Leniency program známy tiež pod slovenským označením program zhovievavosti (ďalej len „Leniency program“), je považovaný za jeden z najvýznamnejších prostriedkov boja na odhaľovanie kartelov. Rovnako z pohľadu podnikateľov - kartelistov ide o prelomový inštitút umožňujúci ukončiť nelegálne konanie a zároveň sa vyhnúť prísnym sankciám (rovnako aj trestným sankciám, prípadne diskvalifikácii vo vzťahu k verejnému obstarávaniu), prípadne ich výrazne zmierniť. Inšpirovaný americkou úpravou súťažného práva bol Leniency program implementovaný ako na komunitárnej [1], tak aj na vnútroštátnej úrovni jednotlivých členských štátov Európskej únie. V Slovenskej republike je Leniency program upravený priamo v zákone č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOHS“), konkrétne v ustanoveniach § 38 ods. 10 a ods. 11 a v tzv. „usmerneniach“[2] Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ SR“).

Podstata Leniency programu

Hlavným cieľom Leniency programu je motivácia jednotlivých účastníkov kartelu k spolupráci so súťažnými autoritami pri odhaľovaní protisúťažného konania, a to výmenou za úplnú imunitu, prípadne za redukciu pokút, ktoré by inak kartelistovi hrozili.

Nevyhnutnou súčasťou každej kartelovej dohody je existencia vzájomnej dôvery účastníkov, že predmetná dohoda bude všetkými stranami bez pochybností a výhrad dodržiavaná. Prostredníctvom inštitútu Leniency programu sa však vniesol medzi (potenciálnych) kartelistov významný destabilizačný prvok, ktorým je pochybnosť, že v určitom štádiu, nech už je pohnútka akákoľvek, bude pre kartelistu výhodnejšie spolupracovať so súťažným orgánom ako ďalej pokračovať v dodržiavaní dohody. Riziko, že niektorý z členov kartelu „zradí“ a navyše unikne sankciám, zatiaľ čo ostatní členovia sú vystavení riziku vysokých pokút, nepochybne pôsobí odradzujúco už pri samotnom formovaní kartelu.

Ak už aj dôjde k vytvoreniu kartelu, verejný záujem na odhalení dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž prevažuje nad záujmom potrestania všetkých kartelistov. Z bodu 3 Oznámenia Komisie o imunite vyplýva: „Komisia je preto toho názoru, že je v záujme Spoločenstva odmeniť podniky zapojené do takéhoto nezákonného konania, ktoré sa rozhodli ukončiť svoju účasť na karteli a spolupracovať pri vyšetrovaní Komisie, nezávisle od ostatných členov tohto kartelu. Záujem spotrebiteľov a občanov o to, aby sa odhalili a potrestali tajné kartely, prevažuje nad záujmom pokutovať podniky, ktoré Komisii umožnia odhaliť a potrestať uvedené praktiky.“

Základné obmedzenia Leniency programu

v Slovenskej republike Leniency program nie je aplikovateľný na všetky typy kartelových dohôd. V zmysle ZOHS sa možnosť imunity, resp. zníženia pokút vzťahuje iba na tzv. horizontálne dohody, t.j. na podniky aktívne na rovnakej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného systému. Rovnako je aplikácia Leniency programu obmedzená iba na typy dohôd obsahujúce: (i) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok; (ii) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, (iii) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania; (iv) znaky koluzívneho správania, v dôsledku ktorého podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania.

Imunita vs. zníženie pokuty podľa ZOHS

„Zhovievavosť“ Leniency programu je možné vidieť v dvoch podobách, konkrétne v poskytnutí úplnej imunity kartelistovi voči pokute alebo v redukcii výšky pokuty.Neuložiť pokutu je možné iba jednému, a to prvému podnikateľovi, ktorý z vlastného podnetu, bez ohľadu na fázu prešetrovania alebo konania, poskytne PMÚ SR rozhodujúci dôkaz[3] alebo predloží informácie a dôkazy rozhodujúce pre vykonanie cielenej inšpekcie[4], a ktorý zároveň ukončil účasť v karteli, nebol iniciátorom dohody a ani nenútil iného podnikateľa k účasti na dohode.

Pre účely zníženia pokuty kartelistovi nie sú podmienky nastavené tak prísne, ako je tomu pri žiadosti o imunitu, keďže v tomto prípade môže byť žiadateľom ako vedúci, tak aj „nútiaci“ člen kartelu. Podľa ZOHS je zníženie pokuty možné až do výšky 50% pre podnikateľa, ktorý z vlastného podnetu poskytne významný dôkaz[5] o dohode a zároveň ukončí svoju účasť na karteli. Pri hodnotení výšky zníženia pokuty, PMÚ SR posudzuje najmä prínos toho ktorého dôkazu a čas, kedy bol takýto dôkaz poskytnutý. Žiadosti sa samozrejme posudzujú v poradí, v akom boli doručené.

Príkladom úspešnej aplikácie Leniency programu je medializovaný prípad výrobcov pracích prostriedkov, ktorí sa dohodli na cenách a obmedzení rozsahu reklamy pracích práškov a predmetné rozhodnutie implementovali na území Slovenskej republiky. [6]

„Nedostatky“ Leniency programu

Je nepochybné, že Leniency program sa stal jedným z fundamentálnych inštrumentov v boji proti kartelom. Rovnako je však potrebné pripomenúť aj „nedostatky“ tohto inštitútu, ktoré sú predmetom rozsiahlych debát právnickej obce.

Každý subjekt poškodený kartelovou dohodou, či už ide o spotrebiteľov, zákazníkov alebo konkurentov, má možnosť domáhať sa náhrady škody na súdoch. Súkromnoprávne vymáhanie súťažného práva sa však dostáva do určitého konfliktu s Leniency programom. Podaním žiadosti o Leniency program de facto a de iure dochádza k priznaniu sa k účasti na protiprávnom konaní, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou bolo na škodu určitým subjektom, a zároveň k poskytnutiu dôkazov, na základe ktorých je alebo by aspoň malo byť možné zistiť výšku spôsobenej škody. Každý žiadateľ o imunitu alebo redukciu pokuty sa teda zároveň vystavuje významnému riziku, že naňho budú podané súkromnoprávne žaloby. Potenciálnemu žiadateľovi sa tak núka dilema, či je pre neho výhodnejšie sa vyhnúť verejnej pokute a zároveň čeliť súkromným žalobám o náhradu škody alebo radšej naďalej presadzovať kartelovú dohodu. Je teda zrejmé, že súkromno právne vymáhanie súťažného práva môže pôsobiť v neprospech širšiemu uplatňovaniu Leniency programu. Jednou zo zásadných otázok ostáva, či sú súťažné autority povinné alebo oprávnené poskytnúť súdom pre účely konania o náhrade škody dobrovoľne poskytnuté informácie, ako aj prípadnú celú žiadosť o imunitu alebo zníženie pokuty. Táto otázka ostáva nejasná aj po zverejnení rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Pfleiderer[7]. V predmetnom rozhodnutí Súdny dvor EÚ na jednej strane uznáva inštitút súkromnoprávneho presadzovania súťažného práva, pripúšťa možnosť poskytnutia informácií poskytnutých v rámci Leniency programu, ktorého podmienky majú byť upravené príslušným vnútroštátnym právom, no na strane druhej zdôrazňuje nutnosť zvážiť záujmy chránené komunitárnym právom, ku ktorému ciele Leniency programu nepochybne patria. Bude teda zaujímavé sledovať prípadnú aplikáciu uvedeného rozsudku zo strany PMÚ SR. Čiastočným riešením kolízie predmetných dvoch inštitútov sa javí taktiež právna úprava, podľa ktorej by došlo k uspokojeniu nárokov na náhradu škody primárne od ostatných členov kartelu, t.j. tých, ktorí neboli žiadateľmi o imunitu či zníženie pokuty. V uvedenom prípade by bol úspešný žiadateľ o Leniency program zodpovedný iba do takej výšky, v akej by predmetný nárok ostal neuspokojený.

Napriek ťažkostiam s preukazovaním úmyslu uzatvorenia kartelovej dohody za účelom podania následnej žiadosti o imunitu a spôsobenia finančných strát konkurenčnému podniku prostredníctvom rovuložených sankcií nie je možné takúto pohnútku (zneužitie Leniency programu) apriori vylúčiť. Zo ZOHS vyplýva, že imunitu nie je možné poskytnúť vedúcemu alebo „nútiacemu“ členovi kartelovej dohody. Väčšina kartelových dohôd funguje na dobrovoľnej báze a zväčša je veľmi ťažké určiť, ktorému členovi je možné prisúdiť vedúcu funkciu. Podnik uvedomujúci si podmienky žiadosti o imunitu a majúci pohnútku významne poškodiť konkurenčný podnik sa bude vždy správať tak, aby sa nediskvalifikoval vo vzťahu k žiadosti o imunitu.

Ďalším „nedostatkom“ Leniency programu, spôsobeným najmä samotnou atraktívnosťou tohto inštitútu, je prípadné nesprávne posúdenie situácie a podanie žiadosti o imunitu v prípadoch, kedy imunitu nie je možné poskytnúť či už z dôvodu, že ide o vedúceho alebo „nútiaceho“ člena kartelovej dohody, alebo že pre daný typ dohody sa imunita neposkytuje, alebo v uvedenom prípade vôbec nedošlo k porušeniu predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Čímkoľvek je pohnútka žiadosti o imunitu motivovaná, výsledkom nesprávneho posúdenia skutkového a právneho stavu toho ktorého prípadu sú, okrem iného, zbytočne utratené nemalé finančné prostriedky na právne poradenstvo v prípadoch, keď nedošlo k porušeniu súťažných predpisov, prípadne k poskytnutiu prima facie dôkazov PMÚ SR o existencii kartelovej dohody bez možnosti získania imunity, prípadne zníženia pokuty. Rovnako sa stáva, že podniky, prípadne ich právni poradcovia v prílišnej snahe o získanie imunity poskytujú skreslené informácie či „polopravdy“, ktoré neodrážajú skutočnosť. Riziko poskytnutia skreslených informácií spočíva v tom, že dohoda, ktorá z pohľadu súťažného práva nemusí byť zakázaná, je posúdená súťažnou autoritou ako nedovolená, prípadne je imunita poskytnutá neoprávnenému kartelistovi, t.j. vedúcemu či „nútiacemu“ členovi dohody.[8]

Leniency program aj napriek svojim nedostatkom predstavuje prelomový prvok v súťažnom práve, uľahčujúci súťažným autoritám odhaliť kartelové dohody, rovnako však aj poskytujúci členovi kartelu možnosť priznať sa k nelegálnemu konaniu bez hrozby postihu, prípadne za miernejšieho postihu. Vyššie spomínané nedostatky by preto nemali pôsobiť ako dôvod na odsúdenie tohto inštitútu, ale ako motivácia rozvíjať ho do dokonalosti.

Ivan Gašperec,
advokátsky koncipient

Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária

APOLLO BUSINESS CENTER II, blok H
Mlynské Nivy 49
821 09 Bratislava

Tel.: +421 232 113 900
Fax:  +421 232 113 901

----------------------
[1] Oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch, ÚV (2006) C 298/11 (ďalej len „Oznámenie Komisie o imunite“)
[2] Neuloženie alebo zníženie pokuty pri niektorých typoch dohôd obmedzujúcich súťaž podľa § 38 ods. 10 a 11 Zákona (Leniency program), k dispozícii >>> tu.
[3] Rozhodujúci dôkaz musí byť dostatočný na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž, musí byť konkrétny (pričom preferované sú priame dôkazy) a súťažný orgán ho v čase
predloženia nemôže už mať k dispozícii.
[4] Cielená inšpekcia je inšpekcia, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž.
[5] Významný dôkaz sám osebe nemusí byť dostatočný na dokázanie kartelu, ale v spojení s inými informáciami, ktoré má PMÚ k dispozícii umožní, aby kartel PMÚ preukázal.
[6] Rozhodnutie PMÚ SR č. 2011/KH/1/1/055 zo dňa 22. 12. 2011 vo veci Procter & Gamble, Henkel a Reckitt Benckiser
[7] Rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-360/09 zo dňa 14. 7. 2011 vo veci Pfleiderer AG v Bundeskartellamt
[8] Bližšie pozri: Cartel leniency programs: Some caveats; Concurrences, N° 3-2011, n°37333; Mark Leddy

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk