Inflačná doložka

Nie je potrebné sa na tomto mieste podrobne zaoberať pojmom inflácia, preto len v krátkosti zhrnieme, že inflácia je znižovanie reálnej hodnoty peňazí. Plynutím času a súčasným zvyšovaním inflácie sa znižuje hodnota peňazí; to znamená, že za rovnakú sumu peňazí si postupom času kúpime menej tovarov alebo služieb.[2]

Účelom inflačnej doložky v zmluvách je preto stabilizácia reálnej hodnoty vyplácaného  (jednorazového alebo opakovaného) peňažného plnenia. Príkladom môže byť veľmi jednoduchá situácia, v ktorej má dlžník vyplácať veriteľovi každý mesiac sumu 250 eur pri 0% miere inflácie. Ak inflácia dosiahne mieru 5%, veriteľ potrebuje 262,50 eur, aby si mohol kúpiť rovnaké tovary alebo služby, ktoré by si mohol kúpiť za pôvodných 250 eur v prípade, ak by sa inflácia držala v miere 0%.

Inflačná doložka tým pádom vždy prináša prospech veriteľovi, pretože je ňou chránený pred infláciou a naopak je na ťarchu dlžníkovi, pretože v prípade zvyšovania miery inflácie musí veriteľovi vyplácať vyššiu sumu peňazí. Je potrebné dodať, že inflačná doložka nie je súčasťou každej zmluvy, keďže nevyplýva zo zákona a neplatí vždy. V súkromnoprávnych vzťahoch je prejavom individuálnej autonómie vôle a zmluvnej slobody kontrahentov, a preto platí len vtedy, keď je medzi stranami výslovne dohodnutá.

Infláciu má na Slovensku pod drobnohľadom Štatistický úrad SR, ktorý sleduje jej vývoj a pravidelne o ňom informuje verejnosť. Spravidla priemerná ročná miera inflácie zistená Štatistickým úradom SR je preto smerodajným údajom, ktorým sa v zmluvách modifikujú sumy peňažných plnení. Avšak nič nebráni tomu, aby si strany vzájomne stanovili za smerodajný údaj aj medzimesačnú mieru inflácie, ktorá je taktiež zisťovaná Štatistickým úradom SR. Prípadne, v zmluvách s cudzím prvkom, býva smerodajným údajom priemerná ročná miera inflácie eurozóny.

Rodičovské dohody o výživnom

Všeobecne podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine platí, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Avšak toto rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine nahradiť dohodou rodičov. Táto dohoda, nazývaná aj rodičovskou dohodou, musí byť zároveň schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Rodičia sa teda môžu dohodnúť o starostlivosti k maloletému dieťaťu a v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov aj na sume výživného, ktorou je druhý rodič povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Pojem výživné nie je v zákone o rodine presne vymedzený, ale v súdnej praxi sa pojem výživné definuje ako uspokojovanie nielen základných potrieb týkajúcich sa obživy, ale aj iných potrieb obvyklých pre život človeka, ako sú napr. bývanie, starostlivosť o zdravie, potreby vzdelania, výchovy, kultúrne vyžitie alebo záujmy.[3]

Z dôvodu, že uspokojovanie všetkých skôr uvedených potrieb si vyžaduje nákup tovarov alebo služieb, tak výživné je peňažným plnením v pravidelne opakujúcich sa sumách, a preto je ovplyvnené infláciou, ktorá znižuje jeho hodnotu. Práve z toho dôvodu má inflačná doložka význam nielen pri spomínanej kúpnej alebo nájomnej zmluve, ale aj pri rodičovských dohodách o výživnom. V prípade stúpajúcej inflácie a nemennej sumy výživného je totižto rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, schopný nakúpiť dieťaťu za sumu výživného menej tovarov a služieb, než by mu bol schopný nakúpiť, ak by inflácia nestúpala.

Rastúca inflácia má tým pádom priamy vplyv na množstvo tovarov a služieb, ktoré je výživným možné pokryť. V praxi je preto možné zahrnúť inflačnú doložku aj do rodičovskej dohody o výživnom, pretože podľa článku 5 zákona o rodine je „[z]áujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa (...).“

Keďže rozhodovanie o výživnom sa maloletého dieťaťa týka, nakoľko sa (aj) od jeho sumy odvíja množstvo a kvalita potrieb, ktoré je ním možné pokryť, tak je potrebné zohľadniť záujem maloletého dieťaťa aj pri rozhodovaní o jeho sume. Zohľadnením záujmu maloletého dieťaťa tak nepochybne je, ak suma výživného bude oslobodená od vplyvu inflácie. Iba takým spôsobom je možné stabilizovať reálnu hodnotu výživného a pravidelne ňou pokrývať uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.

S touto argumentáciou sa stotožňujú aj súdy, ktoré nám schvaľujú rodičovskú dohodu s inkorporovanou inflačnou doložkou, ktorej podstata spočíva v tom, že výživné sa bude automaticky prispôsobovať vývoju inflácie a každoročne sa zvýši o mieru inflácie v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok vyhlásenú Štatistickým úradom SR.

Záver

Nemožno opomínať fakt, že inflácia spôsobuje pokles hodnoty akýchkoľvek peňažných plnení, najmä tých pravidelne opakujúcich sa. Správne naformulovaná inflačná doložka by preto mala byť súčasťou každého záväzkového vzťahu, ktorého obsahom je opakujúce sa, prípadne jednorazovo vyplatené peňažné plnenie v budúcnosti. Takýmito záväzkovými vzťahmi sú nepochybne nielen kúpne zmluvy, nájomné zmluvy alebo zmluvy o dielo, ale aj rodičovské dohody o výživnom. Zabezpečovanie najlepšieho možného výsledku pre klientov spočíva práve v detailoch, medzi ktoré patrí aj inflačná doložka, ktorá je v praxi často prehliadaná.