GPS monitoring z pohľadu zamestnanca

Moderné technologické prostriedky prinášajú pre podnikateľov rôznorodé možnosti optimalizácie poskytovania ich služieb. Jedným z takýchto prostriedkov je aj GPS systém namontovaný v služobnom vozidle zamestnávateľa, ktoré je k dispozícii viacerým zamestnancom.

GPS vo vozidle môže podnikateľovi slúžiť na jeho lokalizáciu a zistenie optimálnej trasy (napr. pri vozidlách taxislužby, kuriéroch a pod.), na kontrolu využívania pracovného času na prácu v zmysle pracovnoprávnych predpisov, či na jednoduchšie plnenie daňových povinností a vykazovanie služobných a súkromných jázd v prípade, že vozidlo môžu zamestnanci používať aj na súkromné účely.

Z pohľadu práva však môže byť monitorovanie pohybu vozidla problematické. Monitorovaním vozidla sa totiž automaticky monitoruje aj pohyb zamestnanca, ktorý sa pri používaní vozidla musí do systému vo vozidle prihlásiť prostredníctvom svojich osobných údajov prípadne iných špecifických údajov, na základe ktorých je identifikovateľný. Monitorovaním pohybu vozidla a tým aj konkrétneho zamestnanca vo vozidle dochádza zároveň k zásahu do jeho súkromnej sféry chránenej ústavným právom. Ochrana súkromia zamestnanca, jeho osobných údajov a určenie pravidiel pre zasahovanie zamestnávateľa do osobnostnej sféry zamestnanca je upravená najmä v Zákonníku práce a v zákone o ochrane osobných údajov.

Ak chce zamestnávateľ používať GPS systém v služobných vozidlách v súlade s platnou legislatívou, mal by predovšetkým dodržiavať novelizované ustanovenie § 13 Zákonníka práce ohľadom monitorovania zamestnancov. V zmysle tohto ustanovenia zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania. GPS monitoring vozidla sa za určitých okolností považuje za monitorovanie zamestnanca a za zásah do jeho súkromia. Zamestnávateľ musí teda zamestnanca na tento kontrolný / monitorovací mechanizmus vopred upozorniť a informovať ho o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočňovania a dobe jej trvania. Všetky tieto skutočnosti je povinný prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia. Okrem vyššie uvedeného je dôležité myslieť aj na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musí byť monitorovanie zamestnanca účelné a dobre odôvodnené, transparentné a primerané.

Ďalším aspektom monitorovania zamestnancov je skutočnosť, že pri GPS monitoringu zamestnávateľ spracúva osobné údaje zamestnanca. Považuje sa tak za prevádzkovateľa v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a GPS systém namontovaný vo vozidle zrejme za obdobu kamerového systému. Zamestnávateľ tak musí dodržiavať všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z titulu spracúvania osobných údajov zamestnancov vrátane zabezpečenia bezpečnosti týchto údajov.

V Českej republike rezonuje ohľadom monitorovania zamestnancov prostredníctvom GPS prípad Českej pošty, ktorá svojich doručovateľov monitoruje prostredníctvom GPS prístrojov. Nejde síce o monitorovanie vozidla prostredníctvom GPS, ale za určitých okolností (najmä v prípade, keď sa zamestnanec vo vozidle musí identifikovať), je podľa nášho názoru možné tieto dve situácie porovnať. Česká pošta argumentuje tým, že chce týmto spôsobom najmä zefektívniť doručovateľské služby optimalizáciou trasy doručovania a v neposlednom rade tak prispieť k nepreťažovaniu doručovateľov. Český úrad pre ochranu osobných údajov však v januári 2013 rozhodol, že takéto monitorovanie zamestnancov je v rozpore s ich ústavným právom na súkromie. Tento prípad ešte nie je definitívne uzatvorený. Na Slovensku na podobný prípad, ktorý by definoval mantinely monitorovania zamestnancov prostredníctvom GPS, zatiaľ čakáme.

V tejto chvíli je však určite možné uzavrieť, že každý prípad monitorovania zamestnancov, či už prostredníctvom GPS alebo iných technických prostriedkov, si vyžaduje špecifický a obozretný prístup zamestnávateľa a existenciu primeraných dôvodov, ktoré takéto monitorovanie odôvodňujú najmä s prihliadnutím na právo zamestnanca na súkromie.

Mgr. Katarína Babiaková, LL.M.