V súčasnej situácii nie sú zamestnávatelia povinní prijať žiadne špeciálne opatrenia na ochranu pred rozširovaním vírusu. Dôrazne však odporúčame, aby sledovali situáciu, prehodnocovali svoje pracovné procesy najmä s ohľadom na riziká, ktorým sú ich zamestnanci vystavení pri výkone svojej práce. Ak vyhodnotia niektoré z činností ako príliš rizikové z pohľadu infikovania sa a následného rozšírenia nákazy na ich pracovisku, môžu dobrovoľne prijať určité preventívne opatrenia.

Medzi tie najzákladnejšie patrí:

• vo väčšej miere komunikovať odporúčania na zvýšenú hygienu rúk, správny spôsob kašľania a kýchania znižujúci riziko kvapôčkovej infekcie (do vreckovky alebo do zahnutého lakťa), vyhýbanie sa priamemu telesnému kontaktu... 
• zvážiť inštrukcie ohľadom účasti zamestnancov na hromadných podujatiach mimo práce 
• obmedzenie vysielania zamestnancov na pracovné cesty do zahraničia, prípadne na pracovné cesty vôbec
• zavedenie home office (práce z domu)
• v prípade potvrdenia nákazy, izolácia zamestnanca nariadením alebo dohodnutím prekážok v práci

Pre inšpiráciu ohľadom ďalších opatrení pripájame odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie.

Zároveň je vhodné zabezpečiť, aby boli na pracovisku dostupné prostriedky určené na dezinfekciu rúk či respirátory. Zamestnávateľ tiež môže zabezpečiť častejšiu dezinfekciu spoločných priestorov.

Má zamestnávateľ právo vyžadovať od zamestnanca informáciu, či v rámci voľného času navštívil krajinu, v ktorej je nákaza rozšírená?

Záujem zamestnávateľa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých zamestnancov, ako aj ochranu jeho podnikania je v tomto konkrétnom prípade prevyšujúci záujmu zamestnanca na ochranu jeho súkromia, a teda zamestnanec by mal byť povinný oznámiť vycestovanie do rizikovej krajiny, ak ho o to zamestnávateľ požiada.

Ako môže zamestnávateľ zabezpečiť izoláciu zamestnanca po návrate z krajiny, v ktorej je nákaza rozšírená?

Po návrate zamestnanca je vhodné dohodnúť si s daným zamestnancom prácu z domu na aspoň 14 dní. V prípade, ak povaha práce neumožňuje vykonávať prácu z domu alebo sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodol na práci z domu, pripadá do úvahy poslať zamestnanca domov na prekážky v práci podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. V takom prípade treba brať do úvahy, že zamestnanec bude mať počas trvania prekážky v práci nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Pokiaľ má zamestnávateľ informáciu o ceste zamestnanca do rizikovej krajiny v dostatočnom časovom predstihu (min. 14 dní vopred), je oprávnený jednostranne nariadiť zamestnancovi čerpanie dovolenky na obdobie nasledujúce po návrate zo zahraničia.

Aké má zamestnávateľ povinnosti vo vzťahu k zamestnancovi, keď bude nariadené karanténne opatrenie?

Ak sa situácia zdramatizuje, môžu Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálne úrady verejného zdravotníctva nariadiť karanténne opatrenia.

V takomto prípade je zamestnávateľ povinný dotknutým zamestnancom nariadiť home office, pokiaľ to povaha práce pripúšťa. Zamestnávateľ je dokonca počas trvania karanténneho opatrenia oprávnený prideľovať zamestnancovi prácu iného druhu ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve so zamestnancom.

Pokiaľ vyššie uvedené opatrenia nie sú realizovateľné a zamestnanec z dôvodu karanténneho opatrenia nebude môcť vykonávať prácu, pôjde o dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca. Počas tejto prekážky zamestnávateľ nebude povinný poskytovať zamestnancovi mzdu, ale len náhradu príjmu, a to počas prvých desiatich dní trvania karanténneho opatrenia a v rovnakom rozsahu ako v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Po uplynutí desiateho dňa vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské voči Sociálnej poisťovni.

Môže zamestnávateľ zakázať zamestnancovi vycestovať do krajiny, v ktorej je rozšírená nákaza?

Zamestnávateľ nemá právo rozhodovať, čo zamestnanec v rámci svojho voľného času robí a rozhodne nie je oprávnený zakázať zamestnancovi vycestovať do zahraničia. V súčasnej situácii zvýšeného rizika prenosu nákazy aj na Slovensko a v čase, keď nákazu potvrdili aj susedné krajiny, je vhodné pôsobiť na zamestnancov, aby títo zvážili cestu do zahraničia. Rovnako tak, ak vycestujú, aby zamestnávateľa o svojej ceste informovali.  

Prehľadnejšie informácie o počtoch nakazených (ale aj vyliečených) koronavírom v jednotlivých krajinách sveta viete nájsť na tomto odkaze, ktorý sme vytvorili s našimi kolegami z Ius Laboris.

Môže vyslať zamestnávateľ zamestnanca na pracovnú cestu do krajiny, v ktorej je nákaza rozšírená?

Pri vysielaní zamestnancov na pracovné cesty platí, že zamestnanec môže byť vyslaný len v prípade, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve, inak výlučne so súhlasom zamestnanca.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vo vzťahu k epidemiologickej situácii týkajúcej sa vírusu COVID-19 vydali odporúčanie, aby občania SR zvážili nevyhnutnosť cestovania do krajín ako Taliansko, Južná Kórea alebo Čína.

Hoci odporúčania štátnych orgánov nemajú právne záväzný charakter a nemajú žiaden vplyv na oprávnenie zamestnávateľa vysielať zamestnanca na zahraničné pracovné cesty do problémových krajín, my zamestnávateľom odporúčame, aby vyššie uvedené brali do úvahy, a to najmä z dôvodu zodpovednosti zamestnávateľa za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnanca pri práci.

Je možné zamestnancovi prikázať absolvovanie lekárskej prehliadky alebo merať zamestnancom teplotu? 

Podľa nášho názoru, ak má zamestnávateľ podozrenie na koronavírus, tak je oprávnený zamestnancovi nariadiť preventívnu prehliadku. Povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa takejto preventívnej prehliadke. Zamestnávatelia, u ktorých pôsobia zástupcovia zamestnancov, sú však oprávnení tak urobiť až po prerokovaní tohto zámeru s nimi.

Čo sa týka merania teploty zamestnancom priamo na pracovisku, zamestnávateľ tak smie urobiť iba so súhlasom zamestnanca.