V prvom rade je potrebné zistiť či je predmetný priestor, ktorý sa má pripojiť k bytu vstavbou alebo nadstavbou, zapísaný na príslušnom liste vlastníctva ako osobitne označený nebytový priestor alebo nie. Ustanovenie § 14b ods. 2 písm. e) zákona  ustanovuje explicitne, že: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytu alebo nebytového priestoru v dome, vstavbe alebo nadstavbe novej spoločnej časti domu, nového spoločného zariadenia domu alebo nového príslušenstva, alebo o ich zmene; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú s nadstavbou alebo vstavbou bezprostredne susediť“.  Na predmetné ustanovenie  nadväzujú priamo ustanovenia § 21 a § 22 zákona, ktoré upravujú podstatné náležitosti zmluvy o vstavbe. Podstatou zmluvy o vstavbe ako právneho úkonu je udelenie súhlasu stavebníkovi zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov na to, aby si stavebník mohol na úkor spoločných častí a spoločných zariadení domu v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prestavbou rozšíriť  v danom prípade napr. svoj existujúci byt o časť spoločných častí a spoločných zariadení domu. Spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení je vlastníctvom sui generis, ktoré nemožno ani zrušiť a ani na neho aplikovať ustanovenia o hospodárení so spoločnou vecou v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Na výkone vlastníckych práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa po uzatvorení zmluvy o vstavbe nič nemení, pretože všetci užívajú svoje práva aj naďalej rovnakým spôsobom. Pozitívum spočíva pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v tom, že z uzatvorenej zmluvy o vstavbe majú prospech (všetci) nie len vo forme finančnej kompenzácie zaplatenej zo strany stavebníka, ale aj ako jednotlivci, pretože ich podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach sa vstavbou zmenšia a tým sa zmenšia aj ich náklady spojené s údržbou a opravou spoločných častí a spoločných zariadení; prípadne aj vybudovaní novej strechy. Zmluva o vstavbe nie je teda zmluvou o prevode vlastníctva, keďže spoločné častí a spoločné zariadenia nie sú spôsobilé byť predmetom akéhokoľvek prevodu samostatne. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že  § 14b ods. 3 písm. a) zákona ustanovuje podmienku súhlasu všetkých vlastníkov a nebytových priestorov v dome pri prevode vlastníctva nebytového priestoru, pričom by v danom prípade malo ísť o nebytový priestor nezameniteľne identifikovaný a zapísaný na príslušnom liste vlastníctva ako nebytový priestor s konkrétnym nezameniteľným identifikačným označením v zmysle katastrálneho zákona a je pri ňom vyjadrený konkrétny spoluvlastnícky podiel každého vlastníka bytu a vlastníka nebytového priestoru.