Rezerváciou ubytovania (v hoteli, ubytovni atď.) dochádza medzi ubytovaným a ubytovateľom k uzavretiu zmluvy o ubytovaní. Zmluva ako taká je neformálna a vzniká momentom, kedy sa zmluvné strany dohodnú na jej podstatných náležitostiach a ubytovaný si ubytovanie záväzne objedná. Ubytovanie u väčšiny ubytovateľov je bližšie upravené obchodnými podmienkami. Tie takmer určite obsahujú podmienky, za akých je ubytovaný oprávnený od zmluvy odstúpiť (zrušiť ubytovanie). S tým je často spojené právo ubytovateľa požadovať určitý stornopoplatok, pokiaľ ubytovaný nezrušil rezerváciu ubytovania s dostatočným predstihom. Pre posúdenie oprávnenosti takéhoto stornopoplatku je potrebné sa podrobne oboznámiť s obchodnými/ubytovacími podmienkami. Vo sfére súkromného práva má síce prednosť dohoda zmluvných strán, avšak jednotlivé ustanovenia zmluvy nesmú byť v rozpore s právnymi predpismi. K tomu dochádza napr. v prípade, že obchodné/ubytovacie podmienky vylučujú možnosť ubytovaného od zmluvy odstúpiť, nakoľko toto právo vyplýva priamo zo zákona. V každom prípade by však výška stornopoplatku mala byť odstupňovaná primerane času, ktorý zostáva do nástupu na ubytovanie.

Pokiaľ dôjde k zrušeniu ubytovania zo strany ubytovateľa, ubytovaný má vždy nárok na vrátenie ceny za ubytovanie, bez akéhokoľvek stornopoplatku. Takisto by to platilo v situácii, že by bolo ubytovacie zariadenie uzavreté napr. z dôvodu karantény.

Pokiaľ dôjde k situácii, že z dôvodu zrušenia letu do krajiny, v ktorej má ubytovaný objednané ubytovanie, resp. zrušeniu akcie, kvôli ktorej si ubytovaný ubytovanie objednal, nemá ubytovaný ďalej záujem alebo možnosť na ubytovanie nastúpiť, nevzniká mu nárok na vrátenie ceny za ubytovanie priamo zo zákona. Takisto je potrebné riadiť sa úpravou v obchodných/ubytovacích podmienkach.

Mám objednaný zájazd do krajiny, v ktorej hrozí riziko nákazy koronavírusom a z toho dôvodu mám obavu vycestovať. Aké sú moje práva?

Mierne odlišná je situácia v prípade, že si osoba objednala zájazd, ktorým sa v zmysle Zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu[1], rozumie kombinácia najmenej dvoch rôznych druhov služieb cestovného ruchu (najčastejšie preprava a ubytovanie). Štandardne platí obdobná situácia ako v prípade ubytovania, teda, že v zmluve o zájazde je dohodnuté odstupné, ktorého výška musí zohľadňovať čas odstúpenia a ďalšie faktory. V prípade mimoriadnych okolností je však cestujúci oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde aj bez stornopoplatku. Cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta; pri odstúpení od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil. Sme názoru, že epidémia koronavírusu v cieľovej krajine a s tým spojené opatrenia, sú práve takýmito mimoriadnymi okolnosťami, ktoré by mali zakladať právo cestujúceho na odstúpenie od zmluvy o zájazde, bez povinnosti hradiť stornopoplatok. V tejto súvislosti už vydala stanovisko aj Slovenská obchodná inšpekcia, v ktorom potvrdila, že výskyt koronavírusu a jeho šírenie predstavuje významné riziká pre ľudské zdravie a je bez pochýb mimoriadnou a neodvrátiteľnou okolnosťou, ktorá zakladá cestujúcemu právo na odstúpenie od zmluvy bez odstupného[2]. Slovenská obchodná inšpekcia však svoje stanovisko doplnila v tom zmysle, že pre posúdenie možnosti bezplatného odstúpenia od zmluvy je rozhodujúce oficiálne vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o neodporučení cestovania do konkrétnej oblasti alebo krajiny z akéhokoľvek dôvodu. Aktuálne by teda, podľa názoru Slovenskej obchodnej inšpekcie, malo byť v súčasnosti priznané právo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez povinnosti zaplatiť odstupné iba v prípade, že ide o Čínsku ľudovú republiku, Kórejskú republiku, Iránsku islamskú republiku a Taliansku republiku. Každopádne uvedené stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie nie je záväzné a v prípade sporu by súd mohol rozhodnúť aj inak.

Takisto platí, že mimoriadne okolnosti, ktoré sú dôvodom odstúpenia, musia existovať v čase kedy má cestovná kancelária plniť svoj záväzok, teda v čase konania zájazdu.

Mám rezervovanú letenku do krajiny, v ktorej hrozí riziko nákazy koronavírusom a z toho dôvodu mám obavu vycestovať. Má právo letecká spoločnosť odo mňa vyžadovať za zrušenie letenky stornopoplatok?

Obdobne ako pri ubytovaní, aj rezerváciou letenky dochádza medzi cestujúcim a leteckou spoločnosťou k uzavretiu zmluvy o preprave. Podmienky samotnej zmluvy, a teda aj podmienky stornovania letenky, určujú prepravné podmienky leteckej spoločnosti. Pokiaľ neplatí do danej krajiny zákaz letov, resp. lety neboli zrušené platí, že je potrebné sa riadiť úpravou obsiahnutou v prepravných podmienkach. Pre posúdenie oprávnenosti účtovania stornopoplatku je potrebné sa bližšie oboznámiť s prepravnými podmienkami.

Mám rezervovanú letenku, avšak let bol kvôli epidémii koronavírusu zrušený. Mám nárok na kompenzáciu?

Práva cestujúcich v prípade zrušenia letov upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91.

Ak letecká spoločnosť informovala cestujúceho viac ako 14 dní pred plánovaným termínom odletu, že let je zrušený, môže mu ponúknuť vrátenie ceny letenky alebo zmenu rezervácie na iný let za porovnateľných prepravných podmienok. Ak bol let zrušený, cestujúci je oprávnený požadovať vrátenie ceny letenky.

Nárok na odškodnenie (odškodnenie je platba cestujúcemu nad rozsah vrátenej ceny letenky) vzniká v prípade, ak bol cestujúci o zrušení letu informovaný menej ako 14 dní pred plánovaným termínom odletu a príčinou zrušenia letu nie sú mimoriadne okolnosti. Cestujúci má v prípade zrušenia letu, za vyššie uvedených podmienok, nárok na odškodnenie vo výške 250 EUR v prípade vzdialenosti medzi letiskami menšej ako 1.500 Km, 400 EUR v prípade vzdialenosti medzi letiskami 1.500 Km - 3.500 Km, 600 EUR v prípade vzdialenosti medzi letiskami väčšej ako 3.500 Km.

Cestujúci však nemá nárok na toto odškodnenie v prípade, že zrušenie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, pričom sme názoru, že práve epidémia koronavírusu a s tým spojené opatrenia sa dá za takéto mimoriadne okolnosti považovať.

_________________________________
[1] zákon č 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov