Férová hospodárska súťaž v čase pandémie: nemožný scenár alebo nevyhnutný predpoklad riadneho zvládnutia aktuálneho stavu?
Prepuknutie ochorenia COVID-19 šokovalo, okrem iného, taktiež podnikateľský sektor. V dôsledku rozšírenia ochorenia sa na jednej strane prudko zvýšil dopyt po niektorých výrobkoch a službách, a to predovšetkým v zdravotníckom, ale aj potravinárskom sektore, a na strane druhej došlo k ochromeniu veľkej časti podnikateľských aktivít. Uvedený scenár zasiahol aj do sféry férovej hospodárskej súťaže. V tomto článku sa zaoberáme vplyvom aktuálnej situácie tak na správanie jednotlivých subjektov hospodárskej súťaže, ako aj na reakciu súťažných autorít, t.j. v podmienkach Slovenskej republiky Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, a zároveň dôsledkami, ktoré z nej môžu plynúť pre spotrebiteľov.
V dôsledku štátom prijímaných opatrení sa narušila tiež štruktúra trhu. Zatiaľ čo niektoré, najmä menšie a špecializované podnikateľské subjekty boli nútené dočasne zatvoriť svoje prevádzky, iné, najmä väčšie podnikateľské subjekty s väčšími predajnými plochami neboli vo svojej prevádzkovej činnosti takto obmedzované. Zatvorením niektorých podnikov súčasne neklesol dopyt spotrebiteľov, práve naopak. V niektorých sektoroch dopyt po produktoch narástol, a to okrem iného aj v dôsledku zmeny bežného denného režimu mnohých ľudí. Ako príklad môžeme uviesť trh s knihami. Zatiaľ čo maloobchodné prevádzky, t.j. kníhkupectvá zostávali zatvorené, knihy boli naďalej dostupné, aj keď v obmedzenejšom sortimente, vo väčších obchodných reťazcoch. Napriek tomu, že niektoré kníhkupectvá boli schopné čiastočne zachrániť svoje podnikanie prostredníctvom „eshopov“, takýto krok nebol možný pre menšie, lokálnejšie kníhkupectvá. Navyše, pre určitú skupinu spotrebiteľov internetový predaj ani nepredstavuje reálnu konkurenciu na trhu s knihami. Časť spotrebiteľov preto nevyhnutne prešla k nákupom kníh výlučne vo veľkých obchodných reťazcoch, vďaka čomu ich trhová sila rástla. Obdobný scenár sa dotkol taktiež napríklad menších pivovarov, predajní ovocia a zeleniny, či hračkárstiev.
Väčšie podnikateľské subjekty na viacerých produktových trhoch držia aj v štandardných trhových podmienkach lepšiu pozíciu, nakoľko vďaka svojej veľkosti vedia získavať produkty od dodávateľov lacnejšie, a následne ich vedia poskytovať spotrebiteľom opäť za nižšie ceny ako ich menší konkurenti. Súčasnými opatreniami im však bola poskytnutá ešte väčšia hospodárska výhoda, ktorá môže pôsobiť na menších podnikateľov likvidačne a veľmi výrazne narušiť hospodársku súťaž. Narušená hospodárska súťaž s chýbajúcimi alebo ubúdajúcimi konkurenčnými vzťahmi v konečnom dôsledku negatívne zasahuje priamo spotrebiteľov. Podniky, ktoré nemajú dostatočnú reálnu konkurenciu a po ktorých produktoch je evidentný dopyt, majú tendenciu zvyšovať ceny svojich produktov, pričom často krát kvalita týchto výrobkov klesá. Dôsledkom je, že spotrebitelia sú nútení kupovať si drahé a nekvalitné produkty. Zo znenia § 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov pritom priamo vyplýva, že hlavným účelom tohto zákona, a teda aj ochrany hospodárskej súťaže, je prospech spotrebiteľov. Ten je však aktuálne ohrozený.
Od vypuknutia pandémie Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ako aj ďalšie súťažné autority vrátane Európskej Komisie upozorňovali na nevyhnutnosť reflektovať pri prijímaní štátnych opatrení taktiež na otázky hospodárskej súťaže, a to s cieľom minimalizovať štrukturálne zmeny na trhu. Existencia riadnej a férovej hospodárskej súťaže je nevyhnutná za každých okolností, bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu dočasne zlej hospodárskej situácie krajiny, akou je aj súčasná situácia vyvolaná ochorením COVID-19. Upustenie od pravidiel hospodárskej súťaže by mohlo mať dočasný vplyv na zlepšenie hospodárskej situácie v krajine, avšak v konečnom dôsledku by mohlo túto hospodársku situáciu násobne zhoršiť.
Od 6. mája 2020 sa spustila druhá a tretia fáza uvoľňovania opatrení štátu, ktorými sa umožňuje otváranie všetkých maloobchodných prevádzok, ako aj väčšiny služieb s väčšími či menšími obmedzeniami, výnimkou sú väčšie obchodné centrá. Štát taktiež spustil „Prvú pomoc“ pre podnikateľov, prostredníctvom ktorej môžu požiadať o rôzne príspevky, resp. štát im poskytuje iné možnosti úľav. Z hľadiska práva hospodárskej súťaže musí táto pomoc reflektovať existujúce obmedzenia ohľadne poskytovania štátnej pomoci.
Ďalším problematickým dôsledkom pandémie na hospodársku súťaž môžu byť podľa Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vznikajúce koncentrácie podnikateľov, ktoré skrz aktuálny pokles ich tržieb nebudú dosahovať prahové hodnoty koncentrácií podliehajúcich kontrole úradu, a to napriek tomu, že ich skutočná trhová sila nebude aktuálnym poklesom tržieb ovplyvnená. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky tak nebude mať možnosť zabrániť koncentráciám, ktoré v skutočnosti môžu hospodársku súťaž negatívne ovplyvniť. Európska Komisia poukázala, že v období pandémie môžu vznikať koncentrácie napríklad aj v rizikovom medicínskom sektore, a to pod zámienkou snahy zabezpečiť prítomnosť v tomto období nevyhnutných výrobkov na trhu.
Je veľmi dôležité, že súťažné autority, vrátane Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, aj v tomto období pandémie naďalej riadne pokračujú vo svojej činnosti (čo preukazuje aj prehľad aktivity Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pravidelne aktualizovaný na jeho internetovej stránke), a že dokonca promptne reagujú tak na aktuálnu situáciu, ako aj na jej možné dopady na chovanie podnikateľov.
Súťažné autority spolupracujúce v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž, vrátane Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, prijali spoločné vyhlásenie o uplatňovaní súťažných pravidiel v EÚ počas krízy v dôsledku šírenia koronavírusu. Týmto dokumentom zdôraznili, že napriek tomu, že vnímajú potrebu podnikov prijímať dočasné opatrenia smerujúce k zabezpečeniu určitých výrobkov na trhu, možné zneužívanie aktuálnej situácie bude monitorované. Samotná Zmluva o fungovaní Európskej únie reflektuje na skutočnosť, že za určitých okolností je možné neuplatňovať normy súťažného práva, pokiaľ konanie podnikateľov prispieva k zlepšeniu výroby a distribúcie produktov, či k hospodárskemu pokroku. Vždy však musí byť splnená podmienka nevyhnutnosti protisúťažných aspektov konania, ktorú je potrebné sledovať.
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky ďalej aktualizoval svoju prioritizačnú politiku, v rámci ktorej medzi kritéria posudzovania faktickej závažnosti zaradil aj „zneužitie mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením infekčného ochorenia COVID-19, a to zneužitím dominantného postavenia alebo uzatvorením zakázanej dohody obmedzujúcej súťaž s vplyvom (aj potenciálnym) na spotrebiteľov alebo ostatných účastníkov trhu“. Na svojej internetovej stránke taktiež uverejnil svoje zistenia a odporúčania týkajúce sa ochrany hospodárskej súťaže aj v čase pandémie, na ktoré reflektujeme aj v tomto článku.
Napriek vyššie uvedenému je ale podľa nášho názoru otázne, či už v dôsledku doteraz prijatých opatrení nebola hospodárska súťaž natoľko narušená, že len riadna činnosť súťažných autorít v zmysle aktuálne platnej legislatívy nedokáže jej obnovenie zabezpečiť. Pokiaľ totiž viaceré subjekty z trhu vypadnú, dominantné postavenie niektorých subjektov na trhu bude automatické a nebude možné tak ľahko posúdiť jeho zneužívanie. Zároveň, pokiaľ využijú aktuálnu situáciu na spájanie sa podnikatelia, ktorí by za iných okolností prekračovali prahové hodnoty koncentrácií podliehajúcich kontrole súťažných autorít, nebude možné týmto koncentráciám účinne zabrániť.
Mgr. Soňa Petrovičová,
advokát
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
Cintorínska 3/a
811 08 Bratislava
Tel: +421 232 786 411
e-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk