Za zákonom stanovených podmienok majú jednotliví výrobcovia elektriny právo na zabezpečenie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, pričom jednou z možností je aj právo výrobcu elektriny na doplatok[1]. Právo na doplatok si môžu výrobcovia elektriny uplatňovať po dobu 15 rokov[2], pričom pre výpočet ceny elektriny a výšky doplatku je s účinnosťou od 1.5.2011 podstatným čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, t. j. dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr[3]. Podstatným pre cenovú reguláciu sa tak o.i. stáva povinnosť zohľadniť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky.

Dňa 1.7.2012 nadobudla účinnosť vyhláška[4], v zmysle ktorej došlo k zmene ceny elektriny vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1.7.2012 do 31.12.2012, čo v praxi znamenalo, že:

• fotovoltické zariadenia na výrobu elektriny, ktoré boli uvedené do prevádzky
  pred 1.7.2012 mali nárok na doplatok vo výške 194,54 EUR/MWh, pričom
• fotovoltické zariadenia na výrobu elektriny, ktoré boli uvedené do prevádzky po 1.7.2012 mali nárok „ už len“ na nižší doplatok, a to vo výške 119,11 EUR/MWh.

Takáto zmena doplatku sa stretla s nespokojnosťou výrobcov elektriny vyrobenej zo slnečnej energie a ako reakcia na ich nesúhlas s nižšou výškou doplatku, sa jednotlivé regulované subjekty začali domáhať preskúmania zákonnosti cenových rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví – odvolacieho orgánu - Regulačnej rady (ďalej len „ÚRSO“).

Základnou spornou otázkou bolo posúdenie času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, a to v situácii, keď v čase relevantnom pre posúdenie týchto okolností nebol zo strany príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy v súlade s § 5 ods. 14 zákona vydaný a zo strany ÚRSO schválený prevádzkový poriadok, ktorý by záväzne pre účastníkov trhu stanovoval spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny.

Začiatky rozhodovacej praxe súdov SR v otázke posúdenia času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky boli nejednotné, a to tak v rámci rozhodovania Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) ako odvolacieho súdu o žalobách na preskúmanie zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánu verejnej správy, ako aj v rámci rozhodovania krajských súdov ako súdov prvého stupňa. Táto rozhodovacia prax priniesla v období r. 2014 - 2015 niekoľko rozdielnych právoplatných rozhodnutí, ktorých závery môžeme rozdeliť do troch rovín posúdenia dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky; t. j. záväzný dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky

• je dátum podpísania protokolu o funkčnej skúške (v tom čase bod 13. protokolu), ako dátum schválenia úspešného vykonania funkčnej skúšky zo strany riaditeľa príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy;[5]
• je dátum posledného čiastkového technického úkonu zaznamenaného v protokole o funkčnej skúške (v tom čase bod 12. protokolu)[6];
• nie je možné určiť, a to z dôvodu absencie prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy; NS SR zrušil cenové rozhodnutia ÚRSO a vrátil vec na opakované rozhodnutie.[7]

Prelomový nález Ústavného súdu SR

Vzhľadom na nejednotnosť v rozhodovaní súdov SR sa výrobcovia elektriny obrátili so svojimi sťažnosťami až na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) a v otázke posúdenia tzv. funkčných skúšok bol dňa 25.11.2015 vydaný prvý prelomový Nález Ústavného súdu SR - Nález ÚS SR I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25. 11. 2015 (ďalej len „Nález ÚS SR č. 1“).

Nálezom ÚS SR č. 1. bolo konštatované, že NS SR nerozhodol v danej veci tak, aby poskytoval rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností. NS SR, krajské súdy SR a v konečnom dôsledku aj ÚRSO boli zaviazané sa vysporiadať s nasledovnými námietkami ÚS SR spočívajúcimi vo vadách právneho posúdenia veci:

• bolo potrebné posúdiť, aký vplyv mala absencia prevádzkového poriadku na posúdenie podmienok a spôsobu vykonania funkčných skúšok;
• rozdielne posudzovanie relevantnosti bodu 12. a 13. protokolu o funkčnej skúške a najmä
• skutočnosti, že zariadenie na výrobu elektriny sa fakticky používalo a dodávalo elektrinu do distribučnej siete už v mesiaci jún 2012.

Nálezom ÚS SR č. 1 bolo rozhodnuté o porušení základného práva výrobcu elektriny podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a vrátení veci na opätovné rozhodnutie.

V kontexte prelomového Nálezu ÚS SR č. 1 boli v období od r. 2015 do r. 2018 vydané ďalšie štyri nálezy ÚS SR: (i) Nález ÚS SR II. ÚS 274/2015-57 zo dňa 16.12.2015, (ii) Nález ÚS SR II. ÚS 275/2015-48 zo dňa 16.12.2015, (iii) Nález ÚS SR I. ÚS 599/2016-40 zo dňa 11.1.2017, (iv) Nález ÚS SR IV. ÚS 128/2018-39 zo dňa 20.6.2018, ktorých závery sa podpísali na ďalšej rozhodovacej praxi súdov SR:

• ÚS SR odmietol názor NS SR, že dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky môže byť neskorší ako dátum, kedy bolo zariadenie výrobcu elektriny úspešne technicky pripojené do sústavy;
• ÚS SR označil protokol o funkčnej skúške za všeobecne nezáväzný, nevynútiteľný a z hľadiska právnej relevancie značne polemický;
• ÚS SR odmietol názor NS SR, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky zariadenia výrobcu elektriny môžu byť upravené aj v inom dokumente ako v prevádzkovom poriadku, schválenom ÚRSO;
• ÚS SR uviedol, že rozhodnutím NS SR boli porušené základné práva sťažovateľa upravené v čl. 13 Ústavy SR, podľa ktorého môžu byť povinnosti ukladané len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd;
• prevádzkový poriadok tak môže v zmysle článku 13. Ústavy SR ukladať povinnosti iba v rozsahu, na ktorý ho zákon výslovne splnomocňuje.

Rozhodovacia prax súdov po roku 2018

Rozhodovacia prax súdov SR sa po r. 2018, v dôsledku vydania vyššie uvádzaných nálezov ÚS SR, výrazne zjednotila. Na posúdenie otázky úspešného vykonania funkčných skúšok zaujali tak krajské súdy ako aj NS SR do značnej miery obdobné právne posúdenie[8], v zmysle ktorého:

• ustanovenie § 5 ods.14 zákona jednoznačne stanovilo, že spôsob a podmienky, ako má byť funkčná skúška prevádzkovateľom distribučnej sústavy realizovaná, má upraviť prevádzkový poriadok, ktorý musí byť schválený zo strany ÚRSO;
• len úradom schválený prevádzkový poriadok, ktorý upravuje spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky (upravené prevádzkovateľom distribučnej sústavy) predstavuje normatívny akt;
• akékoľvek oznámenie alebo usmernenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy nemá charakter normatívneho aktu, a preto nemôže byť ani právne záväzným;
• pre stanovenie ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012, pri absencii prevádzkového poriadku, bolo potrebné vychádzať z ceny, ktorá sa odvíjala od určenia dátumu uvedeného v tom čase v bode 12. protokolu – ako posledného čiastkového technického úkonu zaznamenaného o funkčnej skúške;
• pri absencii normatívneho vymedzenia pojmu - dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky - nemožno tento pojem zo strany štátneho orgánu interpretovať v neprospech výrobcov elektriny ako regulovaných subjektov.  

Nároky výrobcov elektriny na náhradu škody

V kontexte vydania nálezov ÚS SR boli jednotlivé cenové rozhodnutia ÚRSO zmenené a cena elektriny ako aj problematika posúdenia funkčných skúšok tak bola posúdená v prospech výrobcov elektriny. Pôvodným cenovým rozhodnutím (ktorým bola stanovená cena elektriny vo výške 119,11 EUR/MWh namiesto 194,54 EUR/MWh) však došlo k porušeniu ústavou garantovaných základných práv jednotlivých výrobcov elektriny a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci k vydaniu nezákonných rozhodnutí.

V prípade, ak jednotlivým výrobcom elektriny vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia škoda, výrobcovia elektriny majú právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči štátu, a to v súlade s podmienkami zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci v platnom znení.

 JUDr. Adriána Rimková
Advokátka