Judikatura v oblasti európskeho práva sociálneho poistenia

Sociálna poisťovňa, ktorá konala a rozhodovala o existencii povinného sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy vo vzťahu k osobe, ktorej bola určená podľa čl. 16 ods. 3 alebo podľa čl. 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009 (vykonávacie nariadenie), ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie), ako rozhodná legislatíva v oblasti sociálneho zabezpečenia - legislatíva Poľskej republiky, opomenula prioritne vyriešiť otázku svojej právomoci

Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia v prípadoch súbehu výkonu zamestnaneckej a podnikateľskej činnosti na území viacerých členských štátov Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 alebo dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. K uvedenému právnemu názoru dospel veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 4. decembra 2018, sp. zn.: 1 Vs/1/2018.

Veľký senát zaujal svoje právne stanovisko k dvom nastoleným právnym otázkam, postúpených mu správnym senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdom kasačným, ktorý rozhodoval o podanej kasačnej sťažnosti fyzickej osoby (občana Poľskej republiky) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline zamietol správnu žalobu občana Poľskej republiky, ktorou procesne napadol vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že mu v rozhodnom období, počas ktorého vykonával súbežne zamestnaneckú činnosť na území Slovenskej republiky a podnikateľskú činnosť na území Poľska, nevznikla účasť na sociálnom poistení podľa slovenskej legislatívy.

Veľký senát konajúc v prejednávanej veci, pokiaľ išlo o prvú otázku vo vzťahu k preukázateľnosti dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS o určení poľskej legislatívy žalobcu podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia konštatoval, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa vyššie uvedeného článku vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať, musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.), a napokon musí byť aj založená do spisu Sociálnej poisťovne.

Vo vzťahu k druhej položenej otázke týkajúcej sa právomoci Sociálnej poisťovne rozhodnúť o vzniku či nevzniku povinného sociálneho poistenia žalobcu v prípade, ak bolo žalobcovi definitívne určené poľské zákonodarstvo, veľký senát vyslovil právny názor, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou Sociálnej poisťovne a ZUS-u podľa čl. 16 ods. 4 vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k žalobcovi v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Vyššie uvedené v praxi znamená, že ak bolo vo vzťahu k fyzickej osobe súbežne vykonávajúcej zamestnaneckú a podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky a Poľska určená v súlade s príslušnými koordinačnými nariadeniami Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia (základné a vykonávacie nariadenie) rozhodná legislatíva Poľskej republiky, nie je viac možné vo vzťahu k tejto osobe aplikovať legislatívu Slovenskej republiky, teda zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa preto nie je oprávnená vo vzťahu k týmto osobám, a to ani v prípadoch, kedy si tieto osoby podali prihlášku do slovenského systému sociálneho poistenia, rozhodovať o vzniku alebo zániku ich účasti v systéme sociálneho poistenia a povinnosťou Sociálnej poistenie bude podanie – prihlášku, ktorým sa začalo konanie, zaslať poľskej inštitúcii.

Na záver si dovoľujeme uviesť, že napriek tomu, že od vydania komentovaného rozhodnutia Veľkého senátu uplynulo už niekoľko mesiacov, aktuálna rozhodovacia prax Sociálnej poisťovne ale i niektorých správnych súdov, konajúcich o správnych žalobách v sociálnych veciach, dokazuje, že nie v každom prípade došlo týmito orgánmi k dostatočnému osvojeniu si Veľkým senátom vysloveného právneho názoru, čo považujeme za nežiadúci stav, ktorým je výrazne narušený princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania v tejto oblasti.

V prípade akýchkoľvek ďalších otázok o danej problematike neváhajte kontaktovať našu advokátsku kanceláriu V4 Legal, s.r.o., ktorá Vám v oblasti práva sociálneho zabezpečenia v Európskej únii poskytne kvalifikované právne poradenstvo.