Súd nemôže odmietnuť vykonať európsky zatykač len z toho dôvodu, že hľadaná osoba je matkou maloletých detí, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Tento súd však môže výnimočne odmietnuť odovzdať túto osobu, ak sú splnené dve podmienky: po prvé musí existovať skutočné riziko porušenia základných práv matky na rešpektovanie jej súkromného a rodinného života a najlepšieho záujmu dieťaťa z dôvodu systémových a všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o podmienky pozbavenia osobnej slobody matiek maloletých detí alebo starostlivosti o tieto deti v členskom štáte, ktorý vydal zatykač, a po druhé musia existovať závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že dotknuté osoby budú vzhľadom na ich osobnú situáciu vystavené tomuto riziku z dôvodu takých podmienok.

Istá žena bola v Belgicku odsúdená v neprítomnosti na päťročný trest odňatia slobody za trestné činy obchodovania s ľuďmi a napomáhania nelegálnej imigrácii. Belgický súd vydal voči nej európsky zatykač na účely výkonu tohto trestu. O niekoľko mesiacov neskôr bola táto žena zatknutá v Bologni (Taliansko). V čase zatknutia bola tehotná a žila v spoločnej domácnosti so svojím takmer trojročným synom.

Taliansky súd vykonávajúci európsky zatykač nemal k dispozícii informácie od belgického súdu týkajúce sa podmienok výkonu trestu v Belgicku, pokiaľ ide o matky, ktoré žijú v spoločnej domácnosti so svojimi maloletými deťmi. Ženu odmietol odovzdať.

Taliansky Najvyšší kasačný súd, ktorý vec prejednáva, sa obrátil na Súdny dvor s otázkou, či, a prípadne za akých podmienok, môže taliansky súd odmietnuť vykonať európsky zatykač v prípade, ktorý nie je uvedený v rámcovom rozhodnutí o európskom zatykači medzi dôvodmi na nevykonanie európskeho zatykača1.

Súdny dvor odpovedá, že súd nemôže odmietnuť vykonať európsky zatykač len z toho dôvodu, že hľadaná osoba je matkou maloletých detí, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na zásadu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi totiž existuje domnienka, že podmienky pozbavenia osobnej slobody matky maloletých detí v členskom štáte, ktorý vydal európsky zatykač, sú primerané tejto situácii.

Odovzdanie dotknutej osoby však možno výnimočne odmietnuť, ak možno preukázať:

• existenciu skutočného rizika porušenia základného práva matky na rešpektovanie súkromného a rodinného života a najlepšieho záujmu jej detí, z dôvodu systémových alebo všeobecných nedostatkov v súvislosti s podmienkami pozbavenia osobnej slobody matiek maloletých detí a podmienkami starostlivosti o ich deti v členskom štáte, ktorý vydal európsky zatykač, a
• existenciu závažných a preukázaných dôvodov domnievať sa, že dotknuté osoby budú vzhľadom na ich osobnú situáciu vystavené tomuto riziku z dôvodu takých podmienok.

UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1]Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 207/23
V Luxemburgu 21. decembra 2023
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-261/22 | GN (Dôvod odmietnutia založený na najlepšom záujme dieťaťa)