Úvod do problematiky

Celková zmena koncepcie civilného sporu sa odrazila najmä v úprave dokazovania, v rámci ktorej je dôkazná iniciatíva presunutá zo súdu na strany sporu[1]. Dokazovaniu vo všeobecnosti[2], ako aj jednotlivým dôkazným prostriedkom[3] sme venovali pozornosť v predchádzajúcich príspevkoch, preto v nasledujúcich riadkoch stručne zhrnieme právnu úpravu znaleckého dokazovania a poukážeme na niektoré sporné otázky.

Znalecký posudok vyžiadaný súdom je upravený v § 207 ods. 1 CSP[4], podľa ktorého „ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.“

Po novom tak súd ustanoví znalca iba na návrh strany sporu. Je teda zrejmé, že aj keby si súd nebol istý odbornou stránkou prejednávanej veci, nemôže ustanoviť znalca z vlastnej iniciatívy. Táto zmena je plne v súlade s koncepciou formálnej pravdy v civilnom procese – súd vníma skutkový stav tak, ako mu ho prednesú strany sporu.

Zároveň sa preferuje odborné vyjadrenie ako hospodárnejší a efektívnejší dôkazný prostriedok, ak je pre zložitosť skúmaného problému dostačujúce (§ 206 CSP – odbornému vyjadreniu sa podrobnejšie venujeme nižšie).

Súkromný znalecký posudok je v zmysle § 209 ods. 1 CSP „znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.“

Podľa § 209 ods. 2 CSP „ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.“

Súkromný znalecký posudok nepredstavuje úplne nový inštitút. Aj za účinnosti OSP[5] mohli strany predkladať vlastné znalecké posudky do konania, avšak tie boli zo strany súdu hodnotené iba ako dôkaz listinou, a nie ako dôkaz znaleckým posudkom[6].

Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi[7].

Avšak, pri hodnotení dôkazu listinou toto neplatí. Súdy mohli za účinnosti OSP hodnotiť celý súkromný znalecký posudok, a teda aj odborné závery z neho vyplývajúce rovnako, ako keby hodnotili akúkoľvek inú súkromnú listinu.

V súčasnosti platí, že bez ohľadu na to, kedy je súkromný znalecký posudok vyhotovovaný (počas konania alebo pred konaním, a je predložený žalobcom spolu so žalobou), za splnenia zákonných náležitostí je rovnocenný so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca.

Kedy je lepšie dať návrh na nariadenie znaleckého dokazovania?

Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že súkromný znalecký posudok a znalecký posudok súdom ustanoveného znalca sú si rovné – aspoň čo sa týka ich dôkaznej sily a postupu ich vykonania pred súdom. Avšak, okrem osoby zadávateľa, tieto druhy znaleckých posudkov sa líšia aj v iných ohľadoch.

V niektorých prípadoch môže byť výhodnejšie, aby strana v konaní podala návrh na vykonanie znaleckého dokazovania namiesto objednania súkromného znaleckého posudku. Napríklad v situácii, ak v danom odbore, na ktorý je potreba vypracovať znalecký posudok, nie je v zozname znalcov zapísaná žiadna osoba.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej aj „ZoZTP“)[8] platí, že za znalca môže byť v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci ustanovená aj osoba nezapísaná v zozname znalcov, ak s ustanovením súhlasí.

Ak táto osoba zloží sľub podľa § 5 ods. 7 ZoZTP pred súdom (alebo iným orgánom verejnej moci), ktorý ju ustanovil, môže vypracovať znalecký posudok. Takýto postup samozrejme neprichádza do úvahy pri objednávaní súkromného znaleckého posudku stranou v konaní.

Súčinnosť strán a tretích osôb

Sporným je podľa nášho názoru výklad § 210 CSP, ktorý upravuje súčinnosť strán a tretích osôb: „Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.“

V tejto súvislosti vzniká otázka, či sa súčinnosť strán a tretích osôb vzťahuje iba na znalecké dokazovanie súdom ustanoveného znalca, alebo môže súd uložiť túto povinnosť aj pri vyhotovovaní súkromného znaleckého posudku.

