Sťažovateľka sa na základe článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovala na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote v dôsledku neprimeranej dĺžky občianskoprávneho konania vo veci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedeného Okresným súdom Dunajská Streda a Krajským súdom v Trnave. Konanie prebiehalo od júla 2009 do júla 2020. Sťažovateľka sa v tejto súvislosti obrátila aj na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý nálezom z februára 2020 vyhovel časti sťažnosti týkajúcej sa postupu okresného súdu a konštatoval porušenie sťažovateľkinho práva, avšak nepriznal sťažovateľke žiadne finančné zadosťučinenie. Zdôvodnil to tým, že sťažovateľka neuviedla výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej sa domáha a ponechala ju na úvahu ústavného súdu. Sťažnosť v časti týkajúcej sa postupu krajského súdu ústavný súd odmietol.

ESĽP vo svojom rozsudku akceptoval argumentáciu vlády, že sťažovateľka v prípade, ak chcela od ústavného súdu získať primerané finančné zadosťučinenie, bola v zmysle § 123 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinná uviesť výšku finančného zadosťučinenia, ktorého sa domáhala. ESĽP konštatoval, že sťažovateľka nesplnila formálnu požiadavku vyplývajúcu z príslušného zákonného ustanovenia a zamietol časť sťažnosti týkajúcu sa konania v období pred vyhlásením nálezu ústavného súdu pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Pokiaľ ide o časť konania nasledujúcu po náleze ústavného súdu, ESĽP poukázal na to, že toto obdobie trvalo od 21. júna 2019 do 6. júla 2020, uviedol, že toto obdobie nevyvoláva otázku z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti a túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne nepodloženú. ESĽP vyhlásil sťažnosť ako celok za neprijateľnú.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR