Kontroverzná európska úprava autorskej ochrany o krok ďalej

V predposlednom júnovom týždni prekonal návrh novej smernice o autorskom práve ďalšiu prekážku na ceste k svojmu prijatiu. Ide pritom o návrh, ktorý od svojho predloženia bol sprevádzaný mnohými kontroverziami a bolo k nemu predložených viac než 1000 pozmeňujúcich návrhov. Prijatie smernice v aktuálnom znení by prinieslo výrazné zmeny a zásahy do zobrazovania digitálneho obsahu na internete a pridávania akéhokoľvek obsahu užívateľmi na internet.

Výbor európskeho parlamentu pre právne veci (výbor) schválil 20. júna 2018 celkovým pomerom hlasov 14:9 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu (návrh). Táto reforma autorského práva po viac než 17 rokoch od zavedenia poslednej regulácie, má reagovať na pokračujúci technologický vývoj a rozšírenie rôznych distribučných kanálov na vnútornom trhu a s tým spojenú úpravu ochrany takto šíreného chráneného obsahu. Pôvodný návrh bol predložený 14. septembra 2016 a v priebehu dvoch rokov prešiel výraznými zmenami a zásahmi do pôvodného obsahu. S návrhom bolo spojené veľké množstvo rozsiahlych diskusií, debát, či až polemík a bol podnetom pre vytvorenie viacerých „odbojových“ stránok, blogov, či nástrojov.

Kontroverziu a množstvo protichodných názorov spôsobili najmä články 11 a 13 návrhu.

Článok 11 - nové práva vydavateľov tlačových publikácií v digitálnom prostredí

Článok 11 sa zameral na ochranu vydavateľov tlačových publikácií pri ich digitálnom používaní. V zmysle návrhu má vydavateľom publikácií prináležať výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame reprodukovanie. Pôvodný návrh v tomto smere upravoval až 20 ročnú lehotu od publikovania príspevku, pričom následne došlo k skráteniu obdobia ochrany na 5 rokov.

Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek ďalšie publikovanie článku či len jeho časti (vrátane úryvkov), by podliehalo súhlasu pôvodného vydavateľa, ktorý by na takéto konanie musel udeliť tretej osobe licenciu. Smernica touto úpravou sleduje najmä to, aby sa k pôvodným vydavateľom publikácií dostala väčšia časť finančných prostriedkov, ktoré generujú veľké spoločnosti, prevádzkujúce portály, na ktorých sa zobrazujú odkazy alebo úryvky takýchto článkov s cieľom zaujať čitateľov.

Na prvý pohľad pôsobí cieľ novej právnej regulácie, férovejšie rozdelenie finančných prostriedkov získaných na základe publikovania diel a zabezpečenie lepšej kontroly nad ďalším zverejňovaním pôvodného obsahu, ako inovatívna a pozitívna zmena. Na stránke druhej, je nutné zvážiť aj ďalšie dôsledky, ktoré táto zmena môže priniesť. Obdobná právna úprava bola zavedená v Španielsku od 1. januára 2015 na vnútroštátnej úrovni a jej ciele sa nepodarilo úspešne naplniť. Práve naopak, podľa výskumu združenia EDIMA, reprezentujúceho významné médiá a online platformy, takáto právna úprava bezprostredne negatívne ovplyvnila návštevnosť stránok všetkých vydavateľov, pričom malí vydavatelia stratili oproti väčším vydavateľom ešte dvakrát viac čitateľov. Ďalším negatívnym dôsledkom bolo obmedzenie prístupu nových spoločností na už existujúci trh a možnosť ich ďalšieho rastu, nakoľko sa zúžili ich možnosti dosahu na nových čitateľov a ďalšie cieľové skupiny. Zároveň ostal nenaplnený aj finančný aspekt, ohodnotenie vydavateľov sa nijak nezvýšilo, a navyše strata vydavateľského priemyslu spôsobená predovšetkým v dôsledku poklesu prevádzky malých vydavateľov sa pohybovala na úrovni 10 miliónov Eur ročne.

Okrem vyššie uvedeného by sa v niektorých svojich aspektoch takáto právna úprava mohla dostať potenciálne aj do rozporu s Bernským dohovorom o ochrane literárnych a umeleckých diel (dohovor), ktorého signatármi je dokopy 176 krajín sveta. Článok 10 dohovoru totiž výslovne umožňuje citovanie z diel a vytváranie tlačových prehľadov v prípade, že sú v súlade s poctivými zvyklosťami a v rozsahu odôvodnenom sledovaným účelom.

Článok 13 - nové povinnosti poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti

Najväčšiu kontroverziu medzi používateľmi internetových služieb vyvolal článok 13 návrhu smernice. V zmysle tohto článku poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, uchovávajúci a sprístupňujúci verejnosti veľké množstvo diel alebo iných predmetov ochrany (poskytovateľ), nahraných ich používateľmi, musia prijať opatrenia na zabezpečenie fungovania dohôd uzatvorených s držiteľmi práv o používaní ich diel alebo iných predmetov ochrany alebo na zamedzenie dostupnosti diel alebo iných predmetov ochrany v rámci svojich služieb určených držiteľmi práv v spolupráci s poskytovateľmi služieb. Jednoducho povedané, prevádzkovatelia internetových portálov budú povinní sledovať obsah pridávaný a zdieľaný užívateľmi v akejkoľvek forme tak, aby bolo znemožnené pridať totožný obsah, už raz chránený autorským právom.

Možnosti riešenia pre poskytovateľov ponúka smernica dve. Tou prvou je získanie licencie od jeho autora (držiteľa ochrany), pričom členské štáty sú následne povinné zabezpečiť, aby sa uvedená licencia vzťahovala aj na ďalší obsah nahraný užívateľmi, bez vedomia poskytovateľa. Toto riešenie sa však javí ako nepraktické, najmä vzhľadom na širokú škálu možností nahrávaného obsahu a rovnako aj vzhľadom na povinnosť zabezpečiť licenciu aj pre ďalší, v čase jej udelenia ešte neznámy, obsah, ktorý bude pridaný inými užívateľmi.

Druhou možnosťou, zrejme praktickejšou pre poskytovateľov, ako zabrániť rozporom s právnou úpravou, bude teda zaviesť obsahové filtre, ktoré budú schopné porovnávať už raz, pôvodným autorom požívajúcim autorskú ochranu, nahraný obsah, so zamýšľaným pridaným obsahom a vyhodnotiť prípadnú zhodu s jeho prvkami. Takéto filtre v súčasnosti využíva napríklad Youtube pre porovnávanie zvukových nahrávok, avšak v tomto prípade už vzniká nevyhnutnosť zaviesť filtre univerzálne, schopné odlíšiť a porovnávať všetky druhy nahrávaného obsahu, či už zvukové, obrazové alebo textové. S takýmto komplexným riešením však budú spojené nemalé náklady, ktoré môžu byť pre menších poskytovateľov buď likvidačné respektíve budú poskytovatelia nútení outsorcovať tieto služby na veľké spoločnosti pôsobiace mimo európsky trh, ktoré podobnými technológiami disponujú, čo jednak posilní ich pozíciu na trhu a na strane druhej im sprístupní informácie o užívateľoch pôsobiacich na európskom trhu. Súčasne je zaujímavý aj pohľad na zásadu prezumpcie neviny v tomto kontexte. V prípade, že filter posúdi aj obsah, ktorý môže byť legálny (napríklad paródia pôvodného obsahu) ako duplikát obsahu nahratého držiteľom práv, automaticky ho zamietne. Takýto užívateľ bude expressis verbis uznaný za vinného z plagiátorstva, aj keď sa takéhoto konania reálne nedopustil a následne bude sám nositeľom dôkazného bremena, aby preukázal opak a mohol byť jeho obsah legálne nahratý.

Ako prebehlo hlasovanie a čo bude nasledovať?

Ako sme už uviedli, návrh smernice ako celku prešiel vo Výbore pre právne veci pomerom hlasov 14:9, pri hlasovaní o článku 11 bol pomer hlasov 13:12 a hlasy v prospech prijatia článku 13 prevažovali v pomere 15:10.

Najbližším krokom je zasadnutie Európskeho parlamentu, kde bude možné, aby poslanci Európskeho parlamentu hlasovali za znovuotvorenie diskusie v takomto širšom fóre, v opačnom prípade prebehnú rokovania medzi Radou Európskej únie a Európskym parlamentom o finálnej podobe návrhu, o ktorého prijatí bude následne rozhodovať kompletné plénum Európskeho parlamentu. V prípade prijatia návrhu, ktoré možno však očakávať najskôr na konci tohto roka, bude následne na jednotlivých štátoch, aby tento zapracovali do svojej legislatívy.