Právo Únie zakazuje protisúťažné kartely. V tomto kontexte sú podniky, ktoré sa zúčastnili kartelu, zodpovedné za škodu, ktorá mohla vzniknúť iným osobám pri porušení práva hospodárskej súťaže.

Komisia uložila v roku 2007 skupinám Kone, Otis, Schindler a ThyssenKrupp pokutu v celkovej výške 992 miliónov eur z dôvodu ich účasti na karteloch týkajúcich sa montáže a údržby výťahov a eskalátorov v Belgicku, Nemecku, Luxembursku a Holandsku.[1]

Rakúske orgány tiež uložili v roku 2008 pokuty viacerým podnikom (vrátane spoločností Kone, Otis a Schindler) za vytvorenie kartelu týkajúceho sa uvedených výrobkov na rakúskom trhu. Cieľom tohto kartelu bolo zabezpečiť jeho členom vyššiu cenu v porovnaní s cenou, ktorú by bolo možné uplatniť za obvyklých podmienok hospodárskej súťaže.

Spoločnosť ÖBB Infrastruktur AG („ÖBB“), ktorá je dcérskou spoločnosťou rakúskych železníc, kúpila od podnikov, ktoré neboli členmi kartelu, výťahy a pohyblivé chodníky. Od členov rakúskeho kartelu žiada náhradu škody vo výške 1 839 239,74 eura. Táto škoda vznikla, keď dodávatelia spoločnosti ÖBB stanovili vyššiu cenu, ako by bola cena pri neexistencii tohto kartelu.

Oberster Gerichtshof (Rakúsky najvyšší súd) rozhodujúci o spore sa Súdneho dvora pýta, či môžu byť členovia kartelu uznaní za zodpovedných za škodu, ktorá údajne vznikla spoločnosti ÖBB. Podľa rakúskeho práva totiž odškodnenie nie je možné priznať, keďže škoda vznikla na základe rozhodnutia dodávateľa, ktorý nebol členom kartelu a konal v plnom súlade s právom.

Súdny dvor v prvom rade pripomína, že potrebný účinok zákazu protikonkurenčných kartelov by bol spochybnený, ak by sa osoba podliehajúca súdnej právomoci nemohla domáhať náhrady škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatuje, že každá osoba má právo domáhať sa náhrady spôsobenej škody, ak existuje príčinná súvislosť medzi takouto škodou a predmetným kartelom.

Ďalej Súdny dvor uviedol, že členovia kartelu nemôžu ignorovať skutočnosť, že kartel môže viesť spoločnosti, ktoré nie sú jeho členmi, k zvýšeniu cien z dôvodu ich prispôsobenia trhovým cenám vyplývajúcim z kartelu. Trhová cena je totiž jedným zo základných prvkov, ktoré zohľadňuje podnik v prípade určenia ceny, za ktorú ponúka svoje tovary alebo služby.

Hoci je potrebné považovať určenie ponúkanej ceny za čisto autonómne rozhodnutie prijaté podnikom, nečlenom kartelu, toto rozhodnutie mohlo byť prijaté s ohľadom na trhovú cenu skreslenú kartelom. Z toho vyplýva, že osoby poškodené zvýšením ceny musia mať možnosť žiadať od členov kartelu náhradu vzniknutej škody, ak sa preukáže, že kartel mohol vzhľadom na okolnosti daného prípadu a najmä na osobitosti dotknutého trhu mať za následok zvýšenie cien uplatňovaných konkurentmi, nečlenmi kartelu.

Za týchto okolností Súdny dvor uviedol, že právo Únie bráni rakúskej právnej úprave v rozsahu, v akom, pokiaľ ide o náhradu škody vyplývajúcej z kartelu, táto právna úprava kategoricky a bez ohľadu na osobitné okolnosti prípadu požaduje existenciu zmluvného vzťahu medzi poškodeným a členmi kartelu.

Zdroj: Súdny dvor EU

--------------------------------------------------------------------------------

[1] Rozhodnutie Komisie K(2007) 512 v konečnom znení z 21. februára 2007 o postupe podľa článku 81 [ES] (vec COMP/E-1/38.823 – Výťahy a eskalátory), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 75, 2008, s. 19). Pozri tiež TK 72/11 k rozsudkom Všeobecného súdu z 13. júla 2011 vo veci žalôb podaných voči tomuto rozhodnutiu, ako aj TK 97/13 a 142/13 k rozsudkom Súdneho dvora vo veci dovolaní proti rozsudku Všeobecného súdu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk