Včera, 25. 7. 2023, vstúpila do účinnosti kľúčová časť zákona č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon“),[1] ktorým Slovenská republika zavádza opatrenia Smernice Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov („Smernica“) do vnútroštátneho práva.

V tíme HAVEL & PARTNERS tieto zmeny veľmi podrobne sledujeme a o hromadných žalobách spotrebiteľov, ich význame a základnom vymedzení, sme priebežne informovali už v apríli 2023.[2] Od tohto momentu sa ich koncepcia a použitá terminológia nijako zásadne nezmenila. Toto platí aj napriek tomu, že prezidentka pôvodne schválený zákon odmietla podpísať s návrhom neprijať ho ako celok (25. 5. 2023).[3] Parlament však veto prezidentky prelomil (21. 6. 2023).[4] Zákon tak vstupuje do účinnosti bez akýchkoľvek zásadných zmien.

V susednej Českej republike zatiaľ Smernica transponovaná nie je, a aktuálne sa diskutuje o návrhu zákona[5] („návrh zákona“).[6] Už dnes je však možné ustáliť, že český návrh zákona obsahuje viacero inšpiratívnych prvkov, ktoré by mohli pomôcť odstrániť aj údajné rozpory so Smernicou, ktoré Zákonu „vyčíta“ prezidentka. Kľúčom k tomuto cieľu môže byť napríklad zavedenie tzv. certifikačnej fázy, a ďalšie nadväzujúce mechanizmy. Práve tieto približujeme nižšie v texte. Ešte predtým je ale nutné pripomenúť si, čo Zákon pod spotrebiteľskou hromadnou žalobou vôbec myslí.

Čo si mám predstaviť pod spotrebiteľskou „hromadnou žalobou“?

Hromadná žaloba, v praxi známa tiež ako kolektívna či skupinová, nie je legálnym pojmom. Podľa Zákona ide o žalobu na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorá môže mať dve podoby. Buď podobu žaloby o vydanie nápravného opatrenia, alebo žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.

Z týchto dvoch typov žalôb je pritom úplnou novotou iba žaloba spotrebiteľa o vydanie nápravného opatrenia, a iba konaniu o tejto žalobe je venovaný nasledujúci článok. Preto, ak tento článok používa pojem „hromadná žaloba“, a z kontextu nevyplýva niečo iné, myslí sa ňou výlučne žaloba spotrebiteľa o vydanie nápravného opatrenia, ktorou sa môžu spotrebitelia, respektíve za nich konajúca oprávnená osoba, domáhať vydania nápravného opatrenia. Týmto sa môžu uložiť obchodníkovi rôzne povinnosti, ako napríklad poskytnúť spotrebiteľom nápravu spočívajúcu v náhrade škody, opravu alebo výmenu produktu, zľavu z kúpnej ceny, a mnoho ďalšieho.[7]

Prečo prezidentka schválený Zákon vetovala?

Prezidentka namieta, že schválený Zákon môže byť nesúladný so Smernicou, a tým aj s ústavno-právnymi štandardmi.[8] Konkrétne, podľa prezidentky je rozporné najmä to, že spotrebiteľ má podľa Zákona povinnosť podať u notára prihlášku k žalobnému zámeru s povinnou úhradou ešte pred podaním žaloby s tým, že podmienkou na podanie žaloby je vyzbieranie minimálne 20 prihlášok spotrebiteľov; informácia o žalobnom zámere sa navyše zverejňuje v Obchodnom vestníku, ktorý väčšina spotrebiteľov nesleduje. Toto naráža podľa názoru prezidentky na viacero požiadaviek Smernice.[9]

Na preklenutie týchto – prezidentkou „vytýkaných“ – úniových rozporov sa česká koncepcia hromadných žalôb javí ako vhodná, a ako taká prispieva nielen k  dodržiavaniu práv a záujmov spotrebiteľa, ale aj k ochrane práv a záujmov dotknutého podnikateľa.

Tri fázy vývoja uplatňovania spotrebiteľského nároku v Českej republike

Český predkladateľ návrhu zákona predpokladá v zásade tri fázy vývoja hromadného uplatňovania nároku spotrebiteľa, a to (1) pred podaním žaloby, (2) po podaní hromadnej žaloby, ale pred rozhodnutím súdu o jej prípustnosti (tzv. certifikačná fáza), (3) po pripustení hromadnej žaloby (rozhodovanie v merite veci). Naproti tomu, slovenský Zákon tzv. certifikačnú fázu nepozná. Práve tento „medzi-krok“ má však v celom procese, aj s ohľadom na Smernicu, svoj dobrý účel a logické opodstatnenie.

Dvojfázovosť českého súdneho konania a tzv. certifikácia ako základný filter prípustnosti hromadných žalôb

Ako už sme naznačili, slovenský Zákon predpokladá iba rozhodovanie súdu v merite veci. Ak teda oprávnená osoba podá hromadnú žalobu na súd (resp. splní podmienky pre jej podanie vrátane 20 prihlášok spotrebiteľov, pozri ďalej v texte), o tejto súd rozhodne podľa klasických sporových pravidiel.[10] Konanie o hromadnej žalobe sa tak z tohto pohľadu od bežných spotrebiteľských sporov ničím neodlišuje.

Na rozdiel od tohto, český návrh zákona zavádza dvojfázovosť súdneho konania.

Prvou je tzv. certifikačná fáza, v rámci ktorej súd rozhoduje iba o prípustnosti hromadnej žaloby, resp. o tom, či je namieste celú vec prerokovať hromadne, ako aj o tom, či nejde o zjavne zneužívajúci alebo bezdôvodný návrh.[11] Až na výnimky[12] musí pritom súd o prípustnosti žaloby rozhodnúť do dvoch mesiacov od začatia konania. Súd v tejto časti sporu navyše dohliada na to, aby nedochádzalo k zneužívaniu či nedôvodnému poškodzovaniu dobrého mena obchodníka zo strany spotrebiteľa či oprávnenej osoby.[13]

Podstatou certifikačnej fázy je tak udržiavanie rovnováhy v kolidujúcich záujmoch strán sporu. V merite veci súd rozhoduje až v druhom štádiu (a logicky iba za predpokladu právoplatnosti uznesenia o prípustnosti hromadnej žaloby).

Pozitívne uznesenie súdu o pripustení hromadnej žaloby spúšťa podľa českého návrhu zákona radu mechanizmov. Tými najdôležitejšími sú pre účely tohto textu jednak uverejnenie informácie o spore v tzv. registri hromadných konaní,[14] a jednak „oficiálne“ spustenie podávania prihlášok spotrebiteľov (čo neznamená, že prihláška nemôže byť formálne podaná už predtým).

Český register hromadných žalôb a spôsob preukázania podmienky minimálneho počtu 20 spotrebiteľov

Ak český súd hromadnú žalobu právoplatne pripustí, bezodkladne tiež uverejní hromadnú žalobu spolu s uznesením o jej prípustnosti v registri hromadných žalôb.[15] Register (ako i uznesenie o prípustnosti) obsahuje viacero dôležitých informácií vrátane lehoty na prihlasovanie sa spotrebiteľov do konania o hromadnej žalobe, ktorej dĺžku stanovuje samotný súd.[16]

Síce je totiž existencia 20 spotrebiteľov podmienkou,[17] ktorá sa posudzuje už v tzv. certifikačnej fáze, spotrebitelia ešte v tejto časti sporu nemusia byť do konania formálne prihlásení. Oprávnená osoba tak v pred-sporovej fáze nemusí vyvíjať neprimeraný tlak na informovanie verejnosti s cieľom získania potrebného počtu prihlášok. Podľa dôvodovej správy napríklad postačí, ak oprávnená osoba – za účelom preukázania prípustnosti hromadnej žaloby – všeobecne doloží, že dotknutých spotrebiteľov môžu byť stovky až tisíce (z čoho je jasné, že je ich určite viac ako 20).[18]

Formálne podanie prihlášok spotrebiteľov sa tak koncentruje až do fázy po právoplatnom pripustení hromadnej žaloby (po tzv. certifikačnej fáze), a nadväzuje na údaje zverejnené v osobitnom registri hromadných žalôb. Uvedené samozrejme nevylučuje podanie prihlášky, resp. udelenie písomného súhlasu spotrebiteľa ešte vo fáze pred podaním žaloby.[19] Toto je však iba možnosť spotrebiteľa a oprávnenej osoby, nie jediný spôsob preukázania existencie dotknutého okruhu minimálne 20 spotrebiteľov.

Navyše, česká dôvodová správa výslovne stanovuje, že prihláška je procesným podaním, a preto je povinnosťou súdu vyzvať spotrebiteľa na odstránenie vád, ak nemá ustanovené náležitosti.[20]

Slovenský Obchodný vestník a spôsob preukázania podmienky minimálneho počtu 20 spotrebiteľov

Naopak, žiaden osobitný register na Slovensku zriadený nie je. Požiadavka informovania verejnosti je zabezpečená prostredníctvom Obchodného vestníka. Na rozdiel od českého registra hromadných žalôb, ktorý vstupuje do hry až po tzv. certifikačnej fáze, a je pravidelne aktualizovaný konajúcim súdom, Obchodný vestník je využívaný oprávnenou osobou už v čase pred podaním žaloby (a v tejto fáze je v zásade najdôležitejší vzhľadom k účinkom nezozbierania potrebného počtu spotrebiteľských prihlášok).

Konkrétne, oprávnená osoba je povinná zverejniť v Obchodnom vestníku žalobný zámer[21] najmenej dva mesiace pred podaním hromadnej žaloby spolu s výzvou spotrebiteľov, aby sa k nemu prihlásili.[22] Ak do dvoch mesiacov od zverejnenia žalobného zámeru v Obchodnom vestníku nepodá prihlášku k žalobnému zámeru aspoň 20 spotrebiteľov, hromadná žaloba nemôže byť podaná. Inými slovami, jediným dôkazom o existencii stanoveného počtu spotrebiteľov je už v úvode podaná bezchybná prihláška spotrebiteľa; prihláška totiž musí byť podaná spôsobom podľa Zákona a musí obsahovať v Zákone stanovené základné náležitosti, inak sa na ňu neprihliada.[23]

Slovenský súd pritom v porovnaní s českým súdom na odstránenie vád prihlášky (z dôvodu osobitnej úpravy) zrejme vyzývať nebude.

Záver

Zákon teda vo všeobecnosti a v súlade so Smernicou skutočne vytvára mechanizmus, ktorý skupine spotrebiteľov, zastúpených oprávnenou osobou, umožní viesť súdny spor proti obchodníkovi, spravidla veľkej retailovej spoločnosti. Z hodnoty sporu iniciovaného jedným spotrebiteľom vo výške pár desiatok eur sa tak zrazu môže stať boj celej „svorky“ o vysoké státisíce až milióny.

Zároveň však existuje určité riziko, na ktoré poukázala prezidentka pri pôvodnom vetovaní Zákona, t.j. že súčasná slovenská úprava môže (oproti požiadavkám Smernice) do určitej miery sťažovať prístup spotrebiteľov k súdu a vytvárať byrokratické bremeno, ktoré v úvode konania nie je potrebné. Z pohľadu obchodníkov takisto môže vznikať riziko, že už v úvode sporu prenikne na verejnosť neprimerane veľké množstvo (nie nutne pravdivých) informácií o údajnom porušení práv spotrebiteľov. Najväčší tlak na prihlásenie sa spotrebiteľov k sporu, resp. žalobnému zámeru bude zrejme oprávnenou osobou vyvíjaný ešte vo fáze „pred podaním žaloby“ (aby k podaniu hromadnej žaloby vôbec mohlo dôjsť). Eliminovaniu tohto rizika napokon neprispieva ani povinné zverejnenie žalobného zámeru v Obchodnom vestníku už v tejto fáze.

Budeme preto dôkladne sledovať, ako sa Zákon pretaví do praxe, a či skutočne prinesie potrebnú pozitívnu zmenu do vzťahov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Takisto je možné inšpirovať sa inštitútmi či postupmi, ktoré sa zvažujú v susedných jurisdikciách, napríklad do budúcna zvážením zavedenia tzv. certifikačnej fázy (vrátane na to nadväzujúcich mechanizmov).

Ondřej Majer,
partner

Juraj Dubovský,
counsel

Jana Čipková,
koncipient