Komentár k § 210 CSP uvádza, že povinnosť súčinnosti „(…) majú strany a tretie osoby len voči znalcovi ustanovenému súdom. Pri súkromnom znaleckom posudku vypracovanom na požiadavku strany nie je totiž v čase jeho vypracovávania isté, či bude pripustený ako dôkazný prostriedok v civilnom konaní[9]."

V Bulletine slovenskej advokácie č. 3/2017 (ďalej aj „BSA“), v článku na tému Súkromný znalecký posudok v CSP – základné otázky je prezentovaný názor opačný: „Rovnocennosť úpravy znaleckého dokazovania (v prípade, ak sa argumentuje reálnymi situáciami, ktoré by mali v spore nastať) je súčasne umocnená aj v § 210 CSP, na základe ktorého súd v prípade požiadavky znaleckého dokazovania prednesenej stranou v spore, môže zabezpečiť prístup k dôkazom aj znalcovi vypracúvajúcemu SZP[10], a bez akýchkoľvek pochybností bude oprávnený prikázať ktorejkoľvek strane, aby zabezpečila súčinnosť aj pri vypracovávaní SZP[11]."

Pri interpretácii § 210 CSP sa prikláňame k názoru autorov článku prezentovanému v BSA. Autori túto myšlienku ďalej nerozviedli, avšak v prospech extenzívneho výkladu povinnosti súčinnosti strán a tretích osôb svedčí viacero dôvodov, ktoré rozoberáme nižšie.

Z doslovného jazykového výkladu uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by sa povinnosť súčinnosti mala vzťahovať iba na súdom ustanoveného znalca. Ustanovenie § 210 CSP používa všeobecný pojem znalec, čo implikuje ako súdom ustanoveného znalca, tak aj znalca „súkromného“. Pri výklade právnej normy si však nemožno vystačiť iba s jazykovým výkladom, a je nutné dbať aj na zmysel a účel právnej normy[12]. Teleologický výklad nakoniec preferuje aj samotné CSP[13].

Zmyslom a účelom § 210 CSP je, aby mal znalec všetky dostupné podklady, ktoré potrebuje k čo najpresnejšiemu zhotoveniu znaleckého posudku. A zároveň, zmyslom a účelom zrovnoprávnenia súkromných znaleckých posudkov so znaleckými posudkami súdom ustanovených znalcov je zvýšená procesná zodpovednosť strán za výsledok sporu v súlade s koncepciou kontradiktórneho sporu, a s tým súvisiaca rýchlosť a hospodárnosť konania[14].

Tento účel a zmysel novej úpravy sa s výkladom podľa Komentára stráca. Môže totiž nastať situácia, že strana počas konania dá zhotoviť znalecký posudok, avšak podstatné informácie pre jeho zhotovenie má protistrana, u ktorej súčinnosť nemožno predpokladať (najmä, ak by sa tým zistili skutočnosti svedčiace v neprospech protistrany).

V zmysle výkladu podľa komentára k CSP má strana jedinú možnosť, a to dať na súd návrh na vypracovanie znaleckého posudku, rovnako ako za účinnosti OSP. Tento postup však môže byť zdĺhavý.

Podľa toho, v akej fáze sa konanie nachádza, súd buď ustanoví znalca, alebo počká, až bude mať zhromaždené všetky ostatné dôkazy a ustálený skutkový stav[15]. Dôvodom je najmä hospodárnosť – súd by mal znalcovi zadať otázky čo najpresnejšie, aby sa minimalizovalo riziko, že sa v neskôr  konaní objavia skutočnosti, s ktorými sa v znaleckom posudku nerátalo.

Strana, ktorá pre svoj úspech v konaní potrebuje znalecký posudok, môže týmto byť navyše takticky znevýhodnená, keďže na ustanovenie znalca musí spravidla čakať až na záver dokazovania.

Avšak protistrana, ktorá disponuje všetkými relevantnými informáciami, si môže dať vypracovať a predložiť súkromný znalecký posudok prakticky kedykoľvek v priebehu konania[16].

Pripustením takého výkladu, podľa ktorého nemôže súd uložiť stranám a tretím osobám povinnosť súčinnosti so znalcom vypracúvajúcim súkromný znalecký posudok, dochádza k odopretiu prístupu znalca k relevantným dôkazom. Práve to môže mať za následok, že posudok nebude pripustený ako dôkaz, prípadne môže byť protistranou jednoducho spochybnený. Zmysel hospodárnosti a rýchlosti konania sa tak vytráca.

Ak pre potreby znaleckého dokazovania je nevyhnutná hmotná vec (napr. listina, sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom obhliadky), bolo by možné postupovať pomocou edičnej povinnosti v zmysle § 189 CSP: „Súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil.“

Edičná povinnosť sa však vzťahuje iba na dôkazy, ktoré strana v konaní označí, a je na úvahe súdu, ako vyhodnotí potrebnosť tohto dôkazného prostriedku (napr. práve obhliadky nehnuteľnosti) pre účely rozhodnutia vo veci. Edičnou povinnosťou taktiež nemožno dosiahnuť, aby sa strana, prípadne iná osoba dostavila k znalcovi, podala potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, aby niečo vykonala, alebo strpela.

V prípade hmotných vecí potrebných pre znalecké dokazovanie sa nám zároveň postup podľa § 189 CSP javí ako neefektívny, nakoľko by sa týmto spôsobom dosiahol rovnaký účel, ako za použitia § 210 CSP, ktorý sa výslovne týka znaleckého dokazovania.

Podľa nášho názoru teda neexistuje dôvod, pre ktorý by sa ustanovenie § 210 CSP malo týkať len súdom ustanoveného znalca. Práve naopak, viacej dôvodov hovorí v prospech takého výkladu § 210 CSP, podľa ktorého možno uložiť povinnosť strane alebo tretím osobám aj pri vypracúvaní súkromných znaleckých posudkov.

Súdne autority sa touto problematikou zatiaľ nezaoberali, takže až časom uvidíme, k akému výkladu sa judikatúra prikloní.

Súkromné odborné vyjadrenie – chýbajúca právna úprava

Odborné vyjadrenie je upravené v § 206 CSP: „Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.“

Zákon preferuje odborné vyjadrenie ako rýchlejší a efektívnejší prostriedok objasnenia skutočností, pre ktoré nie sú potrebné vedecké znalosti (ako pri znaleckom posudku), ale postačujú znalosti odborné.

Odborné vyjadrenie je menej formálny a procesne jednoduchší prostriedok ako znalecký posudok, to však neznamená, že by malo menšiu dôkaznú silu[17]. Tam, kde to skúmané okolnosti umožňujú, sa preferuje odborné vyjadrenie najmä kvôli hospodárnosti konania.

Vyššie v tomto článku sme sa venovali znaleckým posudkom súdom ustanovených znalcov a súkromným znaleckým posudkom v kontexte rovnosti pri ich vykonaní a rozdielov pri ich zadávaní. Ustanovenie § 206 CSP však hovorí len o odbornom vyjadrení vyžiadanom súdom na návrh strany v konaní.

Vzniká teda otázka, či možno do konania predložiť odborné vyjadrenie zadovážené stranou a či sa takéto odborné vyjadrenie môže vykonať rovnako, ako odborné vyjadrenie vyžiadané súdom. Pre zjednodušenie používame v ďalšom texte pojem súkromné odborné vyjadrenie, aj keď sa takýto pojem v CSP nenachádza.

De lege lata sa súkromné odborné vyjadrenie môže vykonať len ako dôkaz listinou. Dôvodom je to, že neexistuje žiadny všeobecný zoznam odborne spôsobilých osôb, alebo iná záruka dostatočnej odbornosti osoby vypracúvajúcej vyjadrenie.

Súd teda pri vyžiadaní odborného vyjadrenia musí sám posúdiť, či osoba, ktorá má vyjadrenie vypracovať, je v danej problematike dostatočne odborne zdatná, a či skúsenosti alebo vedomosti tejto osoby poskytujú záruku správnosti záverov uvedených v odbornom vyjadrení. Pri zadávaní odborného vyjadrenia tak nastáva obdobná situácia, ako pri vyžiadaní znaleckého posudku od osoby nezapísanej v zozname znalcov, kde sa podobne skúmajú odborné predpoklady danej osoby.

Ak teda strana predloží do konania odborné vyjadrenie, hľadí sa naň, ako na dôkaz listinou. Samozrejme, súd sa k záverom súkromného odborného vyjadrenia môže prikloniť v rámci voľného hodnotenia dôkazov.

V praxi sa však často deje, že prevažnú väčšinu odborných vyjadrení vypracúvajú znalci. Ustanovenie § 18 ZoZTP výslovne predpokladá vykonávanie ostatných úkonov znaleckej činnosti, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia ZoZTP o znaleckom posudku. Medzi tieto ostatné úkony patria okrem iného aj odborné vyjadrenia. CSP však takýto „špeciálny“ druh odborného vyjadrenia nerozlišuje.

Zápis osoby do zoznamu znalcov pre určitý obor podľa nás predstavuje dostatočnú záruku toho, že táto osoba je odborne zdatná pre vypracovanie odborného vyjadrenia v tomto obore. Pre vypracovanie znaleckého posudku je bezpochyby potrebná vyššia úroveň (vedeckých) vedomostí, ako pre vypracovanie odborného vyjadrenia. To koniec koncov vyjadril aj zákonodarca v znení § 206 a § 207 CSP.

Výkladom od väčšieho k menšiemu teda možno dospieť k záveru, že ak by odborné vyjadrenie vypracoval znalec zapísaný do zoznamu, neexistuje dôvod, pre ktorý by toto odborné vyjadrenie malo byť vykonané ako dôkaz listinou, i keď to v CSP nie je výslovne uvedené.

 Uvedenú chýbajúcu úpravu by totiž bolo možné preklenúť analógiou legis podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Podľa Komentára „ak nemožno skúmaný právny prípad automaticky stotožniť so všeobecnou skutkovou podstatou, umožňuje analógia legis riešenie právneho prípadu na základe inej zákonnej skutkovej podstaty, ktorá vykazuje so skúmaným javom prevalentnú mieru obdoby skúmaných vlastností a charakteristík[18]."

Keďže súkromné odborné vyjadrenie vypracované zapísaným znalcom má podobné vlastnosti ako súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP, podľa nášho názoru v rámci analógie legis by súd mal toto odborné vyjadrenie vykonať rovnako, ako odborné vyjadrenie vyžiadané súdom. Avšak súdne autority sa zatiaľ ani týmto problémom nezaoberali.


Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk
 


______________________________
[1] s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany, kde súd obstaráva aj tie dôkazy, ktoré neboli v konaní navrhnuté.
[2] http://www.relevans.sk/pravny-bulletin/dokazovanie-podla-upravy-noveho-civilneho-sporoveho-poriadku/
[3] http://www.relevans.sk/pravny-bulletin/dokazne-prostriedky-v-uprave-noveho-civilneho-sporoveho-poriadku/
[4] zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
[5] zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
[6] k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.11.2012, sp. zn. 3 Cdo 16/2012
[7] rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.2.2011, sp. zn. 22 Cdo 1561/2010
[8] zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[9] GEŠKOVÁ, K.: In: ŠTEVČEK, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, str. 783 (ďalej aj „Komentár“)
[10] súkromný znalecký posudok
[11] MITTERPACHOVÁ, J., ŠTEVČEK, M.: Súkromný znalecký posudok v CSP – základné otázky. Bulletin slovenskej advokácie č. 3/2017, str. 12 a nasl.
[12] k tomu pozri nález Ústavného súdu ČR zo dňa 17.12.1997, sp. zn. Pl. ÚS 33/97: „Jazykový výklad představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity.“
[13] čl. 4 ods. 2 CSP
[14] dôvodová správa k návrhu CSP
[15] r 20/1980
[16] až do momentu, kým súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené v zmysle § 182 CSP.
[17] žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP) a súd ich hodnotí podľa svojej úvahy (§ 191 CSP).
[18] komentár, str. 40.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk