Banky v rámci Európy bezdôvodne, resp. len s veľmi všeobecným zdôvodnením, zatvárajú subjektom podnikajúcim v tomto odvetví ich bankové účty alebo im ich úplne odmietajú otvárať. CASPs pritom dlhodobo prejavujú záujem dodržiavať všetky zo zákona pre nich vyplývajúce pravidlá, najmä v oblasti povinností podľa AML smernice (Anti money laudering directive). Stále je ale pre CASPs obrovským problémom nájsť banku, ktorá by im umožňovala v plnej miere využívať svoje služby a konvertovať medzi kryptomenami a fiat menami (Crypto On-Ramps and Off-Ramps).  

Otázkou zostáva, do akej miery bude mať vplyv na riešenie tohto problému v rámci Európskej únie nový právny rámec Nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (Markets in Crypto-Assets Regulation, MiCA)? Budú po účinnosti MiCA banky viac ochotné poskytovať svoje služby aj pre CASP? Dokážu pre CASP tieto služby prípadne zabezpečiť iní poskytovatelia platobných služieb?   

Príchod regulačného rámca MiCA bude rozhodne viesť k výraznému zníženiu počtu CASPs, keďže nie všetky subjekty aktuálne pôsobiace na trhu dokážu splniť podmienky kladené na ne nariadením MiCA. Zároveň ale platí, že subjekty, ktoré úspešne získajú povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív, budú mať dôveryhodnejšie postavenie v očiach investorov aj v očiach tradičných finančných inštitúcii, najmä bankových a úverových, ktoré tým môžu byť otvorenejšie k spolupráci. Všeobecne by teda banky mohli byť po takomto „vyčistení“ sektora subjektov poskytujúcich služby kryptoaktív otvorenejšie k spolupráci a mohlo by to viesť k zbližovaniu bankového a krypto sektora.  

Dôvody, pre ktorá banky pristupujú k obmedzovaniu poskytovania svojich služieb pre CASP 

Je zrejmé, že banky doposiaľ pozerali na CASP veľmi negatívne a skepticky. Podľa AML smernice platí, že finančné inštitúcie vrátane bánk a CASP musia mať vypracované politiky, postupy a kontrolné mechanizmy pre riadenie rizík spojených s praním špinavých peňazí a s financovaním terorizmu. Banky v rámci aplikácie týchto pravidiel pristupujú k ukončeniu alebo úplne odmietajú nadviazať obchodné vzťahy so zákazníkmi alebo skupinami zákazníkov, ktorých považujú v tomto ohľade za rizikových, vrátane CASPs.   

Hoci rozhodnutia o nenadviazaní alebo ukončení obchodného vzťahu alebo o neuskutočnení transakcie môžu byť za určitých podmienok v súlade s článkom 14 ods. 4 AML smernice, znižovanie rizika vylúčením z prístupu k službám celých kategórií klientov bez náležitého zohľadnenia rizikových profilov jednotlivých klientov môže byť neopodstatnené a znakom neúčinného riadenia rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Tento spôsob neefektívneho riadenia rizík sa nazýva „de-risking“.

Poskytovanie prístupu aspoň k základným finančným produktom a službám je pritom nevyhnutným predpokladom účasti na modernom hospodárskom a podnikateľskom živote a neopodstatnené znižovanie rizika môže spôsobiť finančné vylúčenie legitímnych zákazníkov. Môže tiež ovplyvniť hospodársku súťaž a finančnú stabilitu. 

Dodržiavanie AML pravidiel a kontrola zo strany NBS  

AML smernica poskytuje rámec na monitorovanie a posudzovanie prístupov finančných inštitúcií k rizikám prania peňazí a financovania terorizmu, vrátane de-riskingových praxí. Ak sa zistí, že banka koná pri posudzovaní rizika neopodstatnene alebo neadekvátne, orgán dohľadu môže banku vyzvať, aby prijala opatrenia na nápravu situácie, môže jej uložiť sankcie alebo iné regulačné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie legislatívy a chrániť integritu finančného systému. Na základe článku 48 AML smernice je  povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby príslušné orgány dohľadu mali k dispozícii vhodné nástroje na overenie, či finančné inštitúcie a ostatné povinné osoby dodržiavajú požiadavky tejto smernice. V zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred praním špinavých peňazí a o ochrane pred financovaním terorizmu má NBS okrem iného právomoc na vykonávanie inšpekcií, žiadať informácie a dokumenty potrebné na overenie dodržiavania právnych predpisov, ukladať sankcie za porušenie týchto predpisov. Teda finančné inštitúcie praktizujúce de-risking a nedôvodne znemožňujúce prístup k nimi poskytovaným službám určitým skupinám subjektov finančného trhu, môžu byť za takúto prax priamo sankcionované zo strany NBS.  

Možné porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže a kontrola zo strany orgánov na ochranu hospodárskej súťaže 

Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) sa zaoberal obavami týkajúcimi sa znižovania rizika a jeho vplyvu na finančný systém Európskej únie, pričom zdôraznil, že neopodstatnené znižovanie rizika môže viesť k finančnému vylúčeniu, ovplyvniť hospodársku súťaž a destabilizovať finančný trh.  

Právna úprava hospodárskej súťaže uplatňovaná v rámci Európskej únie (najmä články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) má za cieľ predovšetkým zabrániť praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž a jednotný trh. Banky, ktoré nedôvodne odmietajú poskytovať svoje služby pre CASP, by sa mohli za určitých okolností dopúšťať vylučovacích praktík tým, že takýmto spôsobom účinne bránia CASP konkurovať na trhu finančných služieb. Európska komisia a orgány na ochranu hospodárskej súťaže budú musieť v každom jednotlivom prípade posúdiť, či sú opatrenia bánk opodstatnené, alebo či nepredstavujú zbytočnú prekážku hospodárskej súťaže. 

Obavy týkajúce sa AML/CFT sa totiž môžu využívať aj ako zámienka na zníženie konkurencie na trhu. Toto pri CASP platí o to viac v situácii, kedy po účinnosti MiCA aj samotné úverové inštitúcie môžu byť v pozícii CASP, pričom služby kryptoaktív môžu začať zjednodušene poskytovať priamo bez potreby získať osobitné povolenie2 a stanú sa tak priamym konkurentom pre subjekty, ktorým aktuálne odopierajú prístup k bankovým službám.  

Dodržiavanie pravidiel novej regulácie MiCA 

Zároveň aj priamo MiCA zakazuje manipuláciu s trhom, za ktorú sa okrem iného považuje “zabezpečenie dominantného postavenia nad ponukou kryptoaktíva alebo dopytom po kryptoaktíve, ktoré má alebo pravdepodobne bude mať za následok priame alebo nepriame stanovenie nákupných alebo predajných cien, alebo vytvára či pravdepodobne vytvorí iné nespravodlivé obchodné podmienky.” 

Za určitých okolností, najmä ak by úverová inštitúcia sama poskytovala služby kryptoaktív, ktoré môže začať poskytovať zjednodušene bez potreby získania osobitného povolenia, a súčasne by sa dopustila de-riskingových praktík voči CASP, mohlo by sa teda jednať aj o manipuláciu s trhom v rozpore s nariadením MiCA.

Navyše je potrebné spomenúť povinnosť CASPs v zmysle MiCA dodržiavať opatrenia na zabezpečenie oddelenosti finančných prostriedkov. CASPs sú povinní prijímať všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby finančné prostriedky klientov iné, než sú tokeny elektronických peňazí, držané v úverovej inštitúcii alebo centrálnej banke boli držané na účte, ktorý je identifikovateľný oddelene od všetkých účtov používaných na držbu finančných prostriedkov patriacich CASPs. Preto zároveň v prípade, ak by CASPs aj naďalej mali problém s dostupnosťou bankových služieb a otvorením bankových účtov, bolo by pre nich zároveň náročné splniť túto povinnosť a tak aj splniť vôbec podmienky na získanie povolenia na poskytovanie služieb kryptoaktív. Riešením v tomto smere môže byť za určitých okolností a pri správnom nastavení alternatíva v podobe využitia služieb platobných inštitúcii.  

Ani nové pravidlá MiCA nemusia byť pre CASPs zárukou, že banky zmenia svoju doterajšiu prax a budú ochotnejšie poskytovať im svoje služby. Zároveň, už pred získaním povolenia na poskytovanie služieb kryptoaktív musí CASP žiadajúci o povolenie preukázať orgánu dohľadu postup na oddelenie kryptoaktív a finančných prostriedkov klienta. 

Zdroj: Hronček & Partners, s. r. o.