Obmedzenie prístupu na trh?

V zásade platí, že úverové inštitúcie (ako napr. banky, poisťovne, sporiteľne) pôsobiace na finančnom trhu majú možnosť slobodne si vybrať svojho zmluvného partnera, čo  plne reflektuje súkromnoprávnu zásadu zmluvnej slobody. Zásada zmluvnej slobody je základnou a charakteristickou črtou, ktorá sa uplatňuje v oblasti súkromného práva, a ktorá zabezpečuje autonómiu vôle subjektov. Subjekty vstupujúce do zmluvného vzťahu si tak môžu vybrať, s kým a za akých podmienok doň vstúpia. Zároveň im je daná možnosť prispôsobiť si svoj záväzkový vzťah tak, aby čo najviac reflektoval ich potreby a požiadavky.

Zásada zmluvnej voľnosti je v určitých prípadoch limitovaná. Poskytovatelia služieb kryptoaktív ako poskytovatelia platobných služieb majú pre výkon podnikania povinnosť zriadiť si platobný účet v banke. Aktuálna prax v bankách je však taká, že banka po podanej žiadosti zo strany poskytovateľov služieb kryptoaktív bez akéhokoľvek odôvodnenia odmietne otvoriť platobný účet, prípadne sa mu rozhodne jeho už otvorený platobný účet bez udania dôvodu zatvoriť. S týmto problémom sa žiaľ nestretávame len u nás,  podobné problémy rieši aj Česká republika a iné krajiny v Európskej únie.

Ustanovenie § 52 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o platobných službách“) uvádza, že „prístupové pravidlá, ktorými sa určujú pravidlá prístupu pre poskytovateľov platobných služieb a ktoré musia mať tieto platobné systémy vypracované:

1. musia byť objektívne, nediskriminačné a primerané, nesmú vytvárať prekážky na účasť v systéme viac, ako je potrebné z dôvodu zabezpečenia pred špecifickými rizikami, a to najmä rizikom spojeným s prevádzkovým rizikom a obchodným rizikom a zabezpečenia ochrany finančnej a prevádzkovej stability platobného systému,
2. nesmú vytvárať prekážky na účasť v iných platobných systémoch,
3. nesmú vytvárať obmedzenia na základe inštitucionálneho postavenia.“

Zákon o platobných službách neuvádza žiadnu sankciu ani postih pre banku, ak odmietne poskytovateľom služieb kryptoaktív otvoriť platobný účet, prípadne, ak sa im rozhodne zatvoriť už otvorený účet. V  právnej úprave dokonca absentuje povinnosť banky podať žiadateľovi o otvorenie účtu odôvodnenie, na základe ktorého mu platobný účet odmietla otvoriť alebo na základe čoho pristúpila k jeho zatvoreniu. Z tohto dôvodu preto banka pri neotvorení, resp. zatvorení platobného účtu nijakým spôsobom neporušuje zákon, ani ho nijakým spôsobom neobchádza.

Na druhej strane ale možno v tejto súvislosti hovoriť o slabej ochrane poskytovateľov služieb kryptoaktív. Keďže otvorenie platobného účtu je pre nich v podstate povinnosťou (vzhľadom na platenie daní, odvodov a iných záväzkov), takýto krok zo strany bánk možno považovať za obmedzovanie prístupu na trh. Navyše nevidíme dôvod, aby spoločnosti so všeobecne uznávaným predmetom podnikania vo forme viazanej živnosti, ktorým je poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny, alebo služieb peňaženky virtuálnej meny, boli diskriminované oproti iným spoločnostiam s iným predmetom podnikania. V praxi potom poskytovateľom služieb kryptoaktív neostáva nič iné, ako chodiť od jednej banky k druhej a dúfať, že im niektorá z nich otvorí platobný účet. S týmto problémom sa stretol aj Bitcoinmat,[1] ktorý v rámci Slovenska, Českej republiky a Grécka zastrešuje cez 50 bitcoinových automatov.

Banky vo všeobecnosti umožnia poskytovateľom služieb kryptoaktív podať si žiadosť o otvorenie platobného účtu (vo väčšine bánk  sa jedná o produkt podnikateľského účtu), ktorých prílohou sú AML a KYC formuláre. Po ich vyplnení a odoslaní banke je štandardným postupom, že táto dokumentácia je zaslaná na compliance oddelenie, pričom zakaždým príde rovnaká odpoveď, že banka platobný účet odmieta otvoriť, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu.

Konkurencia pre etablovaný bankový sektor

Predmetný prístup zo strany bánk je do určitej miery pochopiteľný – poskytovatelia služieb kryptoaktív v súčasnosti predstavujú pre banky určitú konkurenciu. Vychádza sa z toho, že poskytovatelia služieb kryptoaktív v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) môžu v súčasnosti poskytovať svoje služby na základe viazaných živností: poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny.

Uvedené živnosti ale k 30. decembru 2024 prestávajú byť viazanými živnosťami, avšak poskytovanie služieb spojených s kryptoaktívami bude možné vykonávať až do 1. júla 2026. Po tomto dátume bude možné poskytovať služby spojené s kryptoaktívami výlučne na základe osobitného povolenia na výkon činnosti, ktoré bude udeľovať Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“).

Poskytovatelia služieb kryptoaktív sa z tohto dôvodu v praxi najviac zameriavajú na úschovu kryptoaktív, poskytovanie zmenárne pre kryptoaktíva, no poskytujú aj možnosť investovania do kryptoaktív. Práve vďaka takémuto širokému portfóliu poskytovaných činností a služieb zo strany poskytovateľov služieb kryptoaktív možno hovoriť o určitej alternatíve k tradičnému, už etablovanému bankovému sektoru, ktorý pôsobí na finančnom trhu.

Vyššie AML riziko ako dôvod neotvorenia platobných účtov?

Vzhľadom na vyššie uvedený stav sa nedá jasne určiť, z akého dôvodu banky pristupujú k tak razantnému kroku voči poskytovateľom služieb kryptoaktív. V súčasnosti poskytovatelia služieb kryptoaktív spadajú do skupiny mimobankových subjektov. V zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú poskytovatelia služieb kryptoaktív  povinnými osobami (sú teda povinní hlásiť neobvyklé obchodné transakcie). Za týmto účelom je preto nevyhnutné, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív mali vhodne nastavené mechanizmy, ktoré zamedzia praniu špinavých peňazí a rovnako tak aj financovaniu terorizmu. Navyše musia mať vypracovaný program vlastnej činnosti zameraný proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Na jednej strane možno obavám bánk pri posudzovaní poskytovateľov služieb kryptoaktív ako rizikovejších osôb pre účely prania špinavých peňazí rozumieť. Naproti tomu, Európsky orgán pre bankovníctvo vo svojom usmernení[2] jasne uviedol, že banky by mali zabezpečiť, aby z ich strany nedochádzalo k plošnému odmietnutiu alebo ukončeniu obchodných vzťahov s klientami, ktoré vyhodnotili ako predstavujúce vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Ak už banky pristúpia k takémuto kroku, musia sa uistiť, že zvážili všetky možné zmierňujúce opatrenia, ktoré by sa v danom prípade mohli primerane uplatniť, pričom by mali zohľadniť aj riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s existujúcim alebo potenciálnym obchodným vzťahom. Zároveň by banky mali zaviesť také politiky a postupy, aby sa zabezpečilo, že ich prístup vo vzťahu ku klientom nepovedie k neprimeranému bráneniu v oprávnenom prístupe klientov k finančným službám. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že ak zo strany bánk dochádza k plošnému odmietaniu poskytovateľov služieb kryptoaktív, dochádza tak z ich strany ku konaniu v rozpore s pokynmi Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív ako dohliadané subjekty

Od 30. decembra 2024 sa začne v plnom rozsahu uplatňovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „nariadenie MiCA“). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle právnej úpravy nariadenia MiCA sa budú všetci poskytovatelia služieb kryptoaktív v rámci EÚ považovať za dohliadané subjekty na finančnom trhu. Praktický dopad to bude mať taký, že každý jeden poskytovateľ služieb kryptoaktív bude spadať pod dohľad národného orgánu dohľadu nad finančným trhom, ktorým je na u nás NBS. Nariadenie MiCA zároveň zavádza prísnejšie podmienky, ktoré bude potrebné splniť za účelom podnikania v oblasti kryptoaktív (napr. povinnosť vypracovať prospekt o ponúkaných kryptoaktívach, zavedenie účinných postupov na správu a riadenie, účinné prostriedky nápravy, sledovanie uskutočnených transakcií a pod.).

Keďže poskytovatelia služieb kryptoaktív sa budú po novom považovať za dohliadané a licencované subjekty, ktoré budú spadať priamo pod dohľad NBS, mohlo by v tomto smere nastať zlepšenie ich postavenia. Uvedeným spôsobom sa totiž „prečistí“ trh od tých poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí nebudú spĺňať požiadavky stanovené nariadením MiCA.  Možno očakávať, že okruh poskytovateľov služieb kryptoaktív sa v konečnom dôsledku zúži. Zároveň by banky mali väčšiu istotu pri otváraní platobných účtov, nakoľko budú uzatvárať zmluvy len s licencovanými poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Samotné nariadenie MiCA si v tomto smere sľubuje zlepšenie prístupu poskytovateľov služieb kryptoaktív k bankovým službám, čo má v konečnom dôsledku zabezpečiť bezproblémové vykonávanie ich činností.[3]

Detailnejšie sledovanie uskutočnených transakcií

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 z 31. mája 2023 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív a o zmene smernice (EÚ) 2015/849 (ďalej len „nariadenie TFR“), ktoré sa taktiež začne uplatňovať od 30.12.2024, v rámci svojej právnej úpravy zavádza tzv. pravidlo „travel rule“ – toto pravidlo je v súčasnosti platné predovšetkým pre úverové inštitúcie, ale aj pre iných poskytovateľov platobných služieb. Nariadenie TFR v tejto súvislosti stanovuje, že každá uskutočnená platba (po novom aj prevod kryptoaktív) musí byť detailne určená a musí obsahovať detailné informácie, tak o odosielateľovi platby, ako aj o príjemcovi platby.[4]

Pri transakciách v súvislosti s kryptoaktívami sa uplatňuje tzv. technológia distribuovanej databázy (ďalej len „DLT“). DLT je decentralizovaná databáza uchovávajúca dáta na distribuovanej báze bez jediného správcu. Ide o pojem zastrešujúci opis technológií, ktoré distribuujú v rámci databázy záznamy medzi všetkými používateľmi, ktorí ich používajú.[5] Pri kryptoaktívach sa uskutočnené transakcie zaznamenávajú v reťazci, aby ich mohli používatelia verifikovať a mali dôkaz o tom, že boli vykonané, bez toho, aby na to bola potrebná tretia strana.[6] Funkciu a fungovanie DLT je preto možné opísať aj tak, že ide o nástroj, ktorý nevyužíva centralizovanú databázu prevádzkovanú primárne centrálnymi bankami, ale ide o transakčnú databázu rozloženú v rozsiahlej počítačovej sieti. Banky v súčasnosti evidujú všetky vykonané transakcie vo svojich vlastných, lokálnych databázach, a to v rámci jedného centralizovaného systému a vždy s určitým oneskorením, naproti tomu, ak sa určitá transakcia vykoná v rámci DLT, tu sa zmeny dejú okamžite.[7] Vďaka DLT majú poskytovatelia služieb kryptoaktív väčší prehľad o uskutočnených transakciách ako samotné banky. V dôsledku toho sa môže v budúcnosti posilniť postavenie poskytovateľov služieb kryptoaktív.

Situácia v Českej republike

Rovnakému problému ako na Slovensku čelia poskytovatelia služieb kryptoaktív aj v Českej republike. Právna regulácia a legislatívne nastavenie je pre poskytovateľov služieb kryptoaktív v Českej republike oveľa priaznivejšie (čo by ich mohlo stavať do výhodnejšej pozície), v praxi tomu tak ale vôbec nie je.

Súčasné znenie zákona č. 370/2017 Sb. o platebním styku (ďalej len „zákon o platobnom styku“) stanovuje pre banky možnosť uzavrieť zmluvu o platobnom účte s poskytovateľmi platobných služieb, ktorý umožňuje jeho majiteľovi poskytovať platobné služby efektívne a bez prekážok, a to bez objektívnych, nediskriminačných a primeraných podmienok. Ak sa banka rozhodne odmietnuť otvoriť platobný účet, alebo ak sa rozhodne účet zatvoriť, musí bez zbytočného odkladu spolu s odôvodnením podať oznámenie Českej národnej banke a zároveň podať poskytovateľovi platobných služieb primerané vysvetlenie, na základe ktorého k otvoreniu platobného účtu neprišlo, resp. na základe akých podmienok prišlo k jeho zatvoreniu.[8] Zároveň banke za neotvorenie, resp. za nezaslanie odôvodnenia Českej národnej banke hrozia príslušné sankcie. Tieto skutočnosti tvoria základný rozdiel medzi našimi právnymi úpravami.

Situácia je ale v praxi taká, že poskytovatelia služieb kryptoaktív majú problém otvoriť si platobný účet v banke. Tak, ako aj u nás, aj v Českej republike dochádza k neotvoreniu, resp. k zatvoreniu platobných účtov pre poskytovateľov služieb kryptoaktív. Za týmto účelom sa český zákonodarca rozhodol novelizovať[9] zákon o platobnom styku. V zmysle novely by banka po novom mala mať nie možnosť, ale povinnosť uzavrieť s poskytovateľmi služieb kryptoaktív zmluvu o platobnom účte. Novela zákona by mala posilniť postavenie poskytovateľov služieb kryptoaktív a poskytnúť im väčšiu mieru ochrany. Prijatie novely sa odôvodňuje tým, že aj napriek súčasne nastavenej legislatíve sa prístup bánk voči poskytovateľom služieb kryptoaktív nezlepšil. Zároveň sa argumentuje skutočnosťou, že Česká národná banka doposiaľ neudelila žiadnu sankciu za porušenie zákona zo strany bánk.

V tejto súvislosti sa preto naskytá otázka, či je predmetný prístup zo strany českého zákonodarcu správny, a to najmä vo vzťahu k bankám. Otázne zostáva aj to, akým spôsobom sa bude situácia riešiť na Slovensku, a či v tejto súvislosti príde v budúcnosti k zmene alebo nie. Potrebu riešenia situácie možno odôvodniť nielen tým, že poskytovatelia služieb kryptoaktív budú čoskoro spadať pod reguláciu NBS z dôvodu uplatňovania nariadenia MiCA, ale aj tým, že pri uskutočňovaní transakcií sa pri kryptoaktívach využíva odlišná technológia na ich zaznamenávanie. Zároveň by bolo vhodné zaviesť také mechanizmy, ktoré zakotvia zodpovednosť banky voči klientom a rovnako tak aj voči NBS, po vzore legislatívy v Českej republike.

Povinnosť českej banky pri neuzavretí alebo skončení zmluvného vzťahu

Napriek tomu, že banky nemajú zo zákona povinnosť uzavrieť zmluvu o platobnom účte, resp. v už uzavretom zmluvnom vzťahu zotrvať, je potrebné uviesť, že musia voči svojim klientom uplatňovať také postupy, ktoré budú objektívne, nediskriminačné a primerané.

Česká národná banka za týmto účelom vytvorila pre banky návod,[10] ako by mali v tomto smere postupovať:

1. objektívne dôvody = sem možno zaradiť predovšetkým dôvody založené na požiadavkách legislatívy (napr. nedostatočne vypracovaný program boja vlastnej činnosti v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaní terorizmu, podstatné porušenie zmluvy zo strany poskytovateľa platobných služieb a pod.);
2. nediskriminačné dôvody = vyžadujú, aby banka pristupovala pri odmietnutí uzavretia alebo ukončenia zmluvy s poskytovateľom platobných služieb rovnako ako s inými poskytovateľmi platobných služieb, ale aj inými klientmi, pokiaľ sa nachádzajú v rovnakej alebo podobnej situácii (a to nielen z hľadiska predmetu podnikania, ale hlavne rizík a ďalších súvislostí s tým spojenými);
3. primerané dôvody = je ich potrebné vyhodnocovať vždy k daným okolnostiam konkrétneho prípadu – závažnosť dôvodov pre odmietnutie uzavretia alebo skončenia zmluvy o platobnom účte (ak by tieto dôvody boli objektívne a nediskriminačné) a nesmú byť v zjavnom nepomere k dopadom, ktoré má takéto odmietnutie alebo ukončenie na poskytovateľa platobných služieb (k odmietnutiu uzavretiu zmluvy preto nesmie prísť najmä vtedy, ak by sporné otázky vedúce k odmietnutiu mohli byť vyriešené menej zaťažujúcim opatrením).

Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade, ak banka odmietne uzavrieť platobný účet alebo ak ukončí už uzavretý zmluvný vzťah, je povinná v zmysle zákona o platobnom styku podať oznámenie s odôvodnením Českej národnej banke. Banka má povinnosť oznámiť nielen úplné, ale aj čiastočné ukončenie zmluvy o platobnom účte, a to bez zbytočného odkladu. Zaslané oznámenie musí obsahovať dostatok podrobností o skutkovom stave prípadu, o dôvodoch, ktoré banku viedli k neuzavretiu, resp. k ukončeniu zmluvy, aby mohol byť postup banky skutočne preskúmateľný. Zároveň sa zo strany banky vyžaduje aj doloženie kópií relevantných dokladov.

Zároveň má banka povinnosť podať odôvodnenie aj voči poskytovateľovi platobných služieb, a to v rozsahu, v akom tomu nebráni iný právny predpis. Primerané vysvetlenie musí zohľadniť konkrétnu situáciu – z vysvetlenia musí byť poskytovateľovi platobných služieb zrejmé, aké konkrétne a individuálne dôvody viedli k neuzavretiu alebo v ukončeniu zmluvy o platobnom účte.

Riešenie situácie

Predmetná situácia, ktorá vznikla medzi bankami a poskytovateľmi služieb kryptoaktív, predstavuje stav, v rámci ktorého je veľmi ťažké identifikovať skutočný dopad konania zo strany bánk. Keďže ani na Slovensku a ani v Českej republike neexistujú žiadne štatistiky, o ktoré by bolo možné oprieť riešenie situácie, vzniká tak v praxi neželaný stav v neprospech poskytovateľov služieb kryptoaktív.

Z tohto dôvodu by bolo vhodné zaviesť čo najúčinnejšie mechanizmy založené na vzájomných vzťahoch banka – klient – NBS. Uvedené riešenie by spočívalo nielen v uložení povinnosti banky odôvodniť neuzavretie alebo skončenie zmluvného vzťahu s klientom, ale zároveň nastaviť zodpovednostný mechanizmus tak, aby v rámci neho mala NBS aktívne postavenie. Uvedené možno vidieť napr. v tom, že by NBS po doručení odôvodnenia zo strany banky mala povinnosť vydať stanovisko, v ktorom by sa stotožnila s postupom banky, a v ktorom by potvrdila, resp. vyvrátila zákonnosť a legitímnosť jej konania. Na druhej strane, ak by NBS po doručení odôvodnenia dospela k záveru, že banka nekonala v súlade so zákonom, mohla by v prospech klienta uložiť banke povinnosť uzatvoriť zmluvný vzťah, resp. uložiť povinnosť spočívajúcu v obnovení zmluvného vzťahu s klientom. Uvedenými spôsobmi by sa mohlo docieliť zlepšenie postavenia poskytovateľov služieb kryptoaktív na Slovensku.

Vzhľadom na to, že koncom tohto roka nadobudne účinnosť nové nariadenie MiCA, možno predpokladať, že zákonodarca prijme novú, súvisiacu právnu úpravu v oblasti kryptoaktív. Otázne je, v akej miere, a či bude dostatočná, uplatniteľná v praxi, a to aj v súvislosti s riešením vyššie načrtnutého neželaného stavu.

Vladimír Sedliak, PhD.,
advokátsky koncipient