Virtuálne aktíva, respektíve kryptoaktíva, ku ktorým patria aj takzvané kryptomeny, sa aktuálne často spomínajú práve v súvislosti s medzinárodnými sankciami voči Ruskej federácii. Pripomeňme si preto, že rozhodnutím z 9. marca 2022 Rada EÚ vyložila, že zákaz poskytovať pôžičky a úvery v súvislosti so sankcionovaným tovarom a technológiami a zákaz poskytovať pôžičky a úvery subjektom a osobám uvedeným v sankčnom nariadení EÚ sa vzťahuje na akékoľvek prostriedky, ktorými je možné poskytnúť úver či pôžičku, teda vrátane kryptoaktív.

Spôsob, akým bolo toto spresnenie vykonané (formou výkladu), naznačuje, že zhodný prístup by mal byť používaný pri uplatnení medzinárodnej sankcie v podobe zákazu pôžičiek a úverov nielen vo vzťahoch voči Rusku, ale aj voči ostatným krajinám a osobám sankcionovaným Európskou úniou. Teda ani im by nemali byť poskytované úvery a pôžičky vo forme kryptoaktív.

Naproti tomu rozšírenie pojmu „prevoditeľné cenné papiere“ aj na cenné papiere vo forme kryptoaktív dopadá iba na sankcie uplatňované voči Rusku, kým Rada podobným spôsobom nezmení aj právne predpisy uvaľujúce sankcie na iné sankcionované krajiny a subjekty.

Sankcie, ktoré by menovite postihovali kryptomeny, zatiaľ prijaté neboli. To však rozhodne neznamená, že by bolo možné sa ich prostredníctvom už existujúcim sankciám vyhnúť, či ich obísť.

Obchodovanie alebo akékoľvek poskytnutie plnenia (teda aj plnenia vo forme kryptoaktív) príjemcom s väzbou na Rusko je všeobecne obmedzené článkom 11 sankčného nariadenia (EÚ) č. 833/2014 v znení účinnom k 16. marcu 2022. Tento článok zakazuje uspokojiť akýkoľvek nárok vyplývajúci zo zmluvy alebo operácie, ktorých plnenie alebo uskutočnenie je priamo alebo nepriamo, úplne alebo čiastočne dotknuté opatreniami uloženými týmto nariadením, a ktorý uplatňuje akákoľvek „ruská osoba, subjekt, či orgán“ (či už vo vlastnom mene, prostredníctvom zástupcu, alebo v zastúpení tretej osoby).

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa dozvie, že sa u nej nachádza majetok sankcionovaný medzinárodnou sankciou podľa predmetného nariadenia, je povinná túto skutočnosť bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy a Slovenskej informačnej službe v súlade s § 15 zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Príslušný orgán štátnej správy je povinný prijaté oznámenie bezodkladne preskúmať a následne vydá povolenie, súhlas alebo iné rozhodnutie o medzinárodnej sankcii.

Uvedená povinnosť tak dopadá napríklad aj na prevádzkovateľov kryptozmenární či kryptobúrz a poskytovateľov elektronických peňaženiek, ktorí majú podozrenie, že na kryptoaktíva u nich zamieňané, obchodované či uložené, si uplatňuje alebo si môže uplatňovať nárok „ruská osoba, subjekt alebo orgán“. Povinnosť preukázať, že poskytnutím plnenia nedôjde k porušeniu medzinárodnej sankcie, má osoba, ktorá vydanie plnenia požaduje.

Mgr. Hana Erbsová,
advokátka

Ing. Mgr. Kristína Očenášová,
koncipientka

HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária