Inšpekcia Protimonopolného úradu SR prelomovo vyhlásená za nezákonnú

Advokátska kancelária IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o. zaznamenala úspech na Najvyššom súde SR, ktorý dňa 25.06.2015 vyhlásil inšpekciu a úkony vykonané Protimonopolným úradom Slovenskej republiky dňa 4.2.2014 v priestoroch spoločnosti pôsobiacej v oblasti informačných technológií za nezákonný zásah. Najvyšší súd historicky prvý krát nariadil Protimonopolnému úradu úplnú likvidáciu všetkých dát získaných počas tejto inšpekcie.

Najvyšší súd na pojednávaní dňa 25.06.2015 v celom rozsahu vyhovel dvom žalobám podaným našou advokátskou kanceláriou v mene klientov – spoločnosti pôsobiacej v oblasti informačných technológií a jedného z jej zamestnancov, ktorý bol inšpekciou vykonávanou podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže dotknutý na svojich právach.

Najvyšší súd sa v rámci ústneho odôvodnenia rozsudkov v prvom rade stotožnil so žalobnou argumentáciou o nedostatočnom odôvodnení poverení vydaných predsedom Protimonopolného úradu. Tá sa javila nedostatočná vo vzťahu k základnému okruhu tvrdeného podozrenia Protimonopolného úradu (obstaranie služieb elektronizácie služieb vyšších územných celkov), najmä však absentovalo odôvodnenie pre vymedzenie predmetu inšpekcie aj pre iné projekty Operačného programu informatizácie spoločnosti. Nezákonnosť poverenia pritom predstavuje dôvod nezákonnosti celej inšpekcie.

Za neproporcionálny, a teda aj nezákonný, považoval Najvyšší súd tiež následný spôsob výkonu inšpekcie. Žalobcovia namietali, že inšpektori hrubo vyselektované údaje podľa (aj neadresných) kľúčových slov skopírovali a odniesli z priestorov podnikateľa bez toho, aby vykonali selekciu, či vyhľadané dokumenty spadajú do vecného rámca inšpekcie a bez toho, aby vylúčili súkromné informácie, či predmety advokátskeho tajomstva. Najvyšší súd sa stotožnil s tým, že pre tento postup nebol dôvod, a inšpektori mohli vykonať podrobnejšiu selekciu na mieste, aby skopírovali len dáta, ktoré skutočne sú nevyhnutné pre činnosť Protimonopolného úradu (aby tak nedôvodne nekopírovali aj iné dáta a nezasahovali tým do práv dotknutých osôb neprimeraným a nie nevyhnutným spôsobom). Inšpektori mali pritom na výkon inšpekcie päť pracovných dní, inšpekciu s hromadne zozbieranými dátami ale ukončili už v prvý deň.

Pokiaľ Protimonopolný úrad namietal, že posúdenie podkladov je časovo náročné a trvá týždne až mesiace, žalobcovia sa bránili tým, že počas inšpekcie nemuseli inšpektori podrobne posudzovať relevantnosť a podrobný obsah jednotlivých podkladov, ale posúdiť to, či nie sú súkromné, chránené advokátskym tajomstvom a či sa týkajú predmetu inšpekcie. Navyše, počas konania na Najvyššom súde Protimonopolný úrad prehliadal vo svojich priestoroch dáta z inšpekcie a posudzoval aj ich potenciálnu relevantnosť. Celkový čistý čas tohto postupu (rozvrhnutého na niekoľko mesiacov) trval približne 60 hodín. Pokiaľ by teda inšpektori na inšpekcii vykonávali aj takúto podrobnejšiu selekciu, prítomní traja inšpektori by ju mohli zrealizovať približne za dva a pol dňa. Najvyšší súd vo vzťahu k neskoršej selekcii v priestoroch Protimonopolnému úradu vytkol, že toto bolo realizované už bez toho, aby inšpektori mali na to vydané platné poverenia (napriek tomu, že dokumentácia s ktorou pracovali nebola ešte selektovaná a obsahovala súkromné a inak chránené prvky).

Najvyšší súd vyhovel aj tej časti žalobných petitov, ktorých rozšírenie počas konania žalobcovia navrhli. Toto rozšírenie sa vzťahovalo výhradne na nové elektronické i tlačené kópie dát, ktoré Protimonopolný úrad vyhotovil až po podaní žaloby. Najvyšší súd preto nevyhovel námietke žalovaného, že mali byť súčasťou pôvodnej žaloby.

Predmetom posúdenia Najvyšším súdom bola aj otázka procesnej prípustnosti žaloby podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku, najmä s ohľadom na plynutie subjektívnej 30 dňovej lehoty na jej podanie. Protimonopolný úrad v priebehu konania najprv namietal, že žaloby boli podané predčasne pred vybavením sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach. Neskôr namietal, že žaloby neboli podané do tridsiatich dní od vykonania inšpekcie. Na protichodnosť týchto námietok a s tým súvisiacu nejasnosť právnej úpravy poukázal aj Najvyšší súd. Následne sa priklonil k argumentácii žalobcov, že s ohľadom na to, ako aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu, pri zohľadnení charakteru konania a základného práva na prístup k súdnej ochrane, ako aj rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delta Pekárny je potrebné prijímať taký výklad, ktorý umožní realizáciu práva na súdnu ochranu (v rámci povinnosti ústavne konformného výkladu viď tiež rozhodnutia Ústavného súdu SR zo 6. marca 2008, sp. zn. IV. ÚS 209/07-36; zo 17. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04; z 1. novembra 2010, sp. zn. III. ÚS 72/2010; z 27. apríla 2010, sp. zn. III. ÚS 43/2010). Podľa toho Najvyšší súd interpretoval podmienku § 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že tridsať dňová lehota neuplynie skôr, ako tridsať dní od vybavenia sťažnosti. Je pritom vhodné dodať, že v danej veci sťažnosť podaná právnickou osobou bola vyhodnotená Protimonopolným úradom po začatí súdneho konania ako nedôvodná a sťažnosť fyzickej osoby bola Protimonopolným úradom odložená z dôvodu, že získal vedomosť o tom, že sa vo veci začalo súdne konanie.

Vyššie uvedená argumentácia je voľnou reprodukciou častí ústneho odôvodnenia poskytnutého predsedom konajúceho senátu po vyhlásení rozsudkov doplnenou o stručné priblíženie niektorých skutkových a právnych otázok riešených účastníkmi konania. V súčasnosti čakáme na doručenie písomného vyhotovenia oboch rozsudkov vyhlásených pod sp. zn. 5Sžnz/1/2015 a 5Sžnz/2/2015 so záväzným právnym odôvodnením. To následne bude môcť byť podkladom pre podrobnejšiu odbornú analýzu a vyhodnotenie dopadov pre ďalšiu právnu prax v oblasti súťažného práva.