Táto otázka však ostáva naďalej diskutovanou a názory na jej správne zodpovedanie sa rôznia  v prípade niektorých iných osobitných druhov práv vyplývajúcich z obchodných záväzkových vzťahov – medzi ne patrí aj právo na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti podnikateľa za škodu spôsobenú pri výkone podnikateľskej činnosti (ďalej len „zmluva o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania“).

V  praxi totiž opakovane vznikajú spory o tom, či sa aj v prípade práva na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania aplikuje § 104 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž v tomto ustanovení osobitne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie z poistnej zmluvy, zatiaľ čo Obchodný zákonník[3] takúto osobitnú úpravu nemá.

Otázka, ako v obchodných vzťahoch pristupovať k aplikácii § 104 Občianskeho zákonníka[4] doposiaľ nie je v odborných kruhoch výslovne zodpovedaná. Dokonca ani najvyššie súdne autority SR sa vo svojej judikatúre doposiaľ touto otázkou výslovne nezaoberali.

Preto sa v tomto príspevku na túto otázku pozrieme bližšie.

1. Právny režim poistného vzťahu zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania

Najskôr je potrebné určiť, akým právnym režimom sa spravuje poistný vzťah založený zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania – teda, či ide o vzťah občianskoprávny (a riadi sa právnou úpravou Občianskeho zákonníka) alebo obchodnoprávny (a riadi sa právnou úpravou Obchodného zákonníka). Vychádzať treba z § 261 ods. 1, ods. 8 a ods. 9 Obchodného zákonníka.

Ustanovenia § 261 ods. 1 a ods. 8 Obchodného zákonníka.[5] Podľa týchto ustanovení sa spravujú režimom Obchodného zákonníka všetky záväzkové vzťahy, ktoré v čase ich vzniku spĺňajú nasledovné kritériá: (i) stranami záväzkového vzťahu sú podnikatelia a (ii) záväzkový vzťah medzi nimi sa týka ich podnikateľskej činnosti. Nejde pritom len o také záväzkové vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje predmet ich podnikania, ale aj o také vzťahy, ktoré s predmetom ich podnikania voľnejšie súvisia. [6] V prípade, že záväzkový vzťah spĺňa tieto definičné znaky, ide o obchodný záväzkový vzťah, tzv. relatívny obchod.

Ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka.[7] Toto ustanovenie vymedzuje vzťah medzi Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom, resp. použitie ich ustanovení na zmluvu, ktorá je tzv. relatívnym obchodom a zároveň je ako zmluvný typ upravená iba v Občianskom zákonníku.[8] Podľa tohto ustanovenia platí, že ak podnikatelia v súvislosti so svojím podnikaním uzatvoria zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená iba v Občianskom zákonníku tak, (i) ich záväzkový vzťah zo zmluvy sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o tomto zmluvnom type[9] a (ii) všetko ostatné, čo daný zmluvný typ neupravuje, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch (napríklad omeškanie, náhrada škody, premlčanie, a podobne).

O poistnej zmluve platí, že nie je upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku, ale je ako zmluvný typ upravená výlučne v Občianskom zákonníku[10].

Aké sú závery o právnom režime poistného vzťahu zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania? Vychádzajúc z § 261 ods. 1 a ods. 8 Obchodného zákonníka teda možno uzavrieť, že poistný vzťah zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania je vzťahom obchodným. Ide o tzv. relatívny obchod. Pre zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania totiž platí, že (i) je uzavretá medzi podnikateľmi (poisteným podnikateľom a poisťovňou) a súčasne (ii) sa týka sa ich podnikateľskej činnosti (poisťovňa totiž uzatvára zmluvu v rámci realizácie predmetu svojho podnikania – výkonu poisťovacej činnosti a poistený podnikateľ ju zase uzatvára za účelom poistenia svojej zodpovednosti za prípadnú škodu spôsobenú pri výkone svojej podnikateľskej činnosti).

Nakoľko je zmluva o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania obchodnou zmluvou a zároveň je upravená ako zmluvný typ výlučne v Občianskom zákonníku, tak podľa § 261        ods. 9 Obchodného zákonníka platí, že na poistný vzťah z nej sa aplikujú výlučne tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú tento zmluvný typ a v ostatných otázkach sa na poistný vzťah z nej aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Jedine v prípade, že by konkrétnu otázku nebolo možné vôbec vyriešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, bude sa v zmysle § 1 ods. 2[11] Obchodného zákonníka postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

2. Vzťah subsidiarity Občianskeho zákonníka k Obchodnému zákonníku

V nadväznosti na vyššie uvedené závery je ďalej dôležité správne pochopiť základný princíp fungovania vzťahu medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom. Ten vyplýva z § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku je podľa tohto ustanovenia založený na princípe subsidiarity. Občiansky zákonník je všeobecným a podporným predpisom (lex generalis) k Obchodnému zákonníku (lex specialis), a preto ho možno na obchodnoprávny vzťah použiť podporne len vtedy, ak určitá právna otázka nie je v Obchodnom zákonníku vôbec upravená. Vyplýva to priamo z vetnej konštrukcie jeho § 1 ods. 2 – „ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení“. Teda opačne povedané, ak niektorú otázku možno vyriešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, je aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka vylúčená.

Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku. Inštitút premlčania je upravený aj v Občianskom zákonníku, aj v Obchodnom zákonníku. Občiansky zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania pre všetky súkromné záväzkové vzťahy.[12] Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania osobitne pre obchodné záväzkové vzťahy.[13]

Nakoľko právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je úpravou celistvou a špeciálnou, v súlade s princípom subsidiarity definovaným v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa na obchodné záväzkové vzťahy nemá aplikovať právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, ale výlučne právna úprava podľa Obchodného zákonníka.

3. Použitie § 104 Občianskeho zákonníka pri práve na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania

Už na začiatku tohto príspevku sme naznačili, že otázka, ako v obchodných záväzkových vzťahoch pristupovať k aplikácii § 104 Občianskeho zákonníka, nie je v odborných kruhoch ani v judikatúre najvyšších súdnych autorít SR výslovne zodpovedaná.

Odpoveď na túto otázku však podľa nášho názoru vyplýva celkom jednoznačne z už vyššie spomenutej právnej úpravy (najmä z § 261 ods. 9 a § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania sa § 104 Občianskeho zákonníka neaplikuje. Je tomu tak z nasledovných dôvodov:

Za prvé, Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 101 až § 110 upravuje začiatok plynutia premlčacej doby pre jednotlivé práva z občianskoprávnych vzťahov. V jeho § 104 je osobitne upravený začiatok plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie, a to tak, že preň premlčacia doba začína plynúť za rok po poistnej udalosti.

Obchodný zákonník však osobitne pre všetky obchodné záväzkové vzťahy obsahuje komplexnú právnu úpravu premlčania (začiatok, plynutie aj dĺžku premlčacej doby) vo svojich ustanoveniach § 391 až § 408.

Je pravdou, že Obchodný zákonník neobsahuje špeciálnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie z obchodnej poistnej zmluvy. Rozhodné je však podľa nás to, že obsahuje všeobecnú úpravu začiatku plynutia premlčacej doby pre práva z obchodných záväzkových vzťahov, podľa ktorého možno určiť aj začiatok plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie – a to konkrétne v § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Preto platí, že hoci v Obchodnom zákonníku nie je osobitne upravený začiatok plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie z obchodnej poistnej zmluvy, vôbec to neznamená, že sa má použiť § 104 Občianskeho zákonníka. Je potrebné si uvedomiť, že Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, a nie naopak. Preto aj § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka je vo vzťahu k § 104 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením.

Opakujeme, že podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že podľa právnej úpravy v Občianskom zákonníku treba riešiť výlučne len tie otázky v obchodných záväzkových vzťahoch, ktoré nie sú vôbec riešiteľné podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Tu je však zrejmé, že otázka začiatku plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania je riešiteľná podľa Obchodného zákonníka – konkrétne podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto použitie § 104 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy.

Za druhé, prednosť aplikácie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka (pred § 104 Občianskeho zákonníka) napokon vyplýva expressis verbis aj z jeho samotného znenia. Podľa tohto ustanovenia začína plynúť premlčacia doba pre práva z obchodných záväzkových vzťahov odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod výrazom „ak tento zákon neustanovuje inak“ sa má pritom na mysli „ak Obchodný zákonník neustanovuje inak“. Pod pojmom „tento zákon“ sa má teda na mysli výlučne Obchodný zákonník.

V prípade práv z obchodných záväzkových vzťahov teda platí, že začiatok plynutia premlčacej doby pre ich uplatnenie možno určiť odlišne od § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka výlučne vtedy, ak to vyplýva z iného osobitného ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko však Obchodný zákonník v súvislosti s právom na poistné plnenie neustanovuje inak, začína plynúť premlčacia doba v obchodnom poistnom vzťahu v súlade s § 391  ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa, kedy možno právo na poistné plnenie po prvýkrát uplatniť na súde.

Týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné po prvýkrát dôvodne vykonať alebo kedy sa právo stalo nárokom (actio nata).[14] Pri peňažných záväzkoch – medzi ktoré patrí aj záväzok na poistné plnenie – je to zásadne deň, kedy sa záväzok stal splatným.[15] Splatnosť poistného plnenia je osobitne upravená v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.[16] Tu platí, že § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa aplikuje aj v prípade zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania – ide totiž o jedno z tzv. typových ustanovení o poistenej zmluve, ktoré sa aplikujú bez výnimky aj v obchodných poistných vzťahoch (v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka).

Naša odpoveď na otázku teda znie:

Premlčacia doba pre právo na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania začína plynúť podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 797       ods. 3 Občianskeho zákonníka. Aplikácia § 104 Občianskeho zákonníka je tu vylúčená.

K odpovedi na túto otázku ešte pre úplnosť doplníme, že dĺžka premlčacej doby pre uplatnenie práva na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania je 4 roky. Podľa § 397 Obchodného zákonníka totiž platí, že práva z obchodných záväzkových vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej dobe, pokiaľ zákon[17] pre jednotlivé práva neustanovuje inak. Obchodný zákonník ani iný všeobecne záväzný právny predpis neupravuje osobitnú dĺžku premlčacej doby pre uplatnenie práva na poistné plnenie v obchodných záväzkových vzťahoch. Preto platí, že právo na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania sa premlčí vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka.