Mobilita pracovníkov bola určená ako jeden z kľúčových potenciálov zvyšovania rastu a zamestnanosti v Európe. Odhaduje sa, že v dôsledku mobility po rozšírení EÚ (2004 – 2009) vzrástol HDP krajín EÚ-15 v dlhodobom horizonte o takmer 1 %1.

Daňové prekážky však ostávajú jedným z hlavných faktorov, ktoré odrádzajú občanov EÚ od toho, aby odišli zo svojej krajiny pôvodu a hľadali si prácu v inom členskom štáte. Daňové prekážky môžu nastať buď v krajine pôvodu, alebo v novej krajine pobytu.

Preto Komisia v priebehu roka 2014 vykoná dôkladné posúdenie daňových režimov členských štátov, aby zistila, či neznevýhodňujú mobilných občanov EÚ. Ak Komisia zistí prípady diskriminácie alebo porušenia základných slobôd EÚ, oznámi ich vnútroštátnym orgánom a bude trvať na tom, aby sa podnikli potrebné kroky na nápravu. Ak by problémy pretrvávali aj naďalej, Komisia môže proti predmetným členským štátom začať konania vo veci porušenia právnych predpisov. Komisár pre dane, clá, audit a boj proti podvodom Algirdas Šemeta uviedol: „Predpisy EÚ sú jasné: so všetkými občanmi EÚ sa v rámci jednotného trhu musí zaobchádzať rovnako. Nesmie dochádzať k diskriminácii a nesmie sa porušiť právo pracovníkov na voľný pohyb. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby sa tieto princípy premietli do daňových predpisov všetkých členských štátov v praxi.“

Keďže daňové prekážky ostávajú jedným z hlavných faktorov brániacich cezhraničnej mobilite, Komisia sa v mnohých oblastiach usiluje odstrániť prekážky pre občanov EÚ. Ako príklad možno uviesť jej návrh na riešenie problému dvojitého zdanenia (IP/11/1337), na zlepšenie uplatňovania práv pracovníkov na voľný pohyb (IP/13/372, MEMO/13/384) alebo na posilnenie ochrany vyslaných pracovníkov (IP/13/1230, MEMO/13/1103).

Komisia v rámci iniciatívy preskúma a posúdi, či sú občania EÚ s pobytom v inom členskom štáte než v členskom štáte pôvodu znevýhodnení a zdanení viac v dôsledku svojej mobility, či už v členskom štáte pôvodu, alebo v krajine, do ktorej sa rozhodli odísť. Na občanov sa môžu vzťahovať daňové znevýhodnenia:

• z dôvodu umiestnenia ich investícií alebo majetku, z dôvodu umiestnenia daňovníka alebo z dôvodu samotnej zmeny pobytu daňovníka;
• v súvislosti s ich príspevkami do dôchodkového systému, poberaním dôchodku alebo prevodmi dôchodkového kapitálu a kapitálu životného poistenia;
• v súvislosti s ich samostatne zárobkovou činnosťou vykonávanou v inom členskom štáte alebo z dôvodu iba premiestnenia takejto činnosti;
• pretože im bolo odopreté poskytnutie niektorých daňových znížení alebo daňových zvýhodnení;
• vzhľadom na ich nahromadený majetok.

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa Komisia zameria na situáciu mnohých rôznych kategórií občanov EÚ: zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a takisto dôchodcov. Právo pracovať a žiť kdekoľvek v EÚ je základným právom európskych občanov, ako aj kľúčovým nástrojom rozvoja celoeurópskeho pracovného trhu. Komisia spolupracuje s členskými štátmi na uľahčení voľného pohybu pracovníkov (sem patrí napr. návrh Komisie na modernizáciu celoeurópskej siete na hľadanie zamestnania EURES IP/14/26, MEMO/14/22, MEMO/14/23), ale takisto zabezpečuje, že s pracovníkmi a občanmi EÚ s pobytom v inom štáte, než je ich štát pôvodu, sa zaobchádza rovnako ako so štátnymi príslušníkmi tohto štátu a že požívajú rovnaké daňové výhody ako domáci pracovníci.

Zdroj: EK

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk