Nariadenie, okrem iného, zúžilo svoje zameranie, a podnikatelia sa už pri uzatváraní niektorých typov vertikálnych dohôd nebudú môcť spoliehať na ochranu tejto blokovej výnimky. Ktorých podnikateľov sa dotkne zúženie zavedené VBER? A ktorí podnikatelia naopak v blokovej výnimke podľa VBER nájdu „bezpečný prístav“ pre niektoré z ich distribučných vzťahov? Aj na tieto otázky sa budeme snažiť odpovedať v tomto článku.

Blokové výnimky, označované tiež „bezpečné prístavy“ sú EÚ nariadenia, ktoré stanovujú podmienky, za splnenia ktorých sú určité typy dohôd, rozhodnutí združení podnikateľov, či zosúladených postupov automaticky vyňaté z pôsobnosti súťažno-právnych predpisov. VBER predstavuje blokovú výnimku pre dohody alebo zosúladené postupy medzi podnikateľmi pôsobiacimi na iných úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca, pričom tieto dohody alebo zosúladené postupy sa týkajú podmienok, za ktorých môžu strany nakupovať, predávať alebo ďalej predávať určitý tovar alebo služby.

Komisia bola povinná prijať VBER, nakoľko platnosť jeho predchodcu končila ku koncu mája tohto roka. Túto príležitosť využila na to, aby efektívne prepracovala znenie VBER tak, aby vyhovovalo aktuálnym trhovým zmenám a požiadavkám, vrátane zmien súvisiacich so stále sa zvyšujúcou digitalizáciou a mierou využívania elektronických služieb a online predajov, a aby spoločnostiam umožňovalo čo najúčinnejšie a najjednoduchšie posúdiť vertikálne dohody, ktoré tieto uzatvárajú v rámci ich bežnej obchodnej praxe.

Hlavné zmeny, ktoré VBER prináša, sa dotkli rozsahu „bezpečného prístavu“. VBER sa, na rozdiel od VBER 2010, nebude aplikovať na niektoré aspekty duálnej distribúcie a niektoré typy paritných záväzkov. Na druhej strane dochádza k rozšíreniu aplikácie VBER o niektoré typy „aktívnych predajov“, ako aj o niektoré praktiky týkajúce sa online predajov.

Ktorých podnikateľov sa dotkne zúženie rozsahu „bezpečného prístavu“ v zmysle VBER, a čo to pre nich bude znamenať?

Duálna distribúcia

Duálna distribúcia sa týka situácií, kedy je dodávateľ aktívny tak na dodávateľskej, ako aj na odberateľskej úrovni, a teda konkuruje svojim nezávislým distribútorom tým, že zákazníkom predáva tovar alebo poskytuje služby aj napriamo, a nielen prostredníctvom týchto distribútorov.

Vo všeobecnosti VBER, rovnako ako predtým VBER 2010, udeľuje prípadom duálnej distribúcie, pri ktorých absentujú veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, a za predpokladu, že distribútor nekonkuruje dodávateľovi na dodávateľskej úrovni, výnimku. Avšak v porovnaní s VBER 2010 došlo prijatím VBER k zúženiu tejto výnimky o niektoré aspekty duálnej distribúcie:

• Duálna distribúcia, pri ktorej dochádza medzi dodávateľom a distribútorom k výmene informácií, ktorá priamo nesúvisí s vykonávaním vertikálnej dohody – zároveň platí, že aj výmena informácií priamo súvisiaca s vykonávaním vertikálnej dohody nemusí vždy spadnúť do režimu VBER, a to najmä nie v prípadoch, kedy nie je nevyhnutná na zlepšenie výroby alebo distribúcie zmluvného tovaru alebo služieb;
• Vertikálne dohody týkajúce sa poskytovania online sprostredkovateľských služieb (ďalej ako „OSS“), ak je poskytovateľ OSS zároveň konkurenčným podnikom na relevantnom trhu zameranom na predaj sprostredkovaného tovaru alebo služieb.

Paritné záväzky

Paritné záväzky spočívajú v povinnosti predávajúceho neponúkať tovar alebo služby ďalším subjektom za podmienok, ktoré by boli menej výhodné ako podmienky, za ktorých ponúka tento tovar alebo služby niektorým iným subjektom alebo cez iné kanály.

Vo väčšine prípadov paritné záväzky spadajú do rámca VBER. Výnimkou sú však po novom paritné záväzky uplatňujúce sa naprieč online platformami. VBER zúžila rozsah svojej aplikácie o akýkoľvek paritný záväzok, ktorý by kupujúceho online sprostredkovateľských služieb obmedzoval v ponúkaní, predávaní, či ďalšom predávaní tovaru alebo služieb koncovým užívateľom za výhodnejších podmienok prostredníctvom konkurenčných online sprostredkovateľských služieb.

V prípade vyššie uvedených aspektov duálnej distribúcie a typov paritných záväzkov, ktoré viac nie sú chránené „bezpečným prístavom“ VBER, bude vždy nevyhnutné posúdenie v zmysle príslušných ustanovení pojednávajúcich o dohodách obmedzujúcich súťaž.

Ktoré vertikálne dohody budú naopak z prijatia VBER profitovať?

Aktívny predaj

Aktívny predaj spočíva v priamom zacieľovaní návštevníkov, a to či už formou e-mailov, telefonických hovorov, návštev, cielenej reklamy, propagácie na internete, a pod. Obmedzenia aktívneho predaja teda predstavujú obmedzenia kupujúceho v možnosti aktívne oslovovať zákazníkov, a štandardne sú takéto obmedzenia vyňaté z pôsobnosti VBER. Rovnako tomu bolo aj v prípade VBER 2010. Nové pravidlá však dodávateľovi za určitých predpokladov umožňujú zavádzať niektoré typy obmedzení aktívnych predajov.

VBER uvádza možnosť takzvanej „zdieľanej exkluzivity“, ktorá dodávateľovi umožňuje určiť až do 5 distribútorov dodávajúcich na konkrétne územie alebo konkrétnym skupinám zákazníkov. Zároveň sa vytvorila možnosť kombinovať exkluzívny a selektívny distribučný systém, ktorá podnikateľom umožnila aplikovať nasledovné typy obmedzení aktívnych predajov:

• dodávateľ môže v rámci určeného územia alebo určenej skupiny zákazníkov vyhradených pre distribútorov z exkluzívneho distribučného systému alebo priamo pre dodávateľa zaviesť obmedzenia aktívneho predaja aplikujúce sa na distribútorov z jeho selektívneho distribučného systému,

• dodávateľ môže distribútorov z exkluzívneho distribučného systému obmedziť v aktívnych alebo pasívnych predajoch neautorizovaným distribútorom nepatriacim do dodávateľovho selektívneho distribučného systému.

Online predaje

VBER 2010 neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by explicitne pojednávali o obmedzeniach online predajov. Súčasné znenie VBER však nielenže priamo operuje s pojmom online predaje, ale zároveň určuje, že zabránenie účinnému využívaniu internetu zo strany kupujúceho alebo jeho zákazníkov na predaj zmluvného tovaru alebo služieb platí medzi veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, v dôsledku ktorých sa na dohodu nemôže aplikovať bloková výnimka.

Zároveň však VBER niektoré praktiky súvisiace s online predajmi zahrnula do rámca jej „bezpečného prístavu“. Medzi takéto praktiky patrí najmä účtovanie odlišných veľkoobchodných cien za produkty, ktoré sa majú predávať online a offline, či určovanie odlišných kritérií pre online a offline predaje v rámci selektívneho distribučného systému.

V súvislosti s VBER vydala Komisia taktiež Usmernenia k vertikálnym obmedzeniam (ďalej ako „Usmernenia“), ktoré poskytujú návod k interpretácii a aplikácii VBER. VBER spolu s Usmerneniami poskytujú podnikateľom aktuálne usmernenie prispôsobené súčasnej trhovej situácii a stále napredujúcej digitalizácii. Ich prijatím Komisia pokračuje tiež v napĺňaní jedného z jej aktuálnych cieľov, a to v cieli prijímať opatrenia vhodne reagujúce na prítomnosť a budúcnosť digitálnej éry. Vďaka tomuto usmerneniu sú podnikatelia, vrátane malých a stredných podnikov, schopní jednoducho posúdiť povahu vertikálnych dohôd, ktoré uzatvárajú v rámci svojich každodenných podnikateľských aktivít. Napriek tomu, že VBER nezavádza v porovnaní s VBER 2010 veľa výrazných zmien, je potrebné, aby sa podnikatelia s jej znením riadne oboznámili a vyhli sa tak možnosti, že aj tieto zmeny negatívne zasiahnu ich distribučné reťazce. Oboznámenie sa s VBER a Usmerneniam a ich dodržiavanie zabezpečí podnikateľom, že ich distribučné vzťahy budú v súlade s pravidlami súťažného práva v podnikateľskom prostredí, ktoré sa neustále mení v dôsledku rozmachu elektronického obchodu a online predajov.

 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk