Je ochrana spotrebiteľa nepriestrelná?

Byť na Slovensku spotrebiteľom, ktorý neplatí, sa naozaj oplatí. Povinne a zadarmo k tomu spotrebiteľom pomáhajú súdy s požehnaním toho Najvyššieho.

Predstavte si bežnú situáciu, že spotrebiteľ podpíše zmluvu. Medzi jej ustanoveniami, prípadne v obchodných podmienkach, sa nachádza aj ustanovenie, ktorým spotrebiteľ súhlasí, že spory zo zmluvy bude riešiť rozhodcovský súd. A problém je na svete, presnejšie neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je zakázaná a takáto rozhodcovská doložka preto nezakladá právomoc rozhodcovského súdu spor rozhodnúť.

Dôvody? Spotrebiteľ je pri vyjednávaní zmluvy v slabšej pozícii, nemá možnosť ovplyvniť obsah uzatváranej zmluvy a rozhodcovskú doložku si osobitne nevyjedná, ale je povinný celú zmluvu prijať alebo odmietnuť bez možnosti do nej zasiahnuť. A pozor, podľa súdu, takto dojednaná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, t.j. po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, kedy spotrebiteľ nie je tak „bdelý“. Prečo by to malo byť dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky, keď človek by mal byť obozretný od začiatku zmluvného vzťahu, súd nevysvetlil.

AKÝ JE NAJČERNEJŠÍ SCÉNAR TAKÉHOTO PRÍPADU?

Klapka č. 1

Veriteľ nevedomý tejto situácie podá pre neuhrádzanie záväzkov zo zmluvy žalobu na dohodnutý rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd právomoc preskúma, prípadu sa ujme, pretože má za to, že je kompetentný vo veci rozhodnúť. Spotrebiteľ právomoc rozhodcovského súdu nenamieta.

Klapka č. 2

Rozhodcovský súd koná rýchlo, veď preto si ho veriteľ vybral, a vydá rozhodcovský rozsudok, v ktorom zaviaže spotrebiteľa na plnenie. Ten nezaplatí, ale ani nepodá žalobu o preskúmanie rozhodcovského rozsudku.

Klapka č. 3

Veriteľ sa preto obráti na exekútora a exekútor požiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ale súd ho z vyššie uvedených dôvodov neudelí (t.j. neplatnosť rozhodcovskej zmluvy). Tak sa veriteľ rozhodne, že to tak nenechá a potiahne to vyššie, pretože rozhodcovský rozsudok je predsa plnohodnotný a rovnocenný rozsudku všeobecného súdu.

Klapka č. 4

Na scénu prichádza Najvyšší súd, ktorý vysloví, že exekučný súd je oprávnený, ale zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky. Oprávnenie exekučných súdov posúdiť, či rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so zákonom vyplýva z Exekučného poriadku. Ak exekučný súd uzná, že rozhodcovská zmluva alebo doložka bola uzatvorená v rozpore so zákonom, rozhodcovský rozsudok je vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc a rozhodnutie je preto ničotné a nemôže byť vykonané.

Najvyšší súd sa veľmi jednoducho vysporiada aj s pasivitou spotrebiteľa v čase, keď si mohol aktívne brániť svoje záujmy v rozhodcovskom konaní. To, že nevyužil možnosť podania námietky voči právomoci rozhodcovského súdu alebo podania žaloby o preskúmanie rozhodcovského rozsudku mu nemôže byť predsa podľa Najvyššieho súdu na škodu. Starorímsky princíp, že právo patrí bdelým a každý si má strážiť svoje práva musí v 21. storočí ustúpiť kvôli dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Záver

Pre prax je dôležité zhrnúť 2 aspekty: (i) exekučné súdy sú povinné skúmať platnosť rozhodcovských doložiek (ii) a to aj vtedy, keď spotrebiteľ nebráni svoje práva už na úrovni rozhodcovského konania.

A čo veriteľ? Má v rukách rozhodcovský rozsudok, ktorý mu nijako nepomôže a trochu menej peňazí, pretože musel uhradiť súdne poplatky a možno aj právnikov. Ak sa chce domôcť právoplatného rozsudku a svoju pohľadávku vymôcť, musí si nanovo uplatniť svoju pohľadávku na všeobecnom súde, ak sa náhodou medzičasom nepremlčala, a zaplatiť ďalšie súdne poplatky.

Aby ste sa vyhli načrtnutému scenáru podľa skutočných príbehov (!), odporúčame, aby rozhodcovské doložky neboli súčasťou obchodných podmienok alebo zmlúv. Navrhujeme, aby so spotrebiteľmi bola uzatváraná samostatná rozhodcovská zmluva. V prípade formulárových zmlúv by mal mať spotrebiteľ vždy právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, a to napríklad zaškrtnutím políčka (súhlasím / nesúhlasím) nachádzajúcim sa pod zmluvou, čo by potvrdil svojim podpisom.

Príspevok je pripravený na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2014, sp. zn. 5 Cdo 375/2012.

JUDr. Lucia Regecová