K niektorým aspektom zmenkového konania

Zmenka ako abstraktný a obligatórne listinný cenný papier, s vyhotovením ktorého sa spája zásada tzv. zmenkovej prísnosti (rigor cobialis) je dokonalým a abstraktným cenným papierom. Dokonalosť zmenky predstavuje skutočnosť, že právo zmenkového veriteľa je v zmenke priamo uvedené. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že jej vznik sa viaže len na splnenie náležitostí určených právnymi predpismi, je teda úplne samostatná a oddelená od záväzkovo-právnych vzťahov. Uvedené platí aj v prípade zmeniek, ktoré plnia zabezpečovaciu funkciu, keďže tieto k hlavnému (napríklad úverovému) vzťahu nemajú povahu akcesorického záväzku. Formálne a materiálne náležitosti zmenky obsahuje zákon č. 191/1950 Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“).

Jednou z osobitostí zmenkového konania je, že prílohou žaloby, ktorou zmenkový veriteľ uplatňuje svoje nároky vyplývajúce zo zmenky musí byť originál zmenky. Dôvodom, prečo musí byť k žalobe pripojený originál zmenky je jej obežiteľnosť. Je nemysliteľné, aby prebiehal súdny spor a zmenka zostala v obehu. Súd vydá žalobcovi zmenku až po právoplatnom skončení konania.

V zmysle § 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku „Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta....“.

Po podaní žaloby, ktorej prílohou je originál zmenky a zaplatení súdneho poplatku súd preskúma či sú splnené podmienky uvedené v § 175 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade ak splnené sú musí súd vydať zmenkový platobný rozkaz, ktorým uloží žalovanému, prípadne žalovaným povinnosť do troch dní zaplatiť požadovanú sumu a uhradiť trovy konania, alebo podať námietky.

Súdne vymáhanie zaplatenia zmeniek sa okrem vyššie uvedeného vyznačuje aj krátkymi lehotami a dôsledným uplatňovaním koncentračnej zásady. V odôvodnených námietkach, ktoré musí žalovaný podať do troch dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu musí uviesť všetko čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Ďalšou osobitosťou tohto konania je skutočnosť, že „Zmenkový platobný rozkaz sa môže účinne doručiť do vlastných rúk aj náhradným doručením podľa § 47 ods. 2 OSP.“ (R 70/2000).

Pre námietky a v konaní o nich sa prísne uplatňuje koncentračná zásada. Táto zásada spočíva v tom, že v konaní o námietkach súd preskúma len tie námietky, ktoré boli podané oprávnenou osobou v lehote troch dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na námietky podané neskôr súd nemôže prihliadať (aj keby mohli privodiť žalovanému úspech v spore).

Žalovaný môže v námietkach skutočnosti, ktoré tvrdí vymedziť skutkovo nezameniteľným spôsobom a nie je potrebné ich právne kvalifikovať, nakoľko právne posúdenie je vecou súdu. Včasné podanie námietok, ktoré spĺňajú zákonné požiadavky spôsobuje, že zmenkový platobný rozkaz nenadobudne účinky právoplatného rozsudku.

Žalovaný počas konania o námietkach môže uvádzať nové skutočnosti a navrhovať na preukázanie tvrdení uvedených v námietkach dôkazy smerujúce k jeho obrane, ktoré vychádzajú zo skutkových tvrdení uvedených v námietkach. V prípade, ak by uvádzal počas konania o námietkach nové skutočnosti jednalo by sa o námietky „podané“ po lehote, na ktoré nemožno prihliadať. Ak napríklad žalovaný vo včas podaných námietkach uviedol, že zmenková suma nebola doplnená v správnej výške, môže preukázať výšku sumy, ktorá mala byť do zmenky doplnená aj počas konania o námietkach.

Námietky možno rozdeliť na námietky absolútne a námietky relatívne. Námietky relatívne môžu uplatniť len niektorí účastníci konania. Absolútne námietky môže uplatniť ktokoľvek vo vzťahu ku ktorémukoľvek majiteľovi zmenky. Absolútnou námietkou môže byť námietka rozporujúca dodržanie formálnych náležitostí zmenky, alebo námietka spočívajúca v tvrdení, že žalovaný zmenku nepodpísal. Relatívnymi námietkami sú napríklad tzv. kauzálne námietky. V zmysle § 17 ZZŠ „Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.“

Uvedené ustanovenie § 17 ZZŠ napriek svojmu systematickému zaradeniu v Druhom diele ZZŠ nazvanom „Indosament“, má podstatne širší dosah. Zmena v osobe majiteľa zmenky sa totiž nemusí uskutočniť len indosamentom. K zmene majiteľa zmenky môže dosť aj prechodom práv, nie len ich prevodom. Toto ustanovenie teda možno zo strany žalobcu v konaní o zmenkových námietkach použiť len v prípade, že je zmenka indosovateľná a nemusí byť indosovaná. Neplatí to však bezvýhradne, ak by napríklad bola zmenka vystavená na rad a došlo by k prechodu práv zo zmenky dedením. V takom prípade by mal žalovaný možnosť účinne uplatniť námietky ktoré mohol uplatniť voči poručiteľovi, avšak len v prípade, že na tohto neboli práva zo zmenky prevedené indosantom. Práve ustanovenie tohto paragrafu vyjadruje nespornosť zmenky.

Ak by sme si predstavili modelovú situáciu, že predmetom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zaplatenie zmenkovej sumy doplnenej do zmenky pôvodne vystavenej ako blankozmenky, vystavenej na rad s uvedením „bez protestu“, ktorá bola navyše prevedená indosantom, nemá žalovaný veľa možností ako sa takejto žalobe „ubrániť“.

Žalovaný by v takomto prípade mohol účinne namietať okrem vadnosti zmenky, jej vyplnenie či skutočnosť, že zmenku nepodpísal, alebo, že táto zanikla jej zaplatením. V konaní o námietkach platí, že žalovaný musí skutočnosti, ktoré uviedol v námietkach aj preukázať. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 29Odo 590/2004 „Zprávní úpravy směnečného řízení (§175 o. s. ř.) vyplýva, že předloží-li žalobce v prvopisu směnku, o jejichž pravosti není důvodu pochybovat, popřípadě další listiny nutné k uplatnění práva, je na žalovaném, aby prokázal, že ulatnění nárok ze směnky není po právu.“, čím potvrdil túto osobitosť námietkového konania.

Nakoľko indosáciou zmenky dochádza k zhoršeniu postavenia zmenkového dlžníka stalo sa praxou niekoľkých osôb, podnikajúcich v poskytovaní úverov zabezpečených blankozmenkou tieto po vyplnení previesť indosamentom na inú osobu, ktorá uplatnila práva takýchto zmeniek na súdoch žalobami. Nemecký najvyšší súd už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia konštatoval, že v konkrétnom prípade je potrebné považovať odvolanie sa žalobkyne na ustanovene § 17 nemeckého zmenkového zákona za zneužitie práva. K vyššie uvedenému konaniu zaujal stanovisko Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013 v ktorom, okrem iného vyslovil, že „...Výše zmíněné skutečnosti tak vzbuzují důvodné pochybnosti o opravdovém účelu indosace směnky, kterým, dle náhledu Ústavního soudu, nedošlo k výkonu práva, ale právě k jeho zneužití, čím sa priklonil k názoru Nemeckého najvyššieho súdu“.