Najhodnotnejšou „značkou“ na svete za rok 2021 je značka „Amazon“, ktorej hodnota je približne 684 miliárd dolárov. Za ňou nasleduje „Apple“ s hodnotou 612 miliárd dolárov a „Google“, ktorej hodnota sa oceňuje na 458 miliárd dolárov[2]. Spoločná hodnota top 100 ochranných známok predstavuje približne 7 biliónov dolárov[3]. Je zrejmé, že kvalitná alebo známa „značka“, teda ochranná známka, je dôležitým artiklom pri rozvíjaní obchodu, ako aj pri samotnom predaji podniku.

Ochrana poskytovaná majiteľovi ochrannej známky

Vzhľadom na uvedené je potrebné si svoju „značku“ chrániť, a to prostredníctvom jej registrácie na príslušnom úrade priemyselného vlastníctva. Podaním prihlášky ochrannej známky a následnou registráciou sa „značke“ poskytuje ochrana. Majiteľ ochrannej známky má výlučné a exkluzívne právo, aby používal svoju značku v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je registrovaná. Rovnako aj tretie osoby nesmú používať takéto alebo podobné označenie pre identické alebo zameniteľné tovary a služby. Ak k niečomu takému dôjde, majiteľ ochrannej známky sa môže domáhať svojej ochrany na súde[4].

Limity ochrannej známky

Ochrana, ktorú poskytuje ochranná známka, však nie je absolútna[5]. Jedným z limitov, kedy majiteľ ochrannej známky musí strpieť, že iná osoba používa rovnaké alebo podobne označenie, je existencia skoršieho tzv. nezapísaného označenia.

Čo je nezapísané označenie

Slovenské právo nezapísané označenie bližšie nevymedzuje, len ho okrajovo spomína v Zákone o OZ a v Obchodnom zákonníku.

Zákon o ochranných známkach nezapísané označenie upravuje v rámci konania o námietkach, kedy umožňuje majiteľom staršieho nezapísaného označenia namietať zápis identickej alebo podobnej ochrannej známky[6]. Rovnako sa za určitých podmienok môže domáhať vyhlásenia neskoršej ochrannej známky za neplatnú[7]. Súčasne je majiteľ neskoršej ochrannej známky povinný strpieť používanie staršieho nezapísaného označenia. Inými slovami, skoršie nezapísané označenie možno používať aj napriek tomu, že nebolo registrované.

Obchodný zákonník toto označenie chráni v rámci ochrany pred nekalou súťažou ako označenie podniku, výrobkov a služieb, „ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné“[8].

Nezapísané označenie však nepredstavuje samostatné formálne právo. Súdna prax nezapísané označenie považuje za „výnimku“ k absolútnym právam majiteľa ochrannej známky. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3412/2010: „Odvolací soud dále dovodil, že zcela zásadně je však vyloučeno poskytování „licence“ k užívání nezapsaného označení třetím osobám, neboť i samo právo držitele nezapsaného označení je výjimkou k právu vlastníka ochranné zámky a další rozšiřování takové výjimky bez opory v zákoně nelze připustit, nehledě k tomu, že by to bylo zcela v rozporu se zásadami, z nichž vychází právní úprava ochranných známek.“ 

Ide teda o zákonnú licenciu, ktorá obmedzuje majiteľa ochrannej známky v prospech určitej osoby, ktorú nemožno ľubovoľne a extenzívne rozširovať.

Kedy nezapísané označenie vzniká

Otvorené však ostáva zodpovedanie otázky, kedy takéto nezapísané označenie vzniká. Zákony na túto otázku výslovne nedávajú odpoveď, keďže nezapísané označenie pomenúvajú, ale bližšie ho nekonkretizujú. V zmysle záverov odbornej a súdnej praxe je na vznik nezapísaného označenia potrebné, (i) aby išlo o označenie tovarov  služieb, (ii) ktoré je používané v obchodnom styku, (iii) používanie dosiahlo kvalitu „príznačnosti“, teda sa stalo v očiach spotrebiteľskej verejnosti známym pre dané tovary a služby a (iv) používanie kontinuálne trvá. Ak má byť toto označenie zvýšene chránené známkovým právom, musí byť splnená aj ďalšia podmienka, teda že (v) nejde len o lokálnu príznačnosť.

Až keď sú splnené všetky tieto predpoklady, môžeme hovoriť o nezapísanom označení.

Nezapísané označenie môže vzniknúť tak, že sa určité označenie stane známym na určitom území, pričom sa „pozabudne“ registrovať. Vzhľadom na historickú minulosť a nízku potrebu registrácie „značiek“ v predošlom socialistickom režime sa bežne mohlo stať, že takéto nezapísané označenia mohli vzniknúť. Na strane druhej si iní podnikatelia, či už vedomky alebo nevedomky, mohli podobnú „značku“ nechať registrovať pre seba. V takomto prípade dochádza ku stretu medzi majiteľom ochrannej známky a majiteľom nezapísaného označenia.

Prevod nezapísaného označenia

V praxi sa však môžeme stretnúť s prípadmi, kedy sa takéto nezapísané označenie prevádza na základe samostatných zmlúv. Možno však nezapísané označenie, ktoré právo pomenúva ako výnimku k právu majiteľa ochrannej známky, samostatne prevádzať?

Odpoveď na túto otázku riešil aj Úrad priemyselného vlastníctva SR. Ten v jednom zo svojich rozhodnutí výslovne uviedol, že to možné nie je.

„Právo k nezapísanému označeniu, či už v zmysle známkovo­právnom, či v zmysle obchodno–právnom možno nadobudnúť a udržať výlučne používaním tohto označenia. Prechod práva k nezapísanému označeniu je   možný   na   iný   právny   subjekt   na   základe   právneho   nástupníctva,   čo   v   prípade   namietateľa   nebolo preukázané. Právo k nezapísanému označeniu nie je možne previesť na základe zmluvného vzťahu dvoch nezávislých právnych subjektov, čo vyplýva z charakteru tohto práva ako takého.“[9]

Úrad nepovažuje singulárny prevod za možný, keďže tento znamená stratu príznačnosti: „Príznačnosť   označenia   sa   chápe   ako   stav   vedomia   spotrebiteľskej verejnosti,   kedy   spotrebiteľ   identifikuje   nezapísané   označenie   s   tovarmi   alebo   službami   držiteľa nezapísaného   označenia.   Pritom   podmienka   nadobudnutia   príznačnosti   musí   byť   splnená   vo   vzťahu   k spotrebiteľovi na území Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že príznačnosť označenia, ktorá je determinovaná istým stavom vedomia spotrebiteľa, nie je možné previesť z jedného subjektu na iný na základe dohody.“[10]

Inými slovami, nezapísané označenie nemožno ľubovoľne prevádzať, pretože má obmedzené účinky. Toto právo prechádza na právneho nástupcu, teda pri zrušení spoločnosti s likvidáciou. Rovnako česká rozhodovacia prax priznáva účinky prechodu aj pri predaji podniku alebo jeho časti. V ostatných prípadoch teda právo k nezapísanému označeniu nemožno samostatne prevádzať, pretože na rozdiel od podrobnej právnej úpravy prechodu/prevodu ochrannej známky, ktorý musí byť riadne registrovaný, právna úprava nič také pri nezapísanom označení nepozná.

Opačný výklad by znamenal, že nezapísané označenie by bolo lepšie chránené ako ochranná známka, čo je v rozpore s hlavným zmyslom známkovej ochrany. Uvedené potvrdil napr. aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 23 Cdo 3412/2010, kde pri strete ochrannej známky a nezapísaného označenia uvádza: „V tomto případě se uplatní obecné pravidlo, že ochranná známka je nejsilnějším nástrojem ochrany a prosazení označení v obchodním styku. Zápis ochranné známky zakládá povinnost zdržet se užívání zaměnitelného označení pro stejné nebo podobné výrobky a služby všem ostatním subjektům a vlastníkovi známky právo od ostatních osob požadovat dodržování této povinnosti.“

Kedy nezapísané označenie zaniká

K zániku nezapísaného označenia dochádza v prípade, keď sa prestane používať alebo prestane byť príznačným, keďže tieto sú predpokladmi jeho vzniku a samotnej existencie.

K zániku tohto nezapísaného označenia však dochádza aj v prípade, ak sa nezapísané označenie zmení na ochrannú známku. V takomto prípade dochádza logicky k zániku nezapísaného označenia ako slabšieho práva, ktoré konzumuje ochranná známka ako absolútne právo k určitému označeniu. Dôjde analogicky k splynutiu práva a povinnosti, teda k zániku povinnosť majiteľa ochrannej známky strpieť používanie nezapísaného označenia voči sebe samému.

Ako príklad možno uviesť prípady, keď vecné bremeno splynie s vlastníckym právom. Teda keď sa oprávnený z vecného bremena, ktoré je obmedzením práva vlastníka pozemku, stane vlastníkom pozemku, teda aj povinným z vecného bremena. Obdobne to platí aj v prípade, ak sa nájomca stane vlastníkom prenajatej veci, kedy vlastníctvo konzumuje nájom.

Rovnako tak aj nezapísané označenie ako obmedzenie práva vlastníka ochrannej známky zanikne, v prípade ak sa jeho majiteľom stane majiteľ ochrannej známky.

Kolízia ochrannej známky a nezapísaného označenia je vzhľadom na historické rezíduá, resp. menšie povedomie o potrebe ochrany označenia, možná. Spory medzi nositeľmi týchto označení sú pomerne právne náročné, pretože preukázanie vzniku nezapísaného označenia môže byť problematické.

Mgr. Ján Macej, PhD.,
advokát
 

 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk