to ako pri zakladaní spoločnosti, tak aj počas jej ďalšej existencie. K ďalšiemu zníženiu administratívnych nákladov by mali prispieť šablóny pre spísanie zakladateľského právneho rokovania spĺňajúce požiadavky podľa príslušného vnútroštátneho práva, ktoré členské štáty pripravia v úradnom jazyku EÚ a sprístupnia žiadateľom v elektronickej podobe. Členským štátom zostáva zachovaná možnosť vyžadovať za účelom identifikácie fyzickú prítomnosť osôb pred ktorýmkoľvek príslušným orgánom len v prípade, ak má reálne, dôvodné a oprávnené podozrenie z podvodu.
V duchu celkového zrýchlenia registrových konaní sa predpokladá zavedenie jednotných lehôt na dokončenie zápisu príslušným orgánom (v súčasnosti sa navrhuje lehota piatich pracovných dní odo dňa, kedy žiadateľ splnil všetky podmienky a predložil všetky dokumenty, ktoré sú pre zápis potrebné). K zamedzeniu prieťahov by mal slúžiť zákaz podmienenia zápisu spoločnosti alebo jej pobočky do obchodného registra získaním akejkoľvek licencie pred samotným zápisom, ak to pre riadnu kontrolu určitých aktivít nie je nevyhnutné.
Veľmi praktickým aspektom je snaha o zvýšenie transparentnosti a zavedenie povinnosti členských štátov umožniť prostredníctvom systému prepojenia obchodných registrov[2] bezplatný prístup k základným údajom o obchodných spoločnostiach (ako napr. názov, právna forma, sídlo, predmet podnikania, osoby oprávnené spoločnosť zastupovať). Poplatok za sprístupnenie niektorých ďalších údajov a listín (napr. zakladateľských dokumentov alebo účtovných dokladov) nesmie byť vyšší, než s tým spojené skutočne vynaložené administratívne náklady.
V oblasti cezhraničných premien prináša druhý z Návrhov zjednotenie hlavných aspektov právnej úpravy, ako sú podmienky premeny, minimálny rozsah zverejňovaných informácií, vypracovanie správy pre akcionárov / spoločníkov a zamestnancov, povinné preskúmanie podmienok premeny nezávislým odborníkom, postup pri ich schvaľovaní, ale aj rozhodné právo použiteľné v jednotlivých fázach procesu cezhraničnej premeny. Predpokladá sa aj aktívnejšia úloha príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré budú povinné prispievať k zamedzovaniu zneužívania cezhraničných premien dôkladným posúdením každej premeny aspoň v rozsahu stanovených kritérií. Dôležitým podkladom pre posúdenie cezhraničnej premeny bude správa nezávislého znalca, ktorej sa odteraz nebude možné vyhnúť ani v prípadoch, keby s takýmto postupom súhlasili všetci spoločníci.[3]
Ak zistí príslušný orgán, že cezhraničná premena je len umelou konštrukciou a jej cieľom je získať daňovú výhodu alebo nadmerné obmedzenie práv zamestnancov, veriteľov alebo menšinových spoločníkov, premenu nepovolí. Spoločníkom, ktorí nehlasovali pre schválenie projektu cezhraničnej premeny, ako aj tým, ktorým nenáleží hlasovacie právo k ich podielom (akciám), bude umožnené predať svoje podiely (akcie) za adekvátnu náhradu buď spoločnosti, ostatným spoločníkom, alebo tretím stranám (v dohode so spoločnosťou vykonávajúcou premenu).
Veritelia by mali mať vo všetkých členských štátoch rovnakú možnosť domáhať sa u príslušného správneho alebo súdneho orgánu ochrany svojich práv potenciálne ohrozených v dôsledku cezhraničnej premeny, a to v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia projektu cezhraničnej premeny. S cieľom zabrániť zbytočným sporom sú stanovené podmienky, pri splnení ktorých sa má za to, že plánovaná cezhraničná premena práva veriteľov neporušuje. Má tiež dôjsť k zlepšeniu práv zamestnancov spoločností zúčastnených na cezhraničnej premene a k zvýšeniu ich informovanosti. V neposlednom rade je aj v oblasti cezhraničných premien navrhovaná rozsiahla digitalizácia, on-line komunikácia zúčastnených strán a tiež zrýchlenie celého procesu prostredníctvom stanovenia lehôt.
Potenciálne významný dopad pre prax
Návrhy majú potenciál predovšetkým odstrániť vecné prekážky a zbytočnú administratívnu záťaž pri realizácii slobody usadzovania obchodných spoločností v rámci EÚ a zlacniť, zefektívniť, a tým celkovo podporiť cezhraničnú expanziu európskych podnikov. Tento cieľ však má byť dosiahnutý tak, aby zároveň nedochádzalo k zneužívaniu systému na obchádzanie daňových predpisov alebo oslabeniu práv spoločníkov, zamestnancov či veriteľov.
V prípade, že Návrhy vo svojej súčasnej podobe úspešne prejdú legislatívnym procesom a budú do vnútroštátnych právnych poriadkov správne a včas implementované, otvoria aj slovenským podnikateľom nové možnosti expanzie do iných členských štátov a môžu tiež podporiť prílev nových investícií zo zahraničia na Slovensko.
Čo bude ďalej?
Návrhy sú v túto chvíľu na začiatku diskusie v Rade EÚ a Európskom parlamente, a majú tak ešte pred sebou pomerne dlhú cestu legislatívnym procesom. Vzhľadom k rokovacím lehotám a navrhnutej transpozičnej lehote by pri optimistickom odhade vyššie uvedené novinky mohli v jednotlivých členských štátoch začať platiť približne za tri roky. Samozrejme nemožno vylúčiť, že Návrhy ešte počas svojho schvaľovania dosiahnu výrazné zmeny.
Pavel Němeček,
partner
Zuzana Hájková,
advokátka
Centrum Zuckermandel
Žižkova 7803/9
811 02 Bratislava
Tel.: +421 232 113 900
Fax: +421 232 113 901
___________________________________
[1] Členské štáty budú mať možnosť využiť určité výnimky, napr. vyňať niektoré typy spoločností z režimu plnej elektronizácie postupov pri ich zakladaní.
[2] Systém bol spustený už v prvej polovici roka 2017 a umožňuje vyhľadávanie informácií o akciových spoločnostiach, spoločnostiach s ručením obmedzeným (resp. týmto formám zodpovedajúcich typoch spoločností podľa príslušného vnútroštátneho práva) a ich pobočiek registrovaných v členských štátoch EÚ, na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. K dispozici >>>
zde.
[3] Počíta sa však s tým, že správa znalca o cezhraničnej premene nebude vyžadovaná u malých podnikov a mikropodnikov v zmysle definície obsiahnutej v odporúčaní Európskej komisie 2003/361 / ES.