K ochrane dochádza priamo zo zákona a nevyžaduje sa dodržanie formálno - právneho postupu. Vzhľadom na uvedené možno poukázať na skutočnosť, že práva k obchodnému tajomstvu radíme medzi tzv. priemyselné práva. Povaha obchodného tajomstva je však výnimočná v tom, že ide o právo, ktorého vznik netreba nikde registrovať. Ide o prostriedok ochrany predovšetkým takých dôležitých skutočností, ako sú ešte nepatentované vynálezy alebo rôzne postupy a metódy, ktoré podnikateľ nechce alebo nemôže chrániť registráciou na Úrade priemyselného vlastníctva, alebo nespĺňajú požiadavku na ochranu podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Prihláškou k patentovej ochrane spravidla prestáva byť vynález obchodným alebo výrobným tajomstvom. Samozrejme, aj v prípade že dané skutočnosti možno zaradiť do niektorej kategórie duševného vlastníctva (napr. chránený softvér ako autorské dielo, ktoré však využíva podnikateľ výlučne pre svoje účely), môže zároveň požívať ochranu ako obchodné tajomstvo podnikateľa. Aj nehmotné statky, ktoré by inak boli nechránené, požívajú podľa Obchodného zákonníka vysoký stupeň ochrany, pokiaľ naplnia určené znaky.

Na to, aby určité skutočnosti tvorili predmet obchodného tajomstva, musia byť zároveň splnené nasledovné podmienky:

• musí ísť o skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy súvisiace s podnikom,
• tieto skutočnosti majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu  či nemateriálnu hodnotu,
• v príslušných obchodných kruhoch nie sú bežne dostupné,
• podnikateľ prejavuje vôľu tieto skutočnosti utajovať,
•  podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie.

Následne:

• Podľa daného ustanovenia zákona tvoria obchodné tajomstvo všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy. Za skutočnosti obchodnej povahy sa väčšinou v praxi považujú zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, stratégie pri obchodných rokovaniach. K výrobným skutočnostiam možno zaradiť poznatky o technologických procesoch. Skutočnosti technickej povahy predstavujú zlepšenia oproti súčasnému stavu techniky a tiež nové poznatky, ktoré by mohli byť patentovateľné, ale ešte nie sú.
• Ako obchodné tajomstvo sú chránené iba informácie o tých skutočnostiach, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom a neodporujú dobrým mravom.
• Určitá skutočnosť musí mať už existujúcu alebo v budúcnosti možnú hodnotu, pričom výška hodnoty nie je rozhodujúca. A zároveň môže ísť o hodnoty hmotnej i nehmotnej povahy.
• O bežnú dostupnosť určitých informácií pôjde vtedy, ak sa s nimi možno oboznámiť v odbornej literatúre, bežne dostupnej.
• Vôľa podnikateľa, aby určité skutočnosti boli utajené môže byť vyjadrená formalizovaným spôsobom napr. v internej norme zamestnávateľa.
• Za všeobecný predmet obchodného tajomstva treba pokladať aj také informácie, ktoré vytvoril zamestnanec v rámci plnenia svojich pracovných povinností u zamestnávateľa, za jeho prostriedky, o ktorých zamestnávateľ ešte ani nevie. Na takéto informácie sa vôľa zamestnávateľa  - podnikateľa ich utajiť môže vzťahovať len vo veľmi všeobecnej povahe.
• Rozhoduje vôľa zabezpečovať ochranu obchodného tajomstva ako samotné výsledky zabezpečenia. Zlyhanie ochrany nie je dôvodom na záver, že podnikateľ nezabezpečuje zodpovedajúcim spôsobom ochranu obchodného tajomstva.

Špeciálne sú chránené v zmysle § 271 Obchodného zákonníka informácie poskytnuté pri rokovaní o uzavretí zmluvy.  Zákon ich označuje ako dôverné informácie, dochádza tak k ochrane aj tých poznatkov, nedosahujúcich intenzitu ochrany obchodného tajomstva, nakoľko nespĺňajú niektoré jeho znaky.

Pokiaľ by teda chýbala čo len jediná z týchto podmienok, nešlo by o obchodné tajomstvo v zmysle ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka. Aj súdna prax sa prikláňa k identickému právnemu názoru. V zmysle rozsudku NS SR sp.zn. Obo 98/99 dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ust. § 17 Obchodného zákonníka.

Za skutočnosti obchodnej povahy možno pokladať napríklad zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, stratégie uplatňované v obchodnom rokovaní. K výrobným skutočnostiam patria najmä poznatky o technologických procesoch a o ich osobitnom priebehu a špecifických schopnostiach, ktoré sa pri týchto procesoch uplatňujú. Skutočnosti technickej povahy predstavujú najrozmanitejšie drobnejšie zlepšenia oproti súčasnému stavu techniky a tiež nové poznatky, ktoré by mohli byť patentovateľné, ale z rôznych dôvodov patentovo chránené nie sú, či ešte nie sú.

Ako obchodné tajomstvo sú, samozrejme, chránené iba informácie o tých skutočnostiach, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom a neodporujú dobrým mravom.

Obchodné tajomstvo musia chrániť nielen podniky, ale aj všetky podnikateľské subjekty (príslušníci slobodných povolaní, napr. advokáti) a niekedy aj subjekty nepodnikateľského typu.

Vôľa podnikateľa smerujúca k tomu, aby určité skutočnosti boli utajené, môže byť vyjadrená určitým formalizovaným spôsobom (v podnikovej smernici a pod.) Túto vôľu  preto možno prejaviť aj ústne (priamo poučením pracovníka), alebo nepriamo, fakticky konaním (uzamykaním určitých informačných zdrojov či iným osobitným režimom zaobchádzania s takýmito skutočnosťami). Vôľa podnikateľa môže byť vyjadrená aj veľmi všeobecným spôsobom (napr. pri vstupnom pohovore zamestnávateľ požaduje, aby zamestnanec dodržiaval mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach významných pre podnik). Za všeobecný predmet obchodného tajomstva treba pokladať aj také informácie, ktoré vytvoril zamestnanec v rámci plnenia svojich pracovných povinností  v podniku a za jeho prostriedky a o ktorých zamestnávateľ ešte ani nevie. Na takéto informácie sa vôľa podnikateľa ich utajiť môže vzťahovať len vo veľmi všeobecnej polohe.

Zmluvná podoba obchodného tajomstva

Špeciálne sú chránené informácie  poskytnuté pri rokovaní o uzavretí zmluvy. Obchodný zákonník v  ustanovení § 271 hovorí o informáciách  označených ako dôverné, tým dochádza aj k určitej ochrane aj tých poznatkov, ktoré nedosahujú intenzitu ochrany obchodného tajomstva, pretože nespĺňajú niektoré jeho znaky. Ide o kogentné ustanovenie zakazujúce pod sankciou vzniku povinnosti náhrady škody zneužitie informácií dôvernej povahy, určitý druh objektívnej zodpovednosti  s charakterom predzmluvnej zodpovednosti, ktorej vznik nie je viazaný na uzavretie zmluvy. Zavinenie sa v danom prípade nevyžaduje. Pre jej vznik sa však vyžaduje, aby strana dala vhodným spôsobom najavo, že ide o informácie dôvernej povahy. Označenie informácií za dôverné je úplne v dispozícii zmluvnej strany a záleží na jej subjektívnom rozhodnutí. Na to, aby určité informácie požívali ochranu ako informácie dôverné, nie je rozhodujúce, či predzmluvné rokovania, pri ktorých boli tieto informácie použité, viedli k uzavretiu zmluvy alebo sa skončili bez jej uzavretia.

Na porušenie povinnosti neprezradiť a ani nezneužiť dôverné informácie sa viaže zodpovednosť za vzniknutú škodu. Povinnosť nahradiť škodu sa až na vymedzenie protiprávneho úkonu spravuje všeobecnou úpravou náhrady škody (§ 373 a nasl. OBZ).

Právo nakladať s obchodným tajomstvom

Práva k obchodnému tajomstvu majú podobne ako vlastnícke práva povahu práv absolútnych – podnikateľ s týmto tajomstvom nakladá podľa svojej vôle a môže sa rozhodnúť, či a koho s týmto tajomstvom oboznámi, prirodzene pri zachovaní podmienky jeho ďalšieho utajenia. Podľa ust. § 18 Obchodného zákonníka má právo na ochranu a nakladanie s tajomstvom len jeho majiteľ, teda podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo. Pokiaľ však bude potrebné chrániť tajomstvo aj inými osobami, ktoré sú k nakladaniu s ním oprávnené, bude zrejmé potrebné použiť úpravu podľa § 51 Obchodného zákonníka, kedy sa ochrany podľa práva nekalej súťaže môžu podľa § 53 domáhať všetky osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené. Právo nakladať s obchodným tajomstvom nie je viazané (na rozdiel od niektorých iných práv k predmetom priemyselného vlastníctva) na špeciálny zápis do registra práv. Vzniká a trvá spolu so vznikom obchodného tajomstva, ktoré spĺňa podmienky uvedené v § 17. Právo nakladať s týmto tajomstvom môže byť obmedzené osobitným zákonom.

Súhlas na využitie obchodného tajomstva sa zvyčajne udeľuje na základe licenčnej zmluvy s užívateľom v súlade s ust. § 508 a nasl. OBZ. Nie je vylúčené, aby súhlas využívať obchodné tajomstvo bol udelený jednostranným úkonom. Zmluvné dojednanie o práve využívať niektorú súčasť podnikového tajomstva bude často súčasťou iných licenčných zmlúv (napr. licenčnej zmluvy o využívaní vynálezu) či zmlúv komplexnejšej povahy (typicky napr. franchisingové zmluvy).

V praxi tiež často dochádza k tomu, že sa pri uzavieraní kúpnych, dodávateľských alebo iných podobných zmlúv sa určité navzájom poskytované informácie môžu kvalifikovať ako obchodné tajomstvo.

Trvanie práva k obchodnému tajomstvu

Ochrana obchodného tajomstva, na rozdiel od niektorých iných práv k nehmotným statkom, nie je viazaná presne vymedzenou lehotou. Pokiaľ trvajú všetky skutočnosti vyžadované zákonom, podnikateľ môže obchodným tajomstvom nakladať podľa § 18 bez obmedzenia. Avšak aj neoprávnené zverejnenie tajomstva alebo zánik niektorej z charakteristík uvedených v ust. § 17 spôsobia, že právo k obchodnému tajomstvu zanikne. Napr. vzhľadom na zmenu charakteru podnikania stratí také tajomstvo hodnotu alebo oslabenie aktívnej ochrany spôsobí jeho dostupnosť tretím osobám.  Nie je však vylúčené, aby sa to, čo kedysi bolo obchodným tajomstvom a neskoršie ním prestalo byť, ním znovu stalo (napr. nové vedenie podniku začne dôsledne trvať na utajení určitých skutočností).

Právna ochrana obchodného tajomstva

Pri porušení alebo ohrození práva na obchodné tajomstvo podľa ust. § 17 a nasl. OBZ prichádzajú do úvahy rovnaké právne prostriedky  ochrany ako pri ochrane proti nekalej súťaži (žaloba na zdržanie sa konania, odstránenie závadného stavu, primerané  zadosťučinenie, náhrada škody a vrátenie bezdôvodného obohatenia).  Žalobu môže podať len ten subjekt, ktorému obchodné tajomstvo patrí. V zmysle § 20 OBZ sa na rozdiel od § 51 chráni nielen porušenie, ale už aj len ohrozenie práva na obchodné tajomstvo, pričom nie je rozhodujúce, aký je cieľ tohto ohrozenia alebo porušenia.

Ustanovenia § 44 ods. 2 písm. g) OBZ demonštratívne vypočítava čo možno zaradiť pod pojem nekalá súťaž, je ňou aj porušenie obchodného tajomstva.

Z ust. § 20 vyplýva, že ochrana prislúcha voči každej právnickej aj fyzickej osobe. Voči samotným zamestnancom podniku možno vyvodiť druhy sankčných opatrení ustanovených pracovným právom.

V obzvlášť závažných prípadoch prislúcha aj ochrana prostriedkami trestného práva.

V zmysle § 51 je porušovaním obchodného tajomstva konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:

§  tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal,

§  vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.

Vyzradenie obchodného tajomstva zo strany konajúcej osoby musí byť neoprávnené, teda bez povolenia súťažiteľa  - nositeľa práv k predmetu obchodného tajomstva. Na druhej strane na naplnenie skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva netreba preukazovať účel konajúcej osoby, pre ktorý obchodné tajomstvo vyzradila, odplatnosť či bezodplatnosť vyzradenia, zavinený charakter jej konania, ba dokonca ani jej znalosť protiprávnosti svojho konania. Nevyžaduje sa ani to, aby vyzradenie obchodného tajomstva malo za následok vznik skutočného prospechu tretej osobe. Rozhodujúci je objektívny výsledok – porušenie obchodného tajomstva.

Ako už bolo vyššie uvedené procesné nároky osôb, ktorých práva boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou, sú upravené v ustanovení § 53 OBZ. Navyše má osoba dotknutá nekalou súťažou ešte možnosť domáhať sa ako úspešný účastník súdneho konania zverejnenia rozsudku podľa § 55 ods. 2 OBZ a za podmienok tam uvedených.

Ide o procesné nároky poškodených, ktorým sa realizuje ich právo na ochranu proti nekalej súťaži ( § 44 až § 52) a obchodného tajomstva ( § 17 až § 20).

• ZDRŽOVACOU ŽALOBOU sa žalobca môže domáhať, aby súd rušiteľovi zakázal určité konanie s cieľom zabrániť ďalšiemu ohrozovaniu alebo poškodzovaniu žalobcu nekalosúťažným konaním žalovaného. Zdržanie sa konania porušujúceho alebo ohrozujúceho svoje právo sa navrhovateľ môže domáhať iba v prípade, ak konanie ktoré je v rozpore so zákonom, stále trvá, alebo hrozí že sa bude opakovať.Predmetom zdržovacej žaloby v zásade by mal byť zákaz konania, naplňujúceho niektorú zo skutkových podstát nekalej súťaže, v danom prípade porušenie obchodného tajomstva, pričom požadovaný zákaz by mal byť v žalobnom petite vymedzený tak presne a určito, aby pri jeho prevzatí do súdneho rozhodnutia išlo o výrok vykonateľný. Súd je pritom v zmysle § 153 ods. 2 OSP zásadne viazaný znením žalobného návrhu. Z rozsudku NS SR, sp. zn. 5 Obo 269/01 vyplýva záver, že predmetom takejto zdržovacej žaloby nemôže byť zákaz prevádzkovania živnosti, pretože jednak by nešlo o zákaz konania vymedzeného v niektorom z ustanovení  § 44 až 52 OBZ ako konanie nekalosúťažné a jednak dôsledkom takéhoto zákazu by bolo v podstate pozastavenie prevádzkovania živnosti, o ktorom môže rozhodnúť výlučne správny orgán za podmienok upravených živnostenským zákonom.
• ODSTRAŇOVACOU ŽALOBOU sa žalobca domáha odstránenia existujúceho závadného stavu určitým aktívnym konaním žalovaného rušiteľa. Trvanie protiprávneho konania je podmienkou úspechu aj pri žalobe o odstránenie závadného stavu.
• PRIMERANÉ ZADOSŤUČINENIE je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne, môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie peňažnej sumy. Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma – svojou povahou nemajetková – bude mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zákon spresňuje, že zadosťučinenie poskytnuté poškodenému súťažiteľovi musí byť primerané. Primeranosť poskytnutého zadosťučinenia sa bude zrejme vzťahovať nielen na výber formy zadosťučinenia, ale aj na určenie rozsahu zadosťučinenia. Pokiaľ ide o rozsah, možno teda povedať, že na rozdiel od žalobného nároku na náhradu škody, kde priznaná náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie bude spôsobenú ujmu nahrádzať iba primerane. V prípade kritérií pre určenie primeranej výšky peňažného zadosťučinenia Najvyšší súd SR vychádzal z rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku odporcu v roku, v ktorom došlo k realizácii nekalosúťažného konania (R 48/2001).
• Priznanie NÁHRADY ŠKODY bude podmienené splnením všeobecných podmienok náhrady škody podľa  § 373 a nasl. Predmetom náhrady škody je teda skutočne spôsobená škoda a ušlý zisk. Podľa § 380 súčasťou odškodňovanej škody sú aj náklady vynaložené poškodeným v dôsledku porušenia povinnosti rušiteľom.
• Aj úspech žaloby o VYDANIE BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA získaného nekalosúťažným konaním bude podmienený splnením všeobecných podmienok vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. (bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2), plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2), plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2), získané z nestatočných zdrojov (§ 451 ods. 2), získané plnením za niekoho, čo podľa práva mal splniť sám (§ 454). )
• Napokon, súd môže účastníkovi, ktorého návrhu  sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy neúspešného účastníka sporu.
• V obzvlášť závažných prípadoch prichádza do úvahy aj ochrana prostriedkami trestného práva - § 264 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov /Trestný zákon/TRESTNÝ ČIN ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva