V ideálnom prípade stručnú zákonnú úprava hromadných akcií v Obchodnom zákonníku suplujú stanovy akciovej spoločnosti. V opačnom prípade, alebo ak stanovy riešia problematiku nedostatočne, prichádza do úvahy niekoľko sporných momentov súvisiacich s vydávaním hromadných akcií, ich výmenou, nahradením jednotlivých akcií, ako aj ich náležitosťami.

Vydávanie hromadných akcií

Ako prvá sa vynára otázka, za splnenia akých podmienok môže spoločnosť vydať hromadné akcie. Gramatickým a logickým výkladom prvej vety ustanovenia §157 ods. 3 Obchodného zákonníka[1] je možné dospieť k záveru, že spoločnosť môže vydať hromadné akcie bez ohľadu na to, či ich vydávanie má alebo nemá upravené v stanovách. Takýto záver podporuje aj argument, že ak by zákonodarca mal v úmysle obmedziť vydávanie hromadných akcií predchádzajúcou úpravou v stanovách spoločnosti, príslušné ustanovenie by znelo odlišne.

Zo znenia ustanovenia §157 ods. 3 Obchodného zákonníka je však zrejmé, že jeho účelom je umožniť spoločnostiam bez ďalšieho vydávanie hromadných akcií. Stanovy tak podľa nášho názoru nemusia výslovne vopred upraviť, že spoločnosť môže vydať hromadné akcie, berúc do úvahy aj skutočnosť, že hromadné akcie nepredstavujú druh akcie, ktorý stanovy musia obligatórne uvádzať (keďže hromadná akcia nahrádza viac akcií toho istého druhu s rovnakou menovitou hodnotou, máme za to, že nemôže sama osebe predstavovať "druh" akcie).

Napriek odlišnosti právnej úpravy hromadných akcií v Českej republike[2] (treba však podotknúť, že ani český právny poriadok explicitne neviaže vydanie hromadných akcií na predchádzajúcu úpravu v stanovách spoločnosti) je zaujímavé pripomenúť dva protichodné závery prezentované v starších českých odborných článkoch týkajúcich sa, okrem iného, vydávania hromadných akcií. Niektorí autori[3] dovodzujú, že hromadné akcie môžu byť vydané, iba ak stanovy upravujú možnosť vydania hromadných akcií spolu s úpravou podmienok výmeny hromadnej akcie za jednotlivé akcie, a to napriek tomu, že to český právny poriadok vyslovene nepožaduje. V reakcii na tento článok[4] iní autori zdôvodňujú názor, že kusé znenie zákona umožňuje taktiež korektný výklad vedúci záveru, že emisia hromadných akcií je za určitých podmienok možná aj vtedy, pokiaľ stanovy úpravu hromadných akcií neupravujú.

Aktuálnym záverom tejto diskusie v Českej republike je recentné rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z roku 2011, podľa ktorého, vzhľadom na to že zákon neustanovil, akým spôsobom má akciová spoločnosť upraviť možnosť emisie hromadných akcií, neostáva nič iné, iba ho dovodiť výkladom zákona. Napriek tomu, že zo zákona výslovne neplynie, že by akciová spoločnosť bola povinná upraviť možnosť emisie hromadných akcií či spôsob ich výmeny v stanovách, je možné takú povinnosť podľa názoru Najvyššieho súdu ČR dovodiť logickým a teleologickým vkladom zákonných ustanovení. Ak totiž musia stanovy obligatórne upraviť formu a podobu emitovaných akcií, ako základné určujúce znaky akcie, s ktorými sú spojené práva akcionára, potom obdobne musia upraviť aj skutočnosť, že akcie môžu byť vydané ako hromadné lebo aj s touto charakteristikou akcií sú spojené konkrétne práva akcionára a to aspoň tým spôsobom, že určia pravidlá ich výmeny za jednotlivé cenné papiere alebo iné hromadné listiny. Právny záver, podľa ktorého hromadné akcie nie sú neplatné, pretože zo zákonnej úpravy nevyplýva, že by vydanie hromadných akcií muselo byť upravené v stanovách spoločnosti, teda nie je podľa Najvyššieho súdu ČR správny. Podľa tohto rozhodnutia, ak má akciová spoločnosť, ktorá hodlá vydať hromadné akcie, dopredu určiť podmienky, za ktorých má akcionár právo na ich výmenu za jednotlivé akcie alebo iné hromadné listiny, potom z uvedeného za použitia argumentu a minori ad maius plynie, že spoločnosť musí upraviť samotnú možnosť hromadné akcie vydať vo svojich stanovách.

Späť však k slovenskej právnej úprave. Berúc do úvahy, že vydaním hromadných akcií dochádza k obmedzeniu najmä dispozičných práv akcionára, ponúka sa otázka, či bez predchádzajúcej úpravy vydávania hromadných akcií v stanovách je možné vydať hromadnú akcie proti vôli dotknutého akcionára a či by takéto konanie nebolo neprimeraným zásahom do práv akcionára. Máme za to, že vydanie hromadnej akcie proti vôli akcionára bude kolidovať s povinnosťou spoločnosti konať tak, aby nedochádzalo k znevýhodňovaniu niektorého z akcionárov zneužívajúcim spôsobom. Na druhej strane, o porušenie tejto povinnosti pravdepodobne nepôjde, a to napriek nesúhlasu akcionára, pokiaľ vydanie hromadnej akcie je v stanovách viazané na splnenie objektívnych podmienok (ako napríklad počet jednotlivých akcií, dosiahnutie akcií v určitej nominálnej hodnote, atď.).

Opačná situácia môže nastať pri absencii (detailnejšej) úpravy vydávania hromadných akcií v stanovách spoločnosti, kedy by spoločnosť napriek vôli akcionára hromadnú akciu nevydala s odkazom na zákonnú úpravu, pri ktorej neexistuje na vydanie hromadnej akcie právny (vymáhateľný) nárok akcionára (opakom je potom existencia právneho nároku akcionára na výmenu hromadnej akcie za jednotlivé, ktoré nahrádza).

Náležitosti hromadných akcií

Potom, ako spoločnosť vyrieši, či a za akých podmienok môže vydať hromadné akcie, stojí pred otázkou, aké sú jej obligatórne náležitosti, nakoľko cenný papier je vydaný okamihom, keď má, okrem iného, všetky náležitosti ustanovené zákonom. Keďže Obchodný zákonník náležitosti hromadných akcií neupravuje, analogicky sa použije právna úprava obligatórnych náležitostí akcií ako takých. Niektoré z požadovaných náležitostí sú pomerne jasne aplikovateľné aj na hromadné akcie, iné spôsobujú problémy už samy osebe. V praxi môžu spôsobovať problémy napríklad nasledujúce náležitostí:

(i) Počet jednotlivých akcií

Obchodný zákonník explicitne nevyžaduje, aby na hromadnej akcii bol uvedený počet jednotlivých akcií, ktoré hromadná akcia nahrádza. Napriek tomu, máme za to, že z dôvodu presnej identifikácie nahrádzaných akcií je uvedenie počtu jednotlivých akcií, ktoré hromadná akcia nahrádza samozrejmosťou.

(ii) Menovitá hodnota akcie

Otázne je, akú menovitú hodnotu je potrebné na hromadnej akcii uvádzať. V praxi sa pomerne často môžeme stretnúť s hromadnými akciami, na ktorých je uvedená menovitá hodnota jednotlivých akcií, ako aj samotnej hromadnej akcie. V českej odbornej literatúre[5] je však možné stretnúť sa aj s názorom, že samotná hromadná akcia nemôže mať menovitú hodnotu a preto sa má uvádzať iba menovitá hodnota jednotlivých akcií, ktoré hromadná akcia nahrádza. Najistejším sa javí uvedenie menovitej hodnoty jednotlivých akcií, ktoré hromadná akcia nahrádza, ale aj menovitej hodnoty hromadnej akcie (t.j. súčtu menovitých hodnôt jednotlivých akcií).

(iii) Výška základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií

Ku komplikáciám dochádza, keďže zákon o cenných papieroch po novele z roku 2007 nedefinuje pojem dátum vydania emisie cenných papierov. S touto zmenou bola prijatá aj nová definícia pojmu emisia cenných papierov, pričom emisiou cenných papierov sa rozumie súbor zastupiteľných cenných papierov (už bez ohľadu na dátumom vydania emisie).

Napriek novelizovanému zneniu zákona o cenných papieroch (ktorý je účinný od roku 2007), väčšina odborných komentárov sa pri výklade náležitostí akcií na predchádzajúce ustanovenia stále odvoláva[6]. Predchádzajúca právna úprava stotožňovala dátum vydania emisie akcií s dňom, v ktorom sa prvý cenný papier z emisie cenných papierov mohol najskôr stať zákonom ustanoveným spôsobom majetkom prvého majiteľa. Pričom, dátum vydania emisie cenných papierov mal určiť emitent, pokiaľ z osobitného zákona (napr. Obchodného zákonníka) nevyplývalo niečo iné. V prípade akcií tak dátum vydania emisie predstavoval deň zápisu spoločnosti do obchodného registra, prípadne deň zápisu zvýšeného základného imania do obchodného registra.

Keďže však v súčasnosti (podľa dôvodovej správy k novele zákona o cenných papieroch, kvôli umožneniu zvýšenia základného imania do pôvodného ISIN-u, t.j. aby bolo možné zvyšovať základné imanie do tzv. sérií emisie cenných papierov, čim sa má zjednodušiť obchodovanie s nimi na burze cenných papierov) absentuje právna definícia pojmu dátum vydania emisie cenných papierov zdá sa, že riešením by mohlo byť uvedenie výšky základného imania a počtu všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania akcie.

Pre zvýšenie právnej istoty sa preto zdá byť rozumným odporúčaním uviesť okrem výšky základného imania v čase vydania hromadnej akcie aj výšku základného imania v čase vydania jednotlivých akcií, ktoré hromadná akcia nahrádza. Rovnako je vhodné uviesť počet hromadných akcií v čase vydania príslušnej hromadnej akcie, ako aj počet všetkých jednotlivých akcií.

Vzhľadom na to, že uvedené nemá v súčasnosti jednoznačnú oporu v zákone, Obchodný zákonník by mal byť novelizovaný podľa možnosti čo najskôr, aby reflektoval zmeny zákona o cenných papieroch účinné už od roku 2007.

(iv) Dátum vydania emisie akcií

Berúc do úvahy súčasnú právnu úpravu a novelizované znenie zákona o cenných papieroch, pri absencii definície pojmu dátum vydania emisie akcie by požiadavkou Obchodného zákonníka malo byť uvedenie dátumu vydania samotnej hromadnej akcie.

Výmena hromadnej akcie za jednotlivé a naopak

Je zrejmé, že vydanie hromadných akcií je právom spoločnosti, pričom vydanie jednotlivých akcií, ktoré hromadná akcia nahrádza je na žiadosť akcionára povinnosťou spoločnosti, s ktorou korešponduje nárok akcionára na jednotlivé akcie, ktoré hromadná akcia nahrádza.

Stručná zákonná úprava vydávania hromadných akcií však nerieši ďalšie otázky, ktoré sa v praxi často vyskytujú. Často krát je možné sa stretnúť s požiadavkou výmeny hromadnej akcie za niekoľko hromadných akcií, resp. výmeny niekoľkých hromadných akcií za jednu hromadnú akciu. Vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy môže detailná úprava v stanovách predísť viacerým problémom. Diskusiu vyvoláva aj otázka, či je možné vydať hromadné akcie po tom, ako už raz boli spoločnosťou vydané jednotlivé akcie a tieto ňou nahradiť.

Zaujímavé stanovisko v tejto súvislosti poskytla komisia Českej národnej banky v roku 2001, podľa ktorého je s ohľadom na §5 ods. 1 českého zákona o cenných papieroch (ktorého znenie je obdobné s ustanovením § 13 ods. 1 slovenského zákona o cenných papieroch a upravuje moment, kedy je cenný papier vydaný) možné akcie vydať iba jeho prvému nadobúdateľovi (majiteľovi). Berúc však do úvahy ďalšie ustanovenia českého zákona o cenných papieroch komisia uzavrela, že by bolo neodôvodnené trvať na závere, že u existujúcich listinných cenných papieroch výmena za hromadnú akciu nie je možná a preto sa komisia prikláňa skôr k názoru, že zákon možnosť nahradiť hromadnou listinou existujúce cenné papiere listinné nezakazuje, a preto nevylučuje (úpravu postupu v takomto prípade zrejme potom zákon necháva na emitentovi).

Komisia sa vo svojom stanovisku opiera o zákonné ustanovenie týkajúce sa možnosti vymeniť hromadnú listinu za zaknihované cenné papiere (čomu podľa príslušných odkazov logicky musí predchádzať existencia zaknihovaných cenných papierov, ktoré boli vymenené za hromadnú listinu), pričom Komisia odvodzuje, že hromadná listina môže nahradiť už emitované cenné papiere, ktoré sú zaknihované. Obdobné ustanovenie, z ktorého by bolo možné podobným spôsobom odvodiť možnosť nahradiť už vydané jednotlivé akcie hromadnou akciou v slovenskom právnom poriadku absentuje.

Berúc do úvahy účel inštitútu hromadných akcií, ktorý má zjednodušiť disponovanie s väčším množstvom jednotlivých akcií je možné prikloniť sa k záveru, že hromadné akcie môže spoločnosť vydať kedykoľvek počas života spoločnosti, a to aj opakovane. Rovnako zákon výslovne nezakazuje, že spoločnosť po vydaní jednotlivých akcií následne nemôže rozhodnúť o vydaní hromadných akcií, ktoré všetky, alebo časť jednotlivých akcií nahrádzajú (k takémuto postupu v praxi najčastejšie dochádza po nadobudnutí viacerých akcií jedným z akcionárov, prípadne, ak akcionár požiadal o výmenu hromadnej akcie za jednotlivé akcie, pričom následne časť svojich akcií previedol na tretiu osobu a zvyšok si opäť nechal nahradiť hromadnou akciou).

Záverom je možné zhrnúť, že stručnosť slovenskej právnej úpravy hromadných akcií vyvoláva v praxi viaceré otázky. Napriek viacerým protichodným názorom, prikláňame sa k záveru, že vydanie hromadných akcií pri absencii predchádzajúcej úpravy v stanovách spoločnosti neodporuje zákonnej úprave. V každom prípade je však možné len odporučiť, aby spoločnosť v stanovách detailne upravila podrobnosti týkajúce sa nahradenia jednotlivých akcií hromadnou ako podrobnosti výmeny hromadnej akcie za jednotlivé akcie. Pri vydávaní hromadných akcií je následne nevyhnutné pozorne dbať na uvedenie všetkých zákonných náležitosti, pretože cenný papier ako taký je vydaný až okamihom, keď má všetky náležitosti ustanovené zákonom a keď sa zákonom ustanoveným spôsobom stane majetkom prvého majiteľa.

Miriam Galandová,
partner

Silvia Kratochvilová,
advokátka

PRK Partners s.r.o.

Hurbanovo námestie 3
811 06  Bratislava 1

Tel.: +421 232 333 232
Fax:  +421 232 333 222
e-mail: bratislava@prkpartners.com

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Podľa ustanovenia §157 ods. 3 Obchodného zákonníka, spoločnosť môže vydať hromadné akcie. Hromadnou akciou je akcia, ktorá nahrádza viac akcií tohto istého druhu spoločnosti s rovnakou menovitou hodnotou. Spoločnosť je povinná vydať majiteľovi hromadnej akcie jednotlivé akcie, ktoré nahrádza, v zaknihovanej alebo listinnej podobe. Postup určia stanovy spoločnosti.
[2] Podľa §5 ods. 3 zákona č. 591/1992 Sb., o cenných papírech, akcie, poukázky na akcie, podílové listy nebo dluhopisy mohou být vydány jako hromadné listiny nahrazující tyto jednotlivé cenné papíry. Práva spojená s hromadnou listinou nemohou být převodem dělena na podíly. Za podmínek předem stanovených ve stanovách emitenta akcií, v emisních podmínkách dluhopisů nebo ve smluvních podmínkách pro koupi a odkup podílových listů má vlastník hromadné listiny právo na její výměnu za jednotlivé cenné papíry nebo jiné hromadné listiny. Hromadná listina musí mít náležitosti stanovené pro listinný cenný papír. Na výměnu hromadné listiny za zaknihované cenné papíry se vztahují přiměřeně ustanovení zvláštního právního předpisu.
[3] Dědič, J., Dejl, P., Kasík, P. a Kašpárek, M. K některým problémům akciového práva. in Právní rozhledy 2/2002. Praha: C. H. Beck, 2002
[4] Gartšík, T. K některým otázkám spojeným s hromadnými akciemi. Několik úvah nad tématem hromadných akcií., [online] dostupné TU
[5] Kotásek, J., Pihera, V., Pokorná, J., Raban, P. Vítek, J. Kurs obchodného práva. Právo cenných papírů. 5. Vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, 101 s.
[6] Porovnaj napr. Holub, D. Právo cenných papierov. Bratislava: Iura Edition, 2013, 92 s.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk