­­Čo je to HHC a čím sa líši od THC?

HHC (hexahydrocannabinol, ďalej len „HHC“) je syntetizovaná látka z kanabidiolu (CBD) extrahovaného z rastlín konope s nízkym obsahom tetrahydrokanabinolu (ďalej len „THC“), laicky povedané, ide o látku, ktorá je chemicky odvodená od látok prítomných v konope.[1] Prípravky obsahujúce látky HHC sú v spoločnosti častokrát využívané ako tzv. rekreačné drogy,[2] najmä vďaka svojim očakávaným účinkom v podobe relaxácie, nadobudnutia pocitu eufórie, skvalitnenia spánku, zmiernenia úzkosti, bolesti, zápalu, atď. Látka HHC sa prvýkrát objavila na trhu s drogami koncom roka 2021 v USA ako nový polosyntetický kanabinoid. Slovenský trh eviduje prítomnosť HHC približne od 1. januára 2022, kedy bola táto látka zachytená v štyroch zachytených prípadoch omamných a psychotropných látok. Látka HHC a jej varianty[3] sa doteraz objavovali v podmienkach Európskej únie najmä vo forme sušiny, náplní do e-cigariet, cukríkov a iných sladkostí.[4]

Súčasť zoznamu omamných látok

Vláda 10. septembra 2024 schválila novelu Zákona o omamných látkach, ktorá reaguje na rozhodnutie prijaté na 67. zasadnutí Komisie Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu (UNDOC), ktoré bolo prijaté na základe hodnotenia odborného výboru pre drogovú závislosť Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Medzinárodného výboru pre kontrolu omamných látok. V súvislosti so schválenou novelou Zákona o omamných látkach Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo vzťahu ku § 3 ods. 2 tohto zákona[5] navrhlo zaradiť látky HHC-H, HHC-O, HHC-P a HHCP acetát  do prílohy č. 1 do I. skupiny psychotropných látok. Na základe zaradenia HHC do Zoznamu sa HHC od 1. novembra 2024 považuje za psychotropnú látku, teda látku, ktorá ovplyvňuje „stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor,[6] ktorým je Slovenská republika viazaná.“[7]

Zavedením HHC do Zoznamu má právo zaobchádzať s látkou iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá disponuje povolením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Povolenie“), za predpokladu splnenia predpísaných náležitostí v súlade so Zákonom o omamných látkach. V prípade, ak fyzická alebo právnická osoba disponuje s Povolením, môže s odbornou starostlivosťou zaobchádzať s látkou, avšak, iba na účely výskumnej, výučbovej a expertíznej činnosti (napr. látku vyrábať, dovážať, vyvážať, vydávať a vykonávať jej tranzit a veľkodistribúciu). Avšak, ak fyzická alebo právnická osobas látkou HHC zaobchádza inak  ako stanovujú právne predpisy,[8] jedná sa o neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“).

Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona „Kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ Nepatrným množstvom sa v tejto súvislosti myslia 2 g látky s množstvom 200 mg účinnej látky vo forme voľnej bázy.[9]

Problém voľnej dostupnosti HHC

Produkty obsahujúce HHC boli doteraz voľne dostupné nie len v internetových obchodoch, ale i v automatoch v nákupných centrách, kde bolo možné takúto látku zakúpiť za „vreckové“ najčastejšie neplnoletými deťmi, ktoré experimentovanie s drogami láka. HHC napriek svojim sľúbeným účinkom spôsobuje vážne zdravotné komplikácie po predávkovaní touto látkou, ktoré môže predstavovať stabilizáciu na JIS.

Problémom je v realite najmä to, že sa predajcovia snažia obísť predpisy ako je napr. Zákon o omamných látkach tým, že na obaly produktov obsahujúce látky HHC uvedú ako účel produktu tzv. zberateľské účely, poprípade aj upozornia spotrebiteľa, že po odstránení bezpečnostnej plomby na produkte predávajúci nenesie žiadnu zodpovednosť.[10]

Ďalším skutočným problémom v praxi predstavuje dynamická reakcia tvorcov nových psychotropných látok (ďalej len „NPL“) na drogovú scénu. NPL (legal highs) sú dizajnérske drogy, v rámci ktorých výrobcovia zámerne pozmenia molekulovú štruktúru látky, pričom jej psychoaktívne účinky zostanú, avšak expressis verbis daná látka nie je uvedená v Zozname psychoaktívnych látok, a teda nie je možné vyvodiť voči výrobcovi či distribútorovi trestnú zodpovednosť.[11]

V čase prípravy tohto článku Zákon o omamných látkach nestihol ani nadobudnúť účinnosť, avšak väčšina internetových obchodov už na trh uviedla nové, zákonom stále nezakázané, náhrady HHC, ktoré sú voľne ponúkané verejnosti, taktiež maloletým deťom, ktoré majú k internetovým obchodom prístup.[12] Niektoré náhrady pritom sľubujú oveľa silnejšie účinky ako samotné HHC.

Záver

Na prvý pohľad sa môže javiť zaradenie HHC do Zoznamu ako pokrok v boji proti voľnej dostupnosti omamných a psychotropných látok. Nedostatočným sa však v tejto súvislosti javí najmä pomalý spôsob prijímania legislatívy, ktorý nedokáže v primeranom čase reagovať na voľný predaj, resp. dostupnosť, zatiaľ legálnych drog, na trhu. Česká republika vydáva zakázané látky v nariadeniach vlády, Rakúsko na druhej strane využíva na úpravu zakázaných látok vyhlášky, čím susedné štáty dokážu na situáciu výskytu a vzniku NPL reagovať omnoho pohotovejšie ako Slovenská republika, ktorá zaraďuje zakázané látky (ako je aj HHC) do Zoznamu prostredníctvom novelizácie Zákona o omamných látkach. Zmena legislatívneho procesu v rámci regulácie omamných a psychotropných látok by mohla de lege ferenda minimálne priaznivo zmeniť pohotovú reakciu tvorcov dizajnérskych drog, čo by mohlo viesť ku oslabeniu dostupnosti týchto látok na drogovom trhu.