7.3.2014
ID: 1606upozornenie pre užívateľov

Extrémne zbytočné prieťahy okresných a krajských súdov a konštatovanie porušenie práva na osobnú slobodu

Ústavný súd SR konštatoval za minulý rok extrémne zbytočné prieťahy okresných a krajských súdov v 34 nálezoch. V roku 2013 také konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu v 18 nálezoch.

Prieťahy

Kým za rok 2012 štatistiky ústavného súdu evidovali v tejto kategórii len 26 takýchto konaní, v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd až v 34 nálezoch, v ktorých dĺžka konania bola 13 a viac rokov.

V 31 nálezoch išlo o konania okresných súdov a v troch nálezoch o konania krajských súdov. Dĺžka najstaršieho sporového konania, ktoré zaevidoval ústavný súd, je 30 rokov. Väčšina extrémnych prieťahov sa pohybuje v rozpätí 13 až 26 rokov. Sťažovateľom bolo za extrémne prieťahy v roku 2013 ústavným súdom priznané primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 214 900 €.

„Našou snahou je nielen registrovať prieťahy v súdnom konaní, ale aj zisťovať ich príčiny. Medzi subjektívne nedostatky všeobecných súdov v preskúmavaných prípadoch možno zaradiť okolnosti spočívajúce v osobe sudcu ktorých pôvod býva v nedostatočnej odbornej príprave sudcu na pojednávanie, nedostatočnej príprave samotného pojednávania, neefektívnom vykonávaní procesných úkonov, nevyužívaním poriadkových opatrení, nedostatočné zistenie skutkového stavu prerokúvanej veci,“ ozrejmuje kľúčové zistenie predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková a dodáva: „Za mnohými prieťahmi možno vidieť nedostatočnú resp. formálnu dohľadovú činnosť predsedov súdov nad plynulosťou súdneho konania. Krátkodobá i dlhodobá nečinnosť alebo nesprávna činnosť konkrétneho súdu vyúsťuje do extrémnej dĺžky zbytočných prieťahov. A napokon, extrémna dĺžka zbytočných prieťahov zo strany súdov evokuje aj nekoncepčnosť riešenia tohto problému. Aj preto o všetkých našich zisteniach pravidelne informuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ústavný súd ani ja ako jeho predsedníčka nedisponujeme oprávnením podať návrh na začatie disciplinárneho konania, nechávam na zváženie uplatnenie ustanovenia §116 – disciplinárne previnenie zákona č. 385/2000Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, §42 – Povinnosti predsedu súdu a podpredsedu súdu a v prípade opakovaných prieťahov aj ustanovenia §350 – Marenie výkonu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov ministrovi spravodlivosti.“

Najstaršie sporové konanie, ktoré ústavný súd eviduje, je vedené na OS Bratislava III pod sp. zn. 11 C 108/83 - toto konanie sa začalo v roku 1983. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 134/2013 priznal sťažovateľom v tejto veci najvyššie primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €.

Porušenie práva na osobnú slobodu

Kým v roku 2012 ústavný súd konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 ž 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd len v 6 nálezoch, v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 sa tento počet zvýšil na trojnásobok a porušenie základného práva na osobnú slobodu vyslovil až v 18 nálezoch.

„Väzba je jeden zo zaisťovacích inštitútov, nemá sankčnú ani výchovnú povahu, nesmie byť chápaná ako prejudikovanie odsudzujúceho rozsudku. Predstavuje citeľný zásah do práva na osobnú slobodu, aj preto je nevyhnutné pristupovať k väzobným veciam s osobitným zreteľom. O to viac zaráža výsledok nášho minuloročného monitoringu. Vyslovenie porušenia základného práva na osobnú slobodu v 18 nálezoch je rekordným číslom v našom doterajšom sledovaní,“ zdôrazňuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková a dopĺňa: „V jednotlivých konaniach vo väzobných veciach je veľmi dôležitá rýchlosť konania. Z ústavného hľadiska je neúnosné akceptovať, aby sa o väzbe nerozhodlo niekoľko mesiacov. Konania vo väzobných veciach musia byť rýchle. Je to právo každej zadržanej soby. Aj preto sa väzobné prípady musia riešiť prednostne.“

Najväčší počet nálezov podľa jednotlivých súdov:

  • 7 nálezov - Najvyšší súd Slovenskej republiky (v roku 2012 to bol 1 nález)
  • 3 nálezy - Krajský súd v Nitre
  • 2 nálezy - Krajský súd v Trnave

Za porušenie tohto práva bolo sťažovateľom v roku 2013 priznané primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 11 900 €.


Zdroj: Ústavný súd SR


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk