Konkurz na Slovensku – povinnosti vedenia spoločnosti

Otázky súvisiace s úpadkom spoločnosti zasahujú do viacerých oblastí (nielen právnych), pričom na nájdenie optimálneho riešenia pre konkrétnu spoločnosť je potrebné ich komplexne analyzovať a vyhodnotiť nielen samostatne ale aj vo vzájomnej súvislosti.

V poslednom čase je v dôsledku viacerých ekonomicko-hospodárskych faktorov naša spoločnosť častejšie dopytovaná ohľadne otázok súvisiacich s povinnosťami štatutárov pri úpadku spoločnosti, ktorý už nastal resp. je možné ho v skorej budúcnosti očakávať a v súvislosti s hľadaním vhodných opatrení na odvrátenie úpadku resp. hroziaceho úpadku. Keďže nie je možné v rámci tohto článku komplexne obsiahnuť všetky tieto oblasti bolo našou snahou upozorniť štatutárne orgány na problematiku úpadku v zmysle slovenského práva, tak aby tieto výkonné orgány mali základné informácie o svojich povinnostiach, mohli včas reagovať na eventuálnu nepriaznivú situáciu v spoločnosti prijatím vhodných opatrení a tým mohli eliminovať riziká a zodpovednosť za prípadné porušenie svojich povinností.

Úpadok podľa slovenského zákona o konkurze

Úpadok dlžníka je definovaný v slovenskom zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „Zákon o konkurze“), ktorý zároveň upravuje aj platobnú neschopnosť a predlženie.

Úpadok
Dlžník je v úpadku, keď je platobne neschopný alebo predlžený.

Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému
veriteľovi.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť, a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia samostatne upravuje vykonávací predpis č. 643/2005 Z. z. (napr. čo sa rozumie pod pojmom finančný majetok).

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, je úpadok „objektívny ekonomický stav“.

V zásade možno konštatovať, že v prípade platobnej neschopnosti sa jedná o „cash flow dlžníka“, ktorý nemá dostatok prostriedkov na riadne a včasné vyrovnanie svojich záväzkov, pričom nie je rozhodujúce, či vlastní iný dlhodobý majetok, z ktorého by bolo možné jeho záväzky v budúcnosti uhradiť (tu treba podotknúť, že od neschopnosti sa odlišuje neochota platiť, napr. stav, keď dlžník môže plniť, avšak nie je ochotný plniť – t.j. najmä pri sporoch). Pri predlžení ide zjednodušene o súvahový test, pri ktorom sa vyžaduje, aby záväzky dlžníka boli kryté jeho majetkom.

Prevencia
Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

Ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu, je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia.

Povinnosť prevencie predchádza úpadku a dlžník je povinný ju dodržiavať v zásade neustále. Význam prevenčnej povinnosti spočíva najmä v hodnotení, či dlžník riadne splnil ďalšie povinnosti, ktoré nastúpia, keď sa dostane do úpadku, a to najmä v hodnotení, či splnil povinnosť zvoliť vhodný spôsob riešenia úpadku a či splnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
V súvislosti s úpadkom existujú vo všeobecnosti štyri základné možnosti riešenia:
a) hľadanie a vstup strategického partnera –investora
b) neformálna reštrukturalizácia (napr. dohoda mimo reštrukturalizačného alebo konkurzného konania, ktorá však zaväzuje iba subjekty, ktoré s ňou súhlasia; najjednoduchšia a najčastejšia forma, napr. formou splátkového kalendára teda dohoda medzi veriteľom a platobne neschopným dlžníkom)
c) reštrukturalizácia v zmysle zákona o konkurze
d) konkurz v zmysle zákona o konkurze

Opatrenia na odvrátenie úpadku je teda dlžník povinný prijať bez zbytočného odkladu, len čo hrozba úpadku nastane, t.j. vyžaduje sa, aby dlžník pristúpil k riešeniu úpadku aktívne a prijal opatrenia bezodkladne.

Povinnosť vyhlásiť konkurz
Predlžený (nie platobne neschopný) dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Z uvedeného vyplýva, že dlžník nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti, čím zákon riešenie platobnej neschopnosti dlžníka cestou konkurzu ponecháva výlučne na rozhodnutí dlžníka resp. jeho veriteľov.

Následky nesplnenia zákonnej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
Zjednodušene platí, že osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho člena, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania, najviac však vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti (t.j. v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným čiastku vo výške 10.000,- EUR). Ak je takýchto osôb viac, v časti, v ktorej je ich povinnosť čo do výšky rovnaká, sú povinné plniť spoločne a nerozdielne. Tejto zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo, že konal s odbornou starostlivosťou. Zodpovednosti sa zbaví tiež ten, kto nie je oprávnený konať v mene dlžníka samostatne, ak preukáže, že pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť a že bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o porušení tejto povinnosti, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení.

Povinnosti konateľa sú všeobecne upravené aj v ďalších zákonoch (napr. Obchodný zákonník / Trestný zákonník). Aj v prípade ich porušenia môže byť konateľ potrestaný (napr. náhrada škody, trestné konanie).

V zmysle vyššie uvedeného sa odporúča situáciu úpadku v spoločnosti neustále sledovať a vyhodnocovať. Ak dôjde k splneniu predpokladov úpadku (alebo sa ich splnenie v dohľadnej dobe predpokladá), je nutné okamžite zhodnotiť možnosti (konkurz, reštrukturalizácia, neformálna reštrukturalizácia) s cieľom minimalizovať riziko pre vedenie spoločnosti.

Na základe našich praktických skúseností v danej problematike sa dá ustáliť, že čím skôr sa komunikuje a rieši úpadok / hroziaci úpadok, tým sú možnosti riešenia zväčša širšie a je naviac možné predchádzať rizikám a problémom súvisiacich najmä s oblasťou pracovno-právnych vzťahov a trestnoprávnou rovinou (napr. úpadkové trestné činy, zvýhodňovanie veriteľa, nevyplatenie mzdy).

Táto informácia odzrkadľuje právnu situáciu platnú v Slovenskej republike k dňu jej vypracovania.

Michal Kujan