Obavy z rastúcich nákladov, chudoby a rozšírenia ruskej vojny proti Ukrajine

Rastúce životné náklady vzbudzujú v každom členskom štáte EÚ obavy u viac ako siedmich z desiatich opýtaných. Najviac sa dosahu takzvanej krízy životných nákladov obávajú obyvatelia Grécka (100%), Cypru (99%) a Talianska a Portugalska (98%) - na Slovensku vyjadrilo takého obavy 95% respondentov. Nárast cien vrátane cien energií a potravín pociťujú občania zo všetkých sociálno-demografických skupín - bez ohľadu na svoj vek, pohlavie, vzdelanie či sociálno-profesijný status. Ide o najakcentovanejší problém v EÚ aj na Slovensku.

Obavy občanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V celej EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavu 82% respondentov, na Slovensku až 84% opýtaných. Podľa prieskumu ide o druhý najpálčivejší problém v celej EÚ, na Slovensku však skončil až na treťom mieste. Viac obyvateľov Slovenska - až 85% respondentov - sa totiž obáva rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín. V celej EÚ vyjadrilo takúto obavu 81% opýtaných.

Obyvatelia Únie sa obávajú aj zmeny klímy - v celej EÚ to za problém považuje 81% opýtaných. Na Slovensku však vyjadrilo v tejto súvislosti obavu iba 67% respondentov. Viac ako zmeny klímy sa obyvatelia Slovenska obávajú napríklad rizika nukleárneho incidentu (83% opýtaných v SR, 74% v EÚ), migrácie (73% v SR, 70% v EÚ), ohrozenia spoločných európskych hodnôt ako sloboda a demokracia (69% v SR, 72% v EÚ) či rozširovania infekčných chorôb ako COVID-19 alebo opičie kiahne (69% v SR, 62% v EÚ).

Slabá spokojnosť s doterajšími opatreniami a očakávanie ďalších krokov

Občania očakávajú, že EÚ bude naďalej prinášať riešenia na zmiernenie kumulovaných vplyvov série kríz, ktoré zasiahli európsky svetadiel. Stabilná podpora EÚ sa zdá byť založená na skúsenosti z minulých rokov, keď sa Únia dokázala zjednotiť a prijať účinné opatrenia.

Spokojnosť občanov s krokmi proti rastúcim životným nákladom na úrovni ich členských štátov alebo Európskej únie je aktuálne nízka. Iba tretina respondentov z celej EÚ (33%) je spokojná s opatreniami národných vlád a Únie na zmiernenie napríklad rastúcich cien potravín či energií. So slovenskou vládou je v tejto oblasti spokojných 16% a s Úniou 24% respondentov zo Slovenska.

Zníženie životnej úrovne v dôsledku série kríz

Prieskum poukázal na to, že dosahy takzvanej mnohostrannej krízy, ktorej Únia v súčasnosti čelí, pociťujú občania EÚ čoraz intenzívnejšie. Takmer polovica opýtaných - 46% z celej EÚ a 41% na Slovensku - uviedla, že zaznamenala pokles svojej životnej úrovne, a to aj v dôsledku pandémie Covid-19, ruskej vojny proti Ukrajine či rastúcich životných nákladov. Zníženie životnej úrovne zatiaľ nezaznamenalo no v najbližšom roku očakáva 39% respondentov z celej EÚ a až 50% opýtaných zo Slovenska (najviac z celej EÚ).

Zvýšil sa tiež podiel občanov EÚ, ktorí majú väčšinou alebo niekedy ťažkosti platiť účty. Od jesene 2021 išlo o nárast o deväť percentuálnych bodov z 30% na 39% respondentov v celej EÚ.

Vyhlásenie predsedníčky Európskeho parlamentu

„Ľudia sa pochopiteľne obávajú rastu životných nákladov, keďže pre čoraz viac rodín je stále náročnejšie vyjsť s peniazmi. Nastal čas, aby sme konali: aby sme dostali naše účty pod kontrolu, znížili infláciu a priviedli naše ekonomiky k rastu. Musíme chrániť najzraniteľnejších členov našich spoločností,“ uviedla predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola.

Priority pre EP z pohľadu občanov: boj proti chudobe, verejné zdravie, zamestnanosť

Početné geopolitické krízy ostatných rokov predstavujú pre občanov a politikov vážne výzvy. V čase vysokej inflácie občania podľa prieskumu požadujú, aby sa Európsky parlament prioritne zaoberal bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (37% opýtaných v EÚ, 39% na Slovensku).

Z pohľadu respondentov z celej EÚ skončila na druhom mieste v zozname priorít, ktorými by sa mali zaoberať poslanci EP, téma verejného zdravia (34% opýtaných z EÚ aj zo Slovenska) a na treťom mieste opatrenia proti zmene klímy (31% opýtaných z EÚ, 17% zo Slovenska).

Medzi respondentmi zo Slovenska však druhé miesto obsadila podpora hospodárstva a vytvárania nových pracovných miest (38% opýtaných v SR, 31% v EÚ), tretie miesto patrí obrane a bezpečnosti EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc Únie (37% opýtaných v SR, 24% v EÚ).

Podpora členstva v EÚ: Slovensko na chvoste Únie

Podpora Európskej únie zo strany občanov v čase kríz - najmä ruskej vojny na Ukrajine - vo všeobecnosti v EÚ ako celku stúpa. Celkovo vníma členstvo v Únii ako dobrú vec 62% opýtaných z celej EÚ, čo predstavuje jednu z najvyšších úrovní podpory Únie od roku 2007. Dve tretiny respondentov z celej EÚ (66%) považujú členstvo svojej krajiny v Únii za dôležité a 72% opýtaných z celej EÚ je presvedčených, že ich krajina z členstva v Únii profituje.

Situácia na Slovensku je však odlišná. Napriek tomu, že 70% Slovákov si myslí, že členstvo v EÚ je pre krajinu prínosom, za dobrú vec ho považuje iba 44% respondentov zo Slovenska. Aj keď ide v porovnaní so situáciou z jesene 2021 či z jari 2022 o nárast podpory členstva Slovenska v EÚ o päť respektíve o tri percentuálne body, iba v dvoch členských štátoch je dnes nižší podiel opýtaných, ktorí považujú členstvo svojej krajiny za dobrú vec: v Grécku (43%) a v Rakúsku (42%).

Za dôležité považuje členstvo krajiny v EÚ iba 48% Slovákov. Ide o najnižšie percento zo všetkých členských štátov EÚ.

Výhody členstva v EÚ: pracovné príležitosti, mier a bezpečnosť

Prieskum tiež poukázal na to, že mier ako jeden z kľúčových dôvodov založenia Únie sa opäť dostáva do povedomia občanov: 36% respondentov z celej EÚ a 29% zo Slovenska zaradilo medzi hlavné pozitíva členstva v Únii práve príspevok EÚ k udržaniu mieru a posilneniu bezpečnosti. V porovnaní s prieskumom z jesene 2021 ide o nárast o šesť percentuálnych bodov pri respondentoch z celej EÚ a o štyri percentuálne body pri opýtaných zo Slovenska.

Občania z celej Únie sú tiež presvedčení, že členstvo v EÚ zlepšuje spoluprácu medzi ich krajinou a ostatnými krajinami Únie (35% respondentov z EÚ, 27% zo SR) a že prispieva k hospodárskemu rastu (30% opýtaných v EÚ, 27% na Slovensku). Pre respondentov zo Slovenska je však najpodstatnejšie, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (43% opýtaných na Slovensku, 23% v EÚ).

Komplexné výsledky prieskumu sú k dispozícii tu.

Súvislosti

Spoločnosť Kantar uskutočnila jesenný prieskum verejnej mienky Eurobarometer pre Európsky parlament v dňoch 12. októbra až 7. novembra na vzorke 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov, v Česku a v Dánsku bol doplnený o online rozhovory (CAVI). Výsledky na úrovni EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov každého členského štátu Únie.

Zdroj: TS EU