Všeobecný úvod

Prítomnosť koronavírusu nebola zatiaľ na Slovensku k 2.3.2020 potvrdená, negatívnych bolo v čase písania článku až 169 testovaných vzoriek. 27. februára sa zišla bezpečnostná rada Slovenskej republiky, ktorá prijala viacero opatrení na boj proti koronavírusu:

• bola zavedená celoplošná kontrola teploty pasažierov na všetkých troch slovenských medzinárodných letiskách;
• v oblastiach zasiahnutých koronavírusom sa dočasne obmedzujú konzulárne aktivity napr. vydávanie víz a povolení na vstup do krajiny;
• na hraniciach a predovšetkým na slovensko-rakúskej hranici sa zavedú kontroly zdravotného stavu cestujúcich a cestujúci dostávajú informačné letáky;
• v súčasnosti sú zasielané na slovenské sim karty v zahraničí SMS správy s praktickými odporúčaniami, ako sa brániť pred koronavírusom.[1]

Rizikoví zamestnanci

Vzhľadom na informáciu Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý vyzýva všetkých, ktorí sa vrátili zo zasiahnutých oblastí kontrolovať svoj zdravotný stav počas inkubačného času – 14 dní po návrate, dbať  na  dôkladnú  hygienu  rúk,  zvýšenú  dezinfekciu  povrchov v domácnosti, kašlať a kýchať do papierových vreckoviek, ktoré potom zahodia do koša, obmedziť návštevy priestorov s vyšším počtom ľudí je toto skupina rizikových zamestnancov, s ktorou by sa mal nejakým spôsobom vysporiadať aj zamestnávateľ. 

Koronavírus a nariadenie práce z domu - home office

V našej právnej praxi sa v poslednom čase často stretávame s otázkou od zamestnávateľov, či môžem ako zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi na dva týždne pracovať z domu?

Úprava zákonníka práce v otázkach home office pomerne skúpa. Zamestnávateľ nemá právo zamestnancovi autoritatívne nariadiť, aby pracoval z domu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom v zmysle § 52 ods. 5 Zákonníka práce iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť na výkone práce z domu. Na to musia byť splnené nasledovné požiadavky:

• práca z domu sa dá vykonávať iba po predošlej dohode alebo so súhlasom zamestnanca;
• druh práce musí byť vhodný na jej výkon formou práce z domu.

Home office je potrebné odlišovať od domáckej práce, kedy je v pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu práce bydlisko zamestnanca alebo iné miesto.

Je na zváženie každého zo zamestnancov, ktorý pricestovali z krajín postihnutých koronavírusom, či chcú nakaziť aj svojich kolegov alebo radšej so súhlasom zamestnávateľa podstúpia dva týždne práce z domu, ako istý druh dobrovoľnej karantény.

Koronavírus a ponechanie zamestnanca doma na „prekážkach“

Vzhľadom na to, že práca z domu je dobrovoľným inštitútom môže sa stať, že zamestnanec odmietne pracovať z domu. Vtedy je na zvážení zamestnávateľa či umožní zamestnancovi výkon práce na pracovisku. Táto možnosť sa však dostáva do rozporu so všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa ochraňovať zdravie a bezpečnosť zamestnancov na pracovisku. V prípade, že zamestnávateľ neumožní zamestnancovi vstup na pracovisko, znamená to, že mu nebude prideľovať prácu a vznikne tak prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnancovi v tomto prípade patrí v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Koronavírus a karanténa zamestnanca

Karanténu môže zamestnancovi nariadiť výlučne úrad verejného zdravotníctva. Zamestnávateľ má podľa §55 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce po nariadení karantény povinnosť preradiť zamestnanca na prácu iného druhu alebo na prácu na inom mieste (teda aj na prácu z domu resp. home office).

Na preradenie na inú prácu z dôvodu karantény už nepotrebuje zamestnávateľ zamestnancov súhlas. Ak by sa stalo, že zamestnávateľ nebude mať pre zamestnanca iný druh práce resp. prácu na inom mieste, jednalo by sa o tzv. dôležitú osobnú prekážku v práci. Neprítomnosť zamestnanca v práci by bola zamestnávateľom ospravedlnená. Zamestnanec je práceneschopný a má nárok na dávku v zmysle predpisov o sociálnom poistení.

Koronavírus a nariadenie dovolenky

Aktuálne sa stretávame s tým, že ak sa zamestnanec vrátil z rizikovej oblasti, zamestnávateľ mu nariadi dovolenku. Tento postup nie je však v súlade so Zákonníkom práce, nakoľko zamestnávateľ síce má možnosť nariadiť zamestnancovi dovolenku, avšak je potrebné prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca a musí sa tak uskutočniť 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené len so súhlasom zamestnanca.   

Koronavírus a pokles zákaziek zamestnávateľa

Je možné, že niektorým zo zamestnávateľov poklesne objem zákaziek až tak, že nebudú mať dostatok práce pre svojich zamestnancov. V takomto prípade sa jedná o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku.

Koronavírus a vážne prevádzkové dôvody

V prípade ozajstnej pandémie koronavírusu by mali zamestnávatelia zvážiť uzavretie dohody so zástupcami zamestnancov, ak u neho pôsobia a v nej vymedziť tzv. vážne prevádzkové dôvody. Vážne prevádzkové dôvody sú dôvodmi, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu. Jedná sa o veľmi výhodné a elegantné riešenie. Nemusí tak dôjsť k masovému prepúšťaniu zamestnancov a zamestnancom patrí náhrada mzdy vo výške minimálne 60 % priemernej mesačnej mzdy.

Záver

V čase písania tohto článku ešte nebol na Slovensku potvrdený ani jeden prípad nákazy koronavírusom. Odporúčame klásť zvýšený dôraz na prevenciu.[4]
 

Mgr. Jana Sapáková,
vedúca advokátka

Mgr. Martin Stríž,

_____________________________________

[1] K dispozici >>> tu.
[2] K dispozici >>> tu.
[3] K dispozici >>> tu.
[4] K dispozici >>> tu.