Podpredseda Komisie Michel Barnier, ktorý zodpovedá za vnútorný trh a služby, uviedol: „V snahe reagovať na finančnú krízu sme vyvinuli nesmierne úsilie, ktorého cieľom bolo zlepšiť finančný systém tak, aby banky, ktoré sa dostanú do problémov, platili za svoju záchranu samy a nemuseli využívať peniaze daňovníkov. Podrobné pravidlá týkajúce sa fondov na riešenie krízových situácií financovaných bankovým sektorom, ktoré sme prijali, sú dôležitým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa. Zvolený prístup je spravodlivý, pretože každá banka bude prispievať úmerne k svojej veľkosti a rizikovému profilu. Prístup je zároveň i primeraný, pretože pre najmenšie banky bude platiť osobitný, upravený režim príspevkov. Tieto nové pravidlá sú navyše ďalším krokom k sprevádzkovaniu jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý je kľúčovým prvkom bankovej únie.

Prijatím týchto aktov Komisia zavŕšila mandát, ktorý dostala od Európskeho parlamentu a členských štátov a ktorého cieľom bolo vypracovať metodiku výpočtu príspevkov bánk, aby sa dosiahli cieľové úrovne fondov na riešenie krízových situácií stanovené v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) a v nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM).

Ak sa má v strednodobom horizonte zabezpečiť dostupnosť podpory financovania, aby banky mohli pokračovať v činnosti aj počas svojej reštrukturalizácie, orgány pre riešenie krízových situácií budú potrebovať likviditu. S týmto cieľom sa v BRRD zriaďujú vnútroštátne fondy na riešenie krízových situácií, do ktorých musia prispievať všetky banky. Cieľovou úrovňou týchto fondov je do 31. decembra 2024 dosiahnuť minimálne 1 % výšky krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území daného členského štátu. V bankovej únii bude mať jednotný fond na riešenie krízových situácií takú istú cieľovú úroveň najmenej 1 % výšky krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených v eurozóne.

1. Delegovaný akt, ktorým sa dopĺňa smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk

V tomto delegovanom akte sa určí, koľko budú musieť jednotlivé úverové inštitúcie na základe svojej veľkosti a rizikového profilu každoročne platiť do vlastného fondu na riešenie krízových situácií, a to tak, že sa podrobne stanoví:

• pevne stanovená časť príspevku, ktorá je založená na záväzkoch inštitúcie (okrem vlastných zdrojov a zaručených vkladov), čo by malo pri určovaní príspevku slúžiť ako východiskový bod; takže čím väčšia banka, tým vyššia bude pevne stanovená časť príspevku;
• ako sa základný príspevok upravuje na základe rizika, ktoré predstavuje každá inštitúcia. Návrh obsahuje niekoľko ukazovateľov rizika, na základe ktorých sa bude posudzovať rizikovosť každej inštitúcie.

Delegované nariadenie napokon dodržiava zásadu proporcionality tým, že sa v ňom stanovuje osobitný režim paušálnych platieb pre malé banky. V tom je odzrkadlená skutočnosť, že malé inštitúcie majú vo väčšine prípadov nižší rizikový profil a je menej pravdepodobné, že využijú fondy na riešenie krízových situácií. Banky, na ktoré pripadá 1 % celkových aktív, by mali zaplatiť 0,3 % celkových príspevkov (v eurozóne).

2. Pripravovaný návrh vykonávacieho aktu Rady

Pre finančné inštitúcie v rámci bankovej únie Komisia vypracovala návrh vykonávacieho aktu Rady, ktorého cieľom je spresniť metodiku výpočtu príspevkov na základe tých istých ukazovateľov rizika, ktoré sa používajú v dnes prijatom delegovanom akte.

V tomto navrhovanom znení sa metodika prispôsobuje špecifikám jednotného systému príspevkov, ktoré sú v snahe dosiahnuť európsku cieľovú úroveň prostriedkov združované vo fonde. V tomto ohľade sa bude jednotný fond na riešenie krízových situácií budovať z príspevkov bánk v priebehu osemročného prechodného obdobia, počas ktorého ho budú tvoriť vnútroštátne zložky.

Komisia je na základe článku 103 ods. 7 a 8 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) splnomocnená prijať delegované akty s cieľom bližšie stanoviť podrobné pravidlá pre všetkých 28 členských štátov, aby ich orgány pre riešenie krízových situácií mohli vypočítať príspevky bánk do fondov na riešenie krízových situácií.

V bankovej únii (MEMO/14/294) budú vnútroštátne fondy na riešenie krízových situácií, zriadené na základe BRRD od 1. januára 2015, nahradené od 1. januára 2016 jednotným fondom na riešenie krízových situácií (SRF), pričom pri týchto vnútroštátnych fondoch dôjde postupne k ich združovaniu.

Na základe nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií, SRM) sa od Jednotnej rady ako od jednotného orgánu pre riešenie krízových situácií v bankovej únii vyžaduje, aby každoročne vypočítavala individuálne príspevky inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje SRM.

Jednotná rada pri tom bude uplatňovať delegované nariadenie Komisie a vykonávací akt Rady, ktoré budú obsahovať ustanovenia špecifické pre spoločný fond zriadený na európskej úrovni.

Keďže podľa nariadenia o SRM je Komisia splnomocnená prijať návrh vykonávacieho aktu Rady až 1. novembra 2014, Komisia prijíma pripravovaný návrh vykonávacieho nariadenia Rady.

Voči delegovanému aktu majú Rada a Parlament právo vzniesť do troch mesiacov námietky, pričom túto lehotu možno predĺžiť o ďalšie tri mesiace.

Komisia návrh vykonávacieho aktu Rady formálne prijme po 1. novembri. Akt bude musieť do konca roka prediskutovať a prijať Rada.

Zdroj: Európska komisia

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk