Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania

Vo všeobecnosti platí, že lehota na podanie odvolania je 15 kalendárnych dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, ktorý napadnutý rozsudok vydal. Nie je však vylúčené, že účastník konania podá odvolanie v lehote na príslušnom odvolacom súde. Aj v takom prípade je odvolanie podané včas.

Tieto pravidlá však nemusia byť až také jednoznačné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Preto, ak chceme odpovedať na otázku, dokedy môže účastník civilného konania podať odvolanie proti rozsudku prvoinštančného súdu, musíme sa v prvom rade zaoberať tým, od akého momentu začína plynúť lehota na podanie odvolania.

Pre začiatok plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúci moment doručenia rozsudku účastníkovi konania.

CSP [2] rozlišuje tri spôsoby doručovania rozsudku súdom prvého stupňa:

• doručovanie rozsudku súdom priamo na pojednávaní,
• doručovanie rozsudku do elektronickej schránky podľa Zákona o e-Governmente [3] a
• doručovanie rozsudku prostredníctvom doručujúceho orgánu (spravidla poštového podniku).

Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania pri doručovaní rozsudku na pojednávaní

Podľa ustanovení CSP platí, že súd doručuje písomnosti prioritne sám na pojednávaní alebo pri inom úkone, na ktorom je účastník konania alebo jeho zástupca [4] prítomný. Ide o preferovaný spôsob doručovania písomností tzv. krátkou cestou.

Rozsudok vo veci samej súd doručí účastníkom konania priamo na pojednávaní, ak pojednávanie odročí iba za účelom vyhlásenia rozsudku.

K odročeniu pojednávania za týmto účelom pristúpi spravidla vtedy, ak potrebuje vyhodnotiť vykonané dokazovanie, zrekapitulovať zistený skutkový stav, prípadne zvážiť aplikáciu a interpretáciu konkrétnych ustanovení hmotného práva na zistený skutkový stav.[5]

Súd môže odročiť pojednávanie len za účelom vyhlásenia rozsudku najdlhšie na 30 dní.

V čase od odročenia pojednávania do určeného termínu ďalšieho pojednávania musí stihnúť pripraviť písomné vyhotovenie rozsudku. Na ďalšom pojednávaní potom doručí rozsudok prítomným účastníkom konania do vlastných rúk.

V prípade, ak účastník konania nie je pri vyhlásení rozsudku prítomný, súd mu rozsudok odošle elektronicky do elektronickej schránky alebo prostredníctvom poštového podniku do troch dní odo dňa jeho vyhlásenia.

V súdnej praxi sa však vyskytli prípady, kedy účastník konania, prítomný na ďalšom  pojednávaní, odmietol rozsudok prevziať, pretože sa domnieval, že súd mu ho následne doručí iným spôsobom a lehota na podanie odvolania mu začne plynúť až potom, ako rozsudok skutočne prevezme.

Takouto situáciou sa zaoberal napríklad Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v prípade, v ktorom rozhodoval o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi.

Odvolanie v danom prípade odmietol ako podané oneskorene. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec, ako účastník konania, po vyhlásení a odôvodnení rozsudku súdom prvého stupňa na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.09.2012, bezdôvodne odoprel prijať jeho písomné vyhotovenie.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave zákonná lehota na podanie odvolania začala plynúť dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia rozsudku  (28.09.2012) a uplynula dňa 12.10.2012 (piatok). Pokiaľ účastník konania podal odvolanie na pošte až dňa 01.02.2013, podal ho po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty.

Proti tomuto rozhodnutiu podal nespokojný účastník konania dovolanie. V dovolaní argumentoval tým, že rozsudok súdu prvého stupňa skutočne prevzal až dňa 17.01.2013 a odvolanie podal na pošte dňa 01.02.2013 (piatok) – teda v zákonom stanovenej lehote.

Pripustil, že súd prvého stupňa doručoval rozsudok účastníkom konania už na pojednávaní, ale on rozsudok neprevzal. Tvrdil, že pri doručovaní rozsudku nebol prvoinštančným súdom poučený o následkoch odmietnutia jeho prijatia. 

Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, po preštudovaní spisu zistil, že prvoinštančný súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní. Bezprostredne po tom doručoval písomné vyhotovenie rozsudku prítomným účastníkom konania, ktorí jeho prijatie potvrdili.

Dovolateľ (ako jediný účastník konania) odmietol rozsudok prevziať. Z úradného záznamu, ktorý bol zhotovený v deň pojednávania, vyplývalo, že dovolateľ bol za prítomnosti ďalších účastníkov konania, ktorí si rozsudok osobne prevzali, poučený o následkoch odopretia prevzatia písomnosti.

Z uvedeného je teda zrejmé, že dovolateľovi bol rozsudok riadne doručovaný už na pojednávaní. Lehota na včasné podanie odvolania mu preto začala plynúť dňom nasledujúcim po pojednávaní a koniec tejto lehoty pripadol na 12.10.2012 (piatok). Preto ak dovolateľ podal odvolanie na pošte až dňa 01.02.2013, podal ho oneskorene. Odvolací súd teda postupoval správne, ak odvolanie odmietol. [6]

V tejto súvislosti poukazujeme na konštantnú judikatúru súdov, podľa ktorej prípadné opakované doručenie už raz riadne a v súlade s právnymi predpismi doručeného rozsudku je nadbytočným úkonom - úkonom bez právneho významu.

Od ďalšieho (nadbytočného) doručenia rozhodnutia teda v žiadnom prípade nezačína plynúť nová odvolacia lehota. Včasnosť odvolania je potrebné vždy skúmať len z hľadiska dodržania lehoty, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po prvom (riadnom) doručení rozhodnutia. [7]

Možno teda zhrnúť, že pre začiatok odvolacej lehoty je vždy rozhodujúci okamih prvého riadneho doručenia rozsudku. V prípade, ak prvoinštančný súd doručuje rovnopis rozsudku na pojednávaní, ktoré odročil iba za účelom vyhlásenia rozsudku, prítomní účastníci konania sú povinní rozsudok prevziať. Odo dňa nasledujúceho po dni prevzatia písomného vyhotovenia rozsudku im potom začína plynúť lehota na podanie odvolania.

V prípade, ak prítomný účastník konania odmietne rozsudok prevziať, okamihom odopretia prevzatia takto doručovanej písomnosti nastane tzv. fikcia doručenia. [8] Tento moment je z hľadiska plynutia odvolacej lehoty kľúčový. Odvolacia lehota v takom prípade začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom nastala fikcia doručenia.

Účastník konania sa teda nemôže spoliehať na to, že písomné vyhotovenie rozsudku na pojednávaní účelovo neprevezme a súd mu ho následne doručí iným spôsobom, čím získa viac času na vypracovanie odvolania. Prípadné duplicitné doručovanie rozsudku nemá totiž žiadny vplyv na plynutie odvolacej lehoty.

Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania pri doručovaní rozsudku do elektronickej schránky účastníka konania

Druhým spôsobom doručovania rozsudku je doručovanie rozsudku do elektronickej schránky účastníka konania (ak ju účastník konania má aktivovanú).

K tomuto spôsobu doručovania súd spravidla pristúpi vtedy, ak:

• odročil pojednávanie iba za účelom vyhlásenia rozsudku, avšak účastník konania nebol pri vyhlásení rozsudku prítomný – v takom prípade súd odošle rozsudok účastníkovi konania do vlastných rúk do troch dní odo dňa jeho vyhlásenia;
• vyhlásil rozsudok hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu rozsudku predchádzalo – v takom prípade súd vyhotoví a odošle rozsudok účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr do 30 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku;
• rozhodoval vo veci samej bez nariadenia pojednávania – v takom prípade súd vyhotoví a odošle rozsudok účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr do 30 dní odo dňa verejného vyhlásenia rozsudku.

V tejto súvislosti uvádzame, že lehotu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku podľa bodov (ii) a (iii) môže predseda súdu predĺžiť zo závažných dôvodov.

Doručovanie do elektronickej schránky účastníka konania teda prichádza do úvahy až vtedy, ak súd nedoručil rozsudok priamo na pojednávaní.

Povinnosť prijímať elektronické písomnosti prostredníctvom elektronickej schránky sa vzťahuje na orgány verejnej moci a právnické osoby. Ostatné osoby si môžu elektronickú schránku aktivovať (ak chcú). V prípade, ak elektronickú schránku nemajú zriadenú, súd im písomnosť doručí prostredníctvom poštového podniku.

V prípade doručovania rozsudku do vlastných rúk prostredníctvom elektronickej úradnej správy, doručovanej do elektronickej schránky účastníka konania, ktorý nie je orgánom verejnej moci, je postup nasledovný:

Po odoslaní rozsudku zo strany konajúceho súdu je účastníkovi konania do elektronickej schránky doručená elektronická úradná správa. Elektronickú úradnú správu si účastník konania môže prevziať v lehote 15 dní (tzv. úložná lehota). Úložná lehota je lehota, počas ktorej sa elektronická úradná správa považuje za nedoručenú. Táto lehota začne plynúť odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy v elektronickej schránke.

V prípade, ak si účastník konania elektronickú úradnú správu, ktorá obsahuje rozsudok, v úložnej lehote prevezme, odvolacia lehota mu začína plynúť dňom nasledujúcim po dni skutočného prevzatia elektronickej úradnej správy s prílohou (rozsudkom).

Na tomto mieste by sme chceli uviesť, že v niektorých prípadoch sa stáva, že účastník konania potvrdí prijatie elektronickej úradnej správy (súd obdrží podpísanú elektronickú doručenku), avšak samotný obsah správy s prílohami dôjde do elektronickej schránky účastníka konania s odstupom niekoľkých hodín – zvyčajne však ešte v ten istý deň.

Naopak v prípade, ak si účastník konania túto správu v úložnej lehote neprevezme, správa sa považuje za doručenú márnym uplynutím úložnej lehoty. To platí aj v prípade, ak sa účastník konania o správe nedozvedel (fikcia doručenia). Lehota na podanie odvolania potom plynie odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým márne uplynula úložná lehota.  

V tejto súvislosti vyvstáva tiež otázka, čo sa stane v prípade, ak si účastník konania prevezme elektronickú úradnú správu až po uplynutí úložnej lehoty (napríklad ak k skutočnému prevzatiu správy dôjde až na 20. deň odo dňa jej uloženia v elektronickej schránke). Má to vplyv z hľadiska plynutia odvolacej lehoty?

Touto otázkou sa odvolacie súdy SR zaoberali, pričom dospeli k záveru, že lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po márnom uplynutí úložnej lehoty. [9]

V prípade doručovania rozsudku do elektronickej schránky teda platí, že neskoršie prevzatie rozsudku (po úložnej lehote) v žiadnom prípade neruší účinky fikcie doručenia, ktorá nastala skôr.

Z tohto dôvodu prevzatie rozsudku z elektronickej schránky po uplynutí úložnej lehoty nemá žiadny vplyv na plynutie odvolacej lehoty – ide o úkon bez právneho významu. 

Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania pri doručovaní rozsudku poštovým podnikom

Pokiaľ súd nemôže doručiť rozsudok sám na pojednávaní ani do elektronickej schránky, pristúpi k doručovaniu rozsudku prostredníctvom tzv. doručujúcich orgánov – spravidla poštového podniku.

V tomto prípade lehota na podanie odvolania začína plynúť:

• nasledujúcim dňom po skutočnom prevzatí úradnej zásielky s rozsudkom – ak účastník konania zásielku prevezme v deň jej doručovania poštovým podnikom alebo neskôr, počas plynutia odbernej lehoty zásielky;
• nasledujúcim dňom po odopretí prevzatia úradnej zásielky s rozsudkom – ak účastník konania odmietne zásielku prevziať (fikcia doručenia);
• nasledujúcim dňom po vrátení úradnej zásielky s rozsudkom súdu ako nedoručenej – ak účastník konania zásielku neprevezme ani počas plynutia odbernej lehoty zásielky (fikcia doručenia).

Pri doručovaní zásielky prostredníctvom poštového podniku sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu.

Odberná lehota na prevzatie zásielky je spravidla 18 kalendárnych dní. Súd ju však môže skrátiť (napríklad na 10 dní).

Skončenie plynutia lehoty na podanie odvolania

Lehota na podanie odvolania sa skončí uplynutím 15. dňa odo dňa jej začatia. Súčasne platí, že ak koniec odvolacej lehoty pripadne na víkend alebo deň pracovného pokoja, odvolanie možno podať aj v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Účastník konania teda musí v čase od začatia plynutia odvolacej lehoty do jej skončenia stihnúť:
 

• doručiť odvolanie súdu (osobne, prostredníctvom poštového podniku alebo elektronickými prostriedkami); alebo
• v tej istej lehote odovzdať odvolanie orgánu, ktorý je povinný ho súdu doručiť. 

Na tomto mieste by sme chceli zdôrazniť, že orgánom, ktorý má povinnosť odvolanie súdu doručiť je nielen poštový podnik, ale aj správcovia elektronických informačných systémov (portálu www.slovensko.sk alebo portálu Ministerstva spravodlivosti SR  –  eŽaloby).

Odvolanie podané elektronickými prostriedkami je preto podané včas:

(i) ak ho účastník konania doručí súdu elektronicky najneskôr v posledný deň odvolacej lehoty alebo

(ii) ak účastník konania odvolanie odošle súdu najneskôr v posledný deň odvolacej lehoty prostredníctvom na to určených elektronických informačných systémov.

Hoci súdy v niektorých prípadoch pri posudzovaní včasnosti odvolania podaného elektronicky v minulosti vychádzali z toho, kedy súd elektronické odvolanie prijal (kedy mu bolo doručené), tento právny záver je už zrejme prekonaný.  

Najvyšší súd SR sa totiž vo svojej aktuálnej judikatúre [10] zaoberal (i) odvolaním podaným elektronicky prostredníctvom portálu Ministerstva spravodlivosti SR  –  eŽaloby, ako aj (ii) včasnosťou takto podaného odvolania, pričom dospel k nasledovným záverom:

Ad i)

Pokiaľ CSP pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami do elektronickej podateľne, je nevyhnutné považovať aj doručenie odvolania prostredníctvom portálu Ministerstva spravodlivosti SR  –  eŽaloby za doručené súdu elektronickými prostriedkami.

Aby takto podané odvolanie malo právne účinky, je nevyhnutné, aby účastník konania uviedol správne súd, ktorému je odvolanie adresované a ak odvolanie podá bez zaručeného elektronického podpisu, aby ho v lehote 10 kalendárnych dní doplnil (§ 125 ods. 2 CSP).

Ad ii)

Pre posúdenie otázky, či odvolanie bolo podané včas, je rozhodujúci okamih odoslania elektronického odvolania súdu (podľa poslednej vety § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente)   bez potreby ďalšieho preukazovania okamihu skutočného doručenia odvolania súdu.

To plne korešponduje so znením § 121 ods. 5 CSP, pretože účastníkovi konania nemôže byť na ťarchu následný prenos dát z portálu na určený súd, keďže nemá žiadnu možnosť ovplyvniť túto fázu doručovania.

Sme presvedčení, že vyššie uvedený právny záver Najvyššieho súdu SR možno vzťahovať nielen na odvolania podané prostredníctvom portálu eŽaloby, ale aj na odvolania podané elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Odvolanie je teda podané včas aj vtedy, ak ho účastník konania odošle elektronicky, prostredníctvom na to určených elektronických informačných systémov, najneskôr v posledný deň odvolacej lehoty (do polnoci tohto dňa).

Záver

Možno teda zhrnúť, že pre začiatok plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúci okamih prvého riadneho doručenia rozsudku súdu prvej inštancie k rukám účastníka konania.

Doručenie rozsudku fikciou je z hľadiska práva rovnocenným spôsobom doručovania súdnych písomností. Preto, ak raz nastala fikcia doručenia rozsudku, neskoršie skutočné prevzatie rozsudku účastníkom konania nemá pre plynutie odvolacej lehoty žiadny význam.

 
_________________________________
[1] Poznámka: V tomto príspevku sa budeme zaoberať lehotou na podanie odvolania v civilnom sporovom konaní, ako aj v civilnom mimosporovom konaní. Preto v ďalšom texte používame pojem účastník konania namiesto pojmu strana sporu, ktorý sa používa iba v civilnom sporovom konaní.
[2] Poznámka: Ak v príspevku odkazujeme na právnu úpravu podľa CSP, platnú pre civilné sporové konania, rovnaké pravidlá platia aj pre lehotu na podanie odvolania proti rozsudku v civilných mimosporových konaniach.
[3] Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
[4] Poznámka: Z dôvodu prehľadnosti a lepšej čitateľnosti textu ďalej budeme hovoriť len o účastníkovi konania, aj keď v prípade, ak je účastník konania zastúpený právnym zástupcom, rovnaké pravidlá pre doručovanie rozsudku a následné plynutie odvolacej lehoty platia aj pre právneho zástupcu účastníka konania.
[5] ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 809.
[6] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn 4 Cdo 233/2015.
[7] R 67/1995 alebo V 3/1973.
[8] Fikcia doručenia je teoretická konštrukcia používaná v práve, ktorá (za istých okolností) finguje právnu skutočnosť, o ktorej je zrejmé, že v skutočnosti nenastala. V tomto prípade to znamená, že k skutočnému doručeniu rozsudku nedošlo, avšak pre účely príslušného konania sa doručenie finguje. Súčasne platí, že účastník konania (ani nikto iný) nie je oprávnený dovolávať sa toho, že zásielka v skutočnosti nebola doručená, pretože právna fikcia doručenia je silnejšia ako skutočnosť.
[9] Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Co/167/2017.
[10] Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 105/2019 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 75/2019.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk