Zákon o obetiach trestných činov bol novelizovaný aj na základe skúseností z praxe vo viacerých ohľadoch. Nárok na odškodnenie vzniká obeti už pri začatí trestného stíhania, nie až po jeho právoplatnom skončení ako to bolo doteraz. Pre účely poskytnutia odškodnenia je v zákone zapracované aj rozšírenie okruhu obetí násilných trestných činov o pozostalé blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti v prípade, ak bola násilným trestným činom spôsobená smrť a o obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma. Pri stanovovaní výšky odškodnenia pre pozostalých, novela upravuje pravidlá tak, že v prípade, ak obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, každý pozostalý bude odškodnený rovnakou sumou (do výšky dvadsaťpäťnásobku sumy minimálnej mesačnej mzdy). Navrhovaná úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak bola odkázaná na výživu zomretého.

Ďalšou významnou zmenou je vznik intervenčných centier z už akreditