Legálna definícia neexistuje

V Obchodnom zákonníku nenájdeme legálnu definíciu faktického, či tieňového štatutára, ale výlučne legislatívno-právny konštrukt v § 66 ods. 7, ktorý na určitú osobu, prípadne aj viacero osôb vo vzťahu k spoločnosti, kladie povinnosti mandatára, ktoré má bežne štatutárny orgán obchodnej spoločnosti (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka) a súčasne zaťažuje takú osobu zodpovednosťou, ktorú má štatutárny orgán obchodnej spoločnosti.

Vždy pôjde o akúkoľvek osobu, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do takejto funkcie vymenovaná alebo ustanovená a  faktický štatutár vie samostatne existovať rovnako v spoločnosti, ktorá nemá dočasne ustanovený štatutárny orgán, alebo jeho člena, ale aj v spoločnosti, ktorá má plne obsadený štatutárny post, a to štatutárom akejkoľvek farby, vrátane bielej. Môže ísť o osobu vnútri spoločnosti alebo mimo nej, v rámci skupiny spriaznených spoločností alebo mimo nej.

Znaky tieňového štatutára - faktickosť konania - zodpovednosť  

Z nového ustanovenia § 66 ods. 7 Obchodného zákonníka je pre tieňového štatutára príznačná faktickosť vykonávania pôsobnosti, ktorá patrí štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti v rozsahu podľa ustanovení Obchodného zákonníka a iných právnych predpisov, či korporačných dokumentov spoločnosti.  

Keďže tieňový štatutár nechce figurovať vo výpise z obchodného registra, padá na neho ťarcha povinností mandatára predovšetkým konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov extra zdôraznenou aj v samotnom § 66 ods. 7 Obchodného zákonníka, a pravdaže ďalších zákonných povinností mandatára. Tieňový štatutár je súčasne a prirodzene pozbavený práv, ktoré riadnemu štatutárnemu orgánu ako mandatárovi prináležia a súčasne ani spoločnosť nemá žiadne povinnosti voči takejto osobe.

Osoba tieňového štatutára preberá na seba riziko zodpovednosti, za svoje priame, či nepriame konanie, ktorú má riadny štatutárny orgán, ale súčasne nenahrádza zodpovednosť riadneho štatutára. Z nového ustanovenia nie je úplne jasné, či tieňový štatutár má len povinnosti mandatára, pri porušení ktorých zodpovedá alebo či má povinnosti štatutára, ktoré sú obsahom širšie a zahŕňajú o.i. aj povinnosti mandatára. Táto nejasnosť vyplýva z absencie jednoznačnej definície faktického štatutára a zvoleného legislatívno-právneho konštruktu, ako sme naznačili v úvode.

Faktickosť konania sama o sebe vylučuje, aby predpokladom zodpovednosti tieňového štatutára bolo jej konanie navonok. Pokojne stačí, ak bude v pozadí myslieť, rozhodovať, riadiť a to aj bez vedomosti spoločnosti, jej spoločníkov, či tretích osôb o takej osobe, či „pozícii“, ktorú zastáva. Pravdaže treba vylúčiť situácie, kedy obsahom zhodnú pôsobnosť vykonáva napr. zamestnanec spoločnosti - vrcholový manažér. Na druhej strane ale nemožno vylúčiť, že tieňovým štatutárom bude práve zamestnanec spoločnosti.

Faktický výkon pôsobnosti môže byť koncentrovaný alebo delegovaný. Tieňový štatutár môže vykonávať pôsobnosť ako jedna osoba, ale aj v zhode, či spolu s inými osobami, kedy každá z nich realizuje čiastkovú pôsobnosť štatutárneho orgánu a pri dokazovaní faktického konania môžu, ale nemusia byť dôležité faktické vzťahy nadriadenosti a podriadenosti vedúce k jednej osobe.

Dôvodová správa k novele Obchodného zákonníka uvádza o.i.,  že „... musí ísť o vykonávanie pôsobnosti, teda o opakovanú, sústavnú činnosť. Jednorazový vplyv na transakciu nie je postačujúci na splnenie predpokladov právnej normy. To však nevylučuje jeho prípadný postih podľa deliktného práva.“

Smelá ambícia mať prísny zákonný inštitút je teda súčasne smelo degradovaná samotným zákonodarcom v  dôvodovej správe. Podľa nej môžeme jednoducho uzavrieť, že za jednorazový vplyv tretej osoby ako tieňového štatutára, ktorý spôsobí spoločnosti a spoločníkom bezohľadnú škodu, nebude zodpovedať tieňový štatutár, ktorý reálne myslel, rozhodoval, inštruoval a riadil, priamo či nepriamo, ale zodpovedať bude skutočne ustanovený štatutárny orgán, ktorý len podpisoval. Takto nedomyslený záver v dôvodovej správe nemá ani oporu v samotnom texte právnej úpravy.   

Dokazovanie, že niekto fakticky konal bude ťažké samé o sebe a o to ťažšie, ak bude treba dokázať opakovanie, či sústavnosť vykonávania pôsobnosti. Síce pre riadneho štatutára je príznačné ex lege, že svoju pôsobnosť vykonáva pravidelne, či sústavne (zabezpečuje každodenné obchodné vedenie spoločnosti), pre faktického štatutára to nebude vždy platiť a nemôže zároveň vytvárať predpoklad zodpovednosti, ak má mať právna úprava aj reálny význam.

V boji proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností vie byť predmetná právna úprava doplnkovo prospešná z dôvodu, že dôkazné bremeno je nesmierne ťažké, avšak pozitívny záchytný bod dáva. Problematika môže byť jasnejšia po uvedení do súdnej praxe a legislatívno-technickom zdokonalení.  


Mgr. Dušan Bartek

Mgr. Michaela Bašistová


Legate s.r.o

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.:    +421 2 62 52 75 61
Tel.:    +421 905 648 613
e-mail:    info@legate.sk



© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk