Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „úrad“) je orgánom štátnej správy, ktorý v súčinnosti s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zabezpečuje výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a štátnu podporu Slovákov žijúcich v zahraničí.

Medzi hlavné úlohy úradu patrí zabezpečenie tvorby štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a jej výkon, zabezpečenie realizácie opatrení zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí a na podporu zachovania slovenského jazyka v komunitách Slovákov žijúcich v zahraničí, spolupráca s organizáciami združujúcimi Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj so Slovákmi žijúcimi v zahraničí a udržiavanie vzájomných kontaktov. Úrad ďalej rozhoduje v konaní o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí podľa § 7 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 474/2005 Z. z.“) a tiež rozhoduje o poskytnutí dotácie podľa § 6 zákona č. 474/2005 Z. z.

Konanie o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí

Postavenie Slováka žijúceho v zahraničí sa na účely uplatnenia si práv a výhod ustanovených osobitnými zákonmi pre Slovákov žijúcich v zahraničí preukazuje osvedčením, ktoré vydáva úrad.

Osvedčenie sa vydáva na základe žiadosti žiadateľa, ktoré musí byť podané osobne – na úrade alebo v zahraničí na zastupiteľskom úrade, alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky v štáte pobytu žiadateľa. Podanie žiadosti v mene žiadateľa na základe plnomocenstva nie je prípustné (v prípade žiadateľa mladšieho ako 14 rokov je možné, aby žiadosť v jeho mene podal jeden z jeho zákonných zástupcov aj bez osobnej prítomnosti žiadateľa).

Žiadateľ musí byť osobou:

a) ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo
b) ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť.

Žiadateľ ďalej musí preukázať aj svoju bezúhonnosť, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov Slovenskej republiky nie starším ako 6 mesiacov, ktorý potvrdzuje, že žiadateľ nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za čin, ktorý je podľa zákonov Slovenskej republiky úmyselným trestným činom a obdobným potvrdením ako je výpis z registra trestov Slovenskej republiky vydané príslušným orgánom štátu, ktorého je žiadateľ občanom alebo v ktorom má žiadateľ pobyt (tretí štát mimo Slovenskej republiky a domovského štátu žiadateľa), ktorý pri podaní žiadosti tiež nesmie byť starší ako 6 mesiacov.

Národne povedomie sa podľa § 7 ods. 4 zákona č. 474/2005 Z. z. preukazuje vyhlásením žiadateľa o výsledkoch jeho verejnej činnosti, ktoré preukazuje jeho národné povedomie, alebo písomným svedectvom krajanskej organizácie pôsobiacej v mieste jeho pobytu, a ak taká nie je, písomným svedectvom aspoň dvoch Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí majú pobyt v tom istom štáte ako žiadateľ.

Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/155/2015 zo dňa 04. 11. 2015 vyslovil aj názor, že „na vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí sa v zmysle § 2 písm. a) bod druhý zákona č. 474/2005 Z. z. okrem preukázania slovenskej národnosti žiadateľa alebo jeho predka v priamom rade vyžaduje, aby žiadateľ preukázal, že si uchováva národné povedomie. Národným povedomím sa rozumie aktívne hlásenie sa k slovenskému národu a hodnotám, ktoré reprezentujú slovenský jazyk, kultúrne dedičstvo a tradície. Žalobca by mal za účelom získania práv alebo výhod priznaných zákonmi SR Slovákom žijúcim v zahraničí prejaviť záujem preukázať žalovanému národné povedomie, osobné väzby a vzťah k slovenskému národu, poznanie slovenských tradícií a aspoň čiastočné ovládanie slovenského jazyka. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného predvolať žalobcu za účelom osobného stretnutia, zistiť tieto skutočnosti a rozhodnutie náležite odôvodniť.“

Zo zákona č. 474/2005 Z. z. však nevyplýva povinnosť žiadateľa preukázať znalosť a ovládanie slovenského jazyka.

Čo sa týka preukázania slovenskej národnosti – či už priamo slovenskej národnosti žiadateľa alebo jeho priamych predkov, podľa § 7 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z. sa slovenská národnosť preukazuje úradným dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť, ktorým je najmä rodný list alebo krstný list, výpis z matriky, osvedčenie o štátnom občianstve alebo osvedčenie o trvalom pobyte žiadateľa, ak obsahuje zápis o národnosti podľa práva štátu, ktorého orgán osvedčenie vydal. Keďže zákon uvádza iba demonštratívny výpočet dokladov, ktorými sa môže slovenská národnosť preukázať, rozhodovacia prax úradu nevylučovala ani preukázanie slovenskej národnosti predkov na základe potvrdenia Slovenského národného archívu resp. Českého národného archívu zo sčítania ľudu v rokoch 1930 resp. 1940.

Úrad však neprijal úmrtný list ako úradný doklad potvrdzujúci slovenskú národnosť zomrelého predka. Argumentoval tým, že údaj o národnosti vyznačený v úmrtnom liste nie je dostačujúcim dokladom preukazujúcim národnosť zosnulej osoby, pretože táto v čase vystavenia predmetného dokladu nemohla prejaviť svoju vôľu v otázke národnosti, nakoľko nemala právnu subjektivitu, teda spôsobilosť mať práva a povinnosti. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/50/2017  zo dňa 25. 01. 2018 však Krajský súd v Bratislave vyššie uvedený záver úradu odmietol s tým, že „predložený doklad o slovenskom pôvode bezpochyby spĺňa zákonné kritéria v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z., ide o relevantný doklad - výpis z matriky Ukrajiny o registrácii úmrtia prastarej matky žalobkyne zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Zákon predložený doklad neodmieta ako nespôsobilý na preukázanie slovenskej národnosti predka žiadateľa. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že keďže v čase vystavenia predmetného dokladu nemohla prastará matka žalobkyne prejaviť svoju vôľu v otázke národnosti, nakoľko nemala právnu subjektivitu (bola po smrti). Tento doklad bol nedostatočný na preukázanie splnenia podmienky uvedenej v § 2 písm. h) bod 2 zákona č. 474/2005 Z. z. Podľa názoru súdu nie je rozhodujúce či zápis o národnosti sa týka písomnosti vyhotovenej za života dotknutej osoby (predka žiadateľa) alebo až po jej smrti. Je možné vyvodiť záver, že zápis o slovenskej národnosti prastarej matky žalobkyne nebol svojvoľný (ani uvedený zo zištných dôvodov vzhľadom na rok úmrtia XXXX), ale musel vychádzať z určitých predpokladov - celoživotného slovenského národného povedomia zomrelej, ktoré v danom doklade uviedla osoba, ktorá ju dostatočne poznala, muselo ísť o osobu blízku, ktorá o jej národnosti musela mať dostatočnú vedomosť a tento zápis vyjadroval jej slovenské povedomie aj za jej života.“

Práva držiteľa osvedčenia

Práva, ktoré právny poriadok Slovenskej republiky spája s držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, sa týkajú rôznych životných oblastí.

V zmysle § 29 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí podľa osobitného predpisu, udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 7. prechodný pobyt sa udelí na päť rokov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa odseku 1, môže podnikať.

V zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa žiadateľovi, ktorému bolo vydané osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) t. j. podmienky nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva, ak má nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

V zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, pričom sa uňho nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je prijímateľom sociálnej služby aj Slovák žijúci v zahraničí, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto podmienky je Slovák žijúci v zahraničí povinný preukázať na účely trvania nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok, a za podmienok ustanovených týmto zákonom sa mu poskytuje sociálna služba.

V zmysle § 146 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov deťom Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.

Záver

Počet žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí za posledné roky výrazne narástol. V roku 2014 bolo podaných 941 žiadostí a v roku 2015 až 2653. V roku 2017 úrad vydal 2025 osvedčení a v roku 2016 až 2207.

Konanie úradu o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí končí rozhodnutím o vydaní osvedčenia alebo rozhodnutím o zamietnutí žiadosti alebo rozhodnutím o zastavení konania v zmysle § 30 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Zaujímavosťou je, že len malé percento žiadateľov využíva inštitút preskúmania rozhodnutia a podá opravný prostriedok proti rozhodnutiu úradu. Dôvodom môže byť aj nízke právne povedomie žiadateľov – cudzincov, a rovnako aj skutočnosť, že žiadateľovi nič nebráni podať opätovnú žiadosť a odstrániť tak prípadné nedostatky svojej pôvodnej žiadosti.


Mgr. Zuzana Vargová,
asociovaná advokátka


V4 Legal, s.r.o.

Tvrdého 4
010 01 Žilina

Obchodná 2
811 06 Bratislava

Tel.:    +421 41 32 11 290
Fax.:    +421 41 32 11 292
e-mail:    info@v4legal.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk