Všetky významné legislatívne zmeny a smerovanie energetickej politiky na Slovensku a v EÚ pre Vás v RELEVANS neustále sledujeme a prinášame Vám o nich pravidelné správy. Dnes tieto správy budú mať všeobecný rozmer – pozrieme sa na to, čo nová vláda považuje podľa svojho programového vyhlásenia v energetike za najdôležitejšie. Zamyslíme sa aj nad súvislosťami a dopadmi tohto programu na podnikateľské a investičné prostredie.

Začneme tým, že rozdelíme hlavné ciele vlády podľa programového vyhlásenia na jednotlivé oblasti.
 
Deregulácia cien a odstránenie legislatívnych bariér v oblasti dodávky energií

Dodávka elektriny spotrebiteľom v domácnostiach a malým podnikom je dnes na Slovensku ešte stále činnosťou, ktorá podlieha cenovej regulácii. Maximálne ceny za elektrinu a plyn (ako komodity), ktoré dodávatelia môžu svojim zákazníkom fakturovať, stále určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO).

Medzi jednotlivými dodávateľmi, ale aj inými účastníkmi trhu s energiami možno už dlhšiu dobu pozorovať snahu presvedčiť tvorcov legislatívy o dereguláciu týchto cien. Je to požadované aj novou európskou legislatívou (balíček „Clean energy for all europeans“, o ktorom sme písali v predchádzajúcom článku). Zaradenie tohto cieľa do programového vyhlásenia vlády je odbornou verejnosťou hodnotené veľmi pozitívne. 

Očakávame, že deregulácia cien bude reflektovaná najmä v zúžení definície tzv. zraniteľného odberateľa elektriny a plynu podľa zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach („Zákon o regulácii“). Následne bude mať táto zmena aj vplyv na znenie jednotlivých vyhlášok URSO, ktorými sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a v plynárenstve. Vzhľadom na blížiacu sa transpozíciu európskeho legislatívneho balíčka do slovenského právneho poriadku však očakávame zásadnejšiu rekodifikáciu Zákona o regulácii (ako aj zákona o energetike), a následne aj prijatie úplne nových vyhlášok o cenovej regulácii. Preto možné zmeny jednotlivých ustanovení dotknutých právnych predpisov v tomto článku podrobne nebudeme rozoberať.

Okrem priamych dopadov na ceny energií však v širšej súvislosti deregulácia prinesie aj iné priaznivé vplyvy na trh s energiami. Napríklad umožní širokej verejnosti využívať rôzne moderné nástroje na znižovanie svojho účtu za energiu. Koncept inteligentných odberateľov, tzv. prosumerov, ktorí si vedia sami regulovať svoj odber energií s ohľadom na momentálnu cenu na trhu a prípadne uskladňovať odobratú elektrinu v domácich batériách na neskoršie využitie, totiž nevyhnutne ráta s flexibilitou cien pre všetky skupiny odberateľov.

Rozvoj energetickej infraštruktúry a výstavba elektrární

Najmä v elektroenergetike má v súčasnosti veľký význam modernizácia elektrickej siete – teda výstavba a vylepšovanie prenosovej sústavy, distribučnej sústavy a prepojovacích vedení s inými štátmi. Vláda sa rozhodla legislatívne podporovať projekty zamerané práve na výstavbu a rozvoj tejto siete.

Tento trend možno pozorovať už dlhšie aj v EÚ, ktorá na výstavbu a modernizáciu elektrických vedení v rámci tzv. projektov spoločného záujmu vyčlenila nemalé finančné prostriedky. Na financovanie projektov spoločného záujmu, kam sa môžu po splnení podmienok zaradiť aj rôzne projekty rozvoja elektrickej siete, slúži tzv. Nástroj na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility - CEF), ktorý je vlastne fondom, do ktorého EÚ vyčlenila 30 miliárd EUR na podporu energetickej, dopravnej a digitálnej infraštruktúry.

S postupnou modernizáciu elektrickej siete bude zaujímavé sledovať vývoj legislatívy v oblasti poskytovania rôznych podporných služieb a uskladňovania elektriny. Moderná prenosová a distribučná sústava by totiž mala umožňovať vytváranie ďalších typov podporných služieb, ktoré budú taktiež musieť nájsť svoje miesto a oporu aj v zákone.

Čo sa týka elektrární, programové vyhlásene vlády naznačuje niektoré jej zámery týkajúce sa financovania nových zdrojov pre výrobu elektriny. Stále ambicióznejšie ciele na podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe, ale zároveň tlak na znižovanie nákladov na ich podporu, bude tlačiť našu vládu do riešení, ktoré budú dávať zmysel v našich lokálnych podmienkach a budú schopné uživiť sa na trhu sami, bez extrémnych dotácií. My očakávame, že sa tento cieľ zhmotní v rozumnejšom prístupe k budovaniu zdrojov na výrobu elektriny, berúc do úvahy prírodné podmienky a priemyselné prostredie v danej oblasti alebo regióne. To by malo byť zohľadnené aj v zákone č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorý už v nedávnej minulosti prešiel zásadnejšími zmenami. Ďalšie zmeny možno očakávať práve v spôsobe výberu nových elektrární s právom na podporu, vo financovaní podpory a jej výške pre nové zariadenia.

Samostatnou kapitolou bude politické rozhodnutie ohľadom dostavby a uvedenia do prevádzky 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Na jednej strane, energia z jadra ostáva významným uhlíkovo neutrálnym riešením, ktoré vie zabezpečiť stabilnú dodávku silovej elektriny do sústavy. Na druhej strane, ostáva otázkou, koľko silovej elektriny naša sústava ešte znesie a potrebuje – aj s ohľadom na prebiehajúce a naďalej hroziace odstavovanie priemyselnej výroby v niektorých podnikoch, dotknutých koronakrízou. Z právneho hľadiska bude zaujímavé sledovať vývoj vzťahov medzi akcionármi Slovenských elektrární a postup štátu ako jedného z akcionárov pri ochrane ich záujmov a majetku.

Ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia

Táto dlho očakávaná zmena energetickej politiky na Slovensku by sa podľa programového vyhlásenia novej vlády mala konečne zhmotniť, a to najneskôr k 31. decembru 2023.

Cena za elektrinu vyrábanú v elektrárni v Novákoch z hnedého uhlia momentálne tvorí nemalú súčasť tarify za prevádzkovanie systému, na ktorú sa v svojich platbách za elektrinu skladajú všetci odberatelia.

Politické rozhodnutia predchádzajúcich vlád, ktorými sa snažili udržať zamestnanosť v regióne hornej Nitry a argumentujúc všeobecným hospodárskym záujmom pokračovali v podpore výroby elektriny z uhlia vyťaženého v hornonitrianskych baniach, boli predmetom veľkej kontroverzie. Podpora tohto druhu výroby elektriny je kritizovaná najmä vzhľadom na vysoké náklady, ktoré s ňou sú spojené, a veľké emisie CO2.

Nová vláda sa naopak má v pláne usilovať o transformáciu regiónu Hornej Nitry na moderný región, ktorý nebude ekonomicky závislý od ťažby uhlia, ale bude „zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie“.  Vzhľadom na túto všeobecnú formuláciu nie je v tomto momente zrejmé, ako chce vláda dosiahnuť takéto ukončenie prebiehajúcej drámy na Hornej Nitre – očakávame však, že podpora domáceho uhlia bude ako nákladová zložka vypustená z tarify za prevádzkovanie systému najneskôr do konca roku 2023.

Perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie v tejto dobe vítame na Slovensku skôr v iných regiónoch – výbornou správou bola napríklad investícia do nového vývojového centra na batérie do elektromobilov vo Voderadoch, ktorá má v neskoršej fáze pokračovať aj výstavbou fabriky na výrobu týchto batérií. Ak by sa v dôsledku tejto investície Slovensko stalo (aspoň geograficky) „veľmocou“ pri zavádzaní a rozširovaní elektromobility, bolo by zaujímavé sledovať aj napredovanie legislatívneho vývoja týkajúceho sa výstavby nabíjacích staníc pre elektromobily, prípadne úpravu úlohy elektromobilov pri regulácii skladovania elektriny.

Personálne zloženie a úloha URSO

V neposlednom rade nová vláda vo svojom programovom vyhlásení avizuje podporu riešení, ktoré povedú k zvyšovaniu transparentnosti pri cenovej a vecnej regulácii energetiky. Vláda má v úmysle zabezpečiť nezávislé a odborné fungovanie URSO a Regulačnej Rady. Taktiež má v úmysle zvýšiť transparentnosť cenotvorby a vo vyššej miere do nej zapájať verejnosť.

V poslednom regulačnom období boli legislatívne a regulačné zmeny najmä na trhu s elektrinou veľmi častým javom. Nebolo tomu tak len v dôsledku neustále pribúdajúcej európskej legislatívy, ktorú bolo potrebné implementovať do tej našej. Účastníci trhu a regulované subjekty kritizovali URSO za časté zmeny cenových rozhodnutí, ktoré prispievali k neistote a nemožnosti pre podnikateľov predpokladať vývoj regulovaných cien na budúce obdobia. Nastali aj niektoré zmeny v regulácii, ktoré neboli správne odkomunikované a dostatočne vopred oznámené regulovaným subjektom.