Sťažovateľ podal sťažnosť vo veci systematického podrobovania sa dôkladným osobným prehliadkam, a to aj napriek tomu, že počas mnohých rokov neboli u neho nájdené žiadne zakázané predmety.
Ďalšou sťažnosťou bolo porušenie práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie v súvislosti s kontrolou dokumentov medzi sťažovateľom a jeho advokátmi. Sťažovateľ sa sťažoval aj na okolnosti, ktoré nastali 22. júla 2021, keď počas prestávky na súdnom pojednávaní nebolo možné použiť toaletu, pretože mal spútané ruky.
Rozhodnutie ESĽP:
ESĽP konštatoval, že vykonávanie dôkladných prehliadok v prípade sťažovateľa predstavovalo ponižujúce zaobchádzanie, čím došlo k porušeniu práva na ochranu pred zlým zaobchádzaním podľa článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Pokiaľ ide o vykonávanie dôkladných osobných prehliadok, ESĽP poznamenal, že síce neprehliada závažnosť a povahu trestných činov, za ktoré je sťažovateľ odsúdený, treba ich však posudzovať v súvislosti s jeho ďalším správaním vo väzení. Podľa ESĽP bol sťažovateľ počas dlhého obdobia napriek iným bezpečnostným opatreniam systematicky podrobovaný dôkladným osobným prehliadkam, pričom neexistovali presvedčivé bezpečnostné dôvody. Rovnako porušil aj jeho právo na rešpektovanie súkromného života, keďže kontrola jeho dokumentov počas stretnutí s advokátmi nebola nevyhnutná a chýbali záruky ochrany práv sťažovateľa, čo viedlo k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru.
ESĽP však nezistil, že by bolo zaobchádzanie počas súdneho pojednávania dňa 22. júla 2021 nezlučiteľné so zákazom zlého zaobchádzania, keďže nešlo o použitie sily ani neboli zistené zdravotné problémy. Súd uznal, že opatrenie, aj keď nebolo ideálne, malo bezpečnostný účel a neviedlo k poníženiu alebo spôsobeniu fyzických či psychických následkov.
ESĽP priznal sťažovateľovi 20 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 3 500 eur na pokrytie nákladov, zvyšok jeho nárokov zamietol.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR