Smernica Únie určuje podmienky na uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov[1].

V Holandsku príslušná právna úprava podriaďuje právo na zlúčenie rodiny zložením integračnej skúšky. Táto integračná skúška sa skladá z preskúšania hovorenej holandčiny, overenia vedomostí o holandskej spoločnosti, ako aj zo skúšky čítania a počúvania s porozumením. Skúšky sa vykonávajú na veľvyslanectve alebo generálnom konzuláte v krajine pôvodu alebo trvalého pobytu rodinného príslušníka garanta a uskutočňuje sa cez telefón, ktorý je priamo spojený s hovoriacim počítačom. Výnimky sú stanovené pre žiadateľov, ktorí sú dlhodobo neschopní zložiť skúšku z dôvodu mentálneho alebo telesného postihnutia, alebo pre prípady, v ktorých by zamietnutie žiadosti mohlo viesť k závažnej nespravodlivosti.

K, azerbajdžanská štátna príslušníčka, a A, nigérijská štátna príslušníčka, sa dovolávajú zdravotných problémov resp. psychických problémov, ktoré im bránia dostaviť sa na integračnú skúšku. Ich žiadosti o povolenie na prechodný pobyt však holandské orgány zamietli.

Raad van State (Štátna rada, Holandsko), ktorá prejednáva spory týkajúce sa tohto zamietnutia, rozhodla obrátiť sa na Súdny dvor s otázkou zlučiteľnosti integračnej skúšky so smernicou.

Hneď na úvod Súdny dvor pripomína, že v rámci iných prípadov zlúčenia rodiny, než sú prípady týkajúce sa utečencov a ich rodinných príslušníkov, smernica nebráni tomu, aby členské štáty podriadili udelenie povolenia na vstup na svoje územie rešpektovaním určitých predbežných integračných opatrení.

Keďže smernica[2] sa týka iba „integračných“ opatrení, Súdny dvor konštatuje, že tieto opatrenia sú legitímne iba vtedy, pokiaľ umožňujú uľahčenie integrácie rodinných príslušníkov garanta.

V tomto kontexte Súdny dvor zdôrazňuje dôležitosť nadobudnutia jazykových schopností, ako aj znalostí o spoločnosti hostiteľského členského štátu, najmä na zjednodušenie komunikácie, na interakciu a rozvoj sociálnych väzieb, ako aj na prístup na pracovný trh a k odbornému vzdelávaniu.

Okrem toho Súdny dvor konštatuje, že vzhľadom na základnú úroveň vyžadovaných vedomostí táto povinnosť ako taká nie je v rozpore s cieľom zlúčenia rodiny, ktorý sleduje smernica.

Integračné opatrenia však musia mať za cieľ nie selektovať osoby, ktoré môžu uplatňovať svoje právo na zlúčenie rodiny, ale uľahčovať integráciu týchto osôb v členských štátoch.

Okrem toho mimoriadne individuálne okolnosti, napríklad vek, úroveň vzdelania, finančnú situáciu alebo zdravotný stav treba zohľadniť s cieľom oslobodiť predmetných rodinných príslušníkov od povinnosti zložiť integračnú skúšku, pokiaľ sa z dôvodu týchto okolností ukáže, že títo rodinní príslušníci nie sú schopní dostaviť sa na túto skúšku alebo ju zložiť. Pokiaľ by to bolo inak, taká povinnosť by za takých okolností mohla predstavovať ťažko prekonateľnú prekážku uplatnenia práva na zlúčenie rodiny.

Súdny dvor konštatuje, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že holandská právna úprava neumožňuje, aby rodinní príslušníci garanta boli oslobodení od povinnosti zložiť integračnú skúšku vo všetkých prípadoch, keď táto povinnosť znemožňuje alebo nadmerne sťažuje zlúčenie rodiny.

Súdny dvor tiež poznamenáva, že náklady na balík na prípravu na skúšku, ktoré sa platia jednorazovo, predstavujú 110 eur a že výška nákladov na zápis predstavuje 350 eur. Súdny dvor zastáva názor, že tieto sumy znemožňujú alebo neprimerane sťažujú zlúčenie rodiny. Platí to o to viac, keďže náklady na zápis sa musia zaplatiť pri každej ďalšej účasti na skúške a musí ich zaplatiť každý dotknutý rodinný príslušník a keďže k týmto nákladom sa pridávajú náklady, ktoré musia rodinní príslušníci garanta vynaložiť, aby sa dostavili do sídla najbližšieho holandského zastupiteľstva na účel zloženia skúšky.

________________________________
[1] Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, s. 12; Mim. vyd. 19/006, s. 224).
[2]  Článok 7 ods. 2 prvý pododsek.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 78/15, 9. júla 2015
Rozsudok vo veci C-153/14
Minister van Buitenlandse Zaken / K a A
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk