Klasifikácia osôb podľa usmernenia hlavného hygienika SR

Usmernenie rozlišuje medzi troma druhmi nakazených osôb resp. potencionálne nakazených osôb.

Osobu podozrivú z ochorenia – pacient u ktorého sa prejavujú niektoré z príznakov ochorenia COVID napr. kašeľ, horúčka, dýchavičnosť a ktorý sa:

• 14 dní pred objavením symptómov nachádzal v mieste, kde sa vyskytlo ochorenie COVID;
• 14 dní pred objavením symptómov dostal do úzkeho kontaktu s pravdepodobným alebo potvrdeným prípadom;
• prípadne pacient, ktorý má iba ťažké príznaky typické pre COVID.

Pravdepodobný prípad – osoba, ktorej výsledky testov na COVID sú nejednoznačné.

Potvrdený prípad – osoba, ktorej výsledky testov potvrdili ochorenie COVID bez ohľadu na jej klinické príznaky (nemusí mať teplotu, dýchavičnosť atď.)

Usmernenie ďalej rozlišuje medzi osobami v kontakte s nakazeným. Toto rozlišovanie má význam pre protiepidemiologické opatrenia, ktoré možno danej osobe uložiť.

Za osobu v úzkom kontakte sa napríklad považuje:

• osoba žijúca v rovnakej domácnosti s nakazeným;
• osoba, ktorá bola v úzkom fyzickom kontakte s nakazeným;
• osoba, ktorá bola v rovnakej miestnosti, dopravnom prostriedku atď. s nakazeným viac ako 15 minút a na vzdialenosť menej ako 2 metre.

Za osobu v bežnom kontakte sa napríklad považuje:

• osoba, ktorá bola v uzavretom priestore s nakazeným menej ako 15 minút alebo bola od nakazeného ďalej ako 2 metre;
• osoba, ktorá akýmkoľvek spôsobom cestovala s nakazeným.

Povinnosti osôb, ktoré sa dostavia z pobytu v rizikovej oblasti späť na Slovensko

Ak sa osoby vrátia z pobytu v niektorej z rizikových oblastí, rizikovými oblasťami v súčasnosti (11.3.2020) sú: Čína, Taliansko, Južná Kórea a Irán, majú povinnosť nahlásiť túto skutočnosť svojmu všeobecnému lekárovi. Musia tak urobiť výlučne elektronicky alebo telefonicky. Lekár má následne povinnosť im nariadiť izoláciu v domácom prostredí na 14 dní.

Výnimkou sú:

• vodiči nákladnej dopravy prechádzajúcich cez rizikové oblasti;
• vodiči a posádky dopravnej zdravotnej služby;
• piloti dopravných lietadiel.

Zamestnanec ako podozrivá osoba alebo osoba v úzkom kontakte
 
Pri podozrení na nakazenie koronavírusom je potrebné kontaktovať najprv záchrannú zdravotnú službu, prípadne v predošlom článku spomínanú koronavírus infolinku.[3]

Pracovník regionálneho úradu verejného zdravotníctva môže nariadiť rôzne protiepidemiologické opatrenia, výber opatrenia závisí od úrovne kontaktu s nakazeným a tej-ktorej situácie.

Osobám v úzkom kontakte s nakazeným hygienik môže nariadiť napr.:

• jedno z karanténnych opatrení až na 14 dní, napr. karanténu, lekársky dohľad;
• domácu izoláciu;
• obmedzenie pracovnej činnosti, návštevy školy;
• zákaz cestovania.

Osobám v bežnom kontakte s nakazeným hygienik môže nariadiť:

• samosledovanie príznakov typických pre COVID až na dobu 14 dní;
• povinnosť telefonického hlásenia ak sa objaví niektorý z príznakov COVID.

Ak je zamestnanec podozrivou osobou alebo osobou v úzkom kontakte, zamestnávateľ by ho nemal vôbec vpustiť na pracovisko.

Pre ilustráciu, predstavme si, že nakazený zamestnanec ráno vybavoval niečo v práci na recepcii, stretol kolegov z druhého oddelenia a išiel s nimi na kávu a ešte sa následne sa zúčastnil prezentácie spolu s inými kolegami. Všetky osoby, s ktorými zamestnanec prišiel do styku budú hygienikom považované za osoby, ktoré boli v úzkom kontakte s nakazeným. Hygienik tak môže preventívne nariadiť domácu izoláciu resp. iné protiepidemiologické opatrenie recepčným, kolegom z iného oddelenia a osobám, ktoré sa zúčastnili prezentácie. Takéto správanie zamestnanca preto môže doslova paralyzovať chod firmy. Preto by mali zamestnávatelia zvážiť vysielanie zamestnancov na pracovné cesty a zamestnanci zvážiť súkromné cestovanie do rizikových oblastí a dôsledne sa riadiť nariadením úradu verejného zdravotníctva.[4] Zamestnanci ignorujúci svoju domácu izoláciu sa tiež vystavujú riziku pokuty do výšky až 1650 EUR.

Práceneschopnosť a práca z domu počas karantény alebo domácej izolácie

Po nariadení karanténneho opatrenia nariaďuje lekár automaticky aj práceneschopnosť (PN) a súčasne vystavuje potvrdenie o dočasnej PN. Lekár zasiela časť potvrdenia na Sociálnu poisťovňu. Sociálna poisťovňa zašle príslušnú časť potvrdenia zamestnávateľovi, teda zamestnanec nemusí akokoľvek zasielať potvrdenie zamestnávateľovi a ani ho nemusí vlastnoručne podpisovať. Sociálna poisťovňa bude následne automaticky kontaktovať zamestnanca a v prípade jeho záujmu s ním spíše žiadosť o výplatu nemocenského. Tento postup je tak odlišný od bežného vybavovania nemocenského.[5]

Zamestnanec má tiež možnosť pracovať z domu a to napriek tomu, že je PN. Poberanie prímov zo zárobkovej činnosti a náhrady mzdy počas PN sa však navzájom vylučujú a výkon zárobkovej činnosti počas PN (a na ktorú je zamestnanec uznaný PN) je porušením liečebného režimu. V tejto špecifickej situácii však podľa informácií Sociálnej poisťovne môže napriek PN zamestnanec nepožiadať o výplatu nemocenskej dávky a uprednostniť prácu z domu.   

Práca z domu počas trvania karantény je obojstranne výhodná aj pre zamestnávateľa aj zamestnanca. Zamestnanec dostáva plat v obvyklej výške, zamestnávateľa zas určite poteší, že pre neho zamestnanec pracuje z domu. Na minimalizovanie rizík preto odporúčame zamestnávateľom sa preukázateľne dohodnúť so zamestnancami v karanténe/domácej izolácií na práci z domu.

Nariadenie práce z domu

 
___________________________________
[1] K dispozici >>> tu.

[2] K dispozici >>> tu.

[3] K dispozici >>> tu.

[4] K dispozici >>> tu.

[5] K dispozici >>> tu.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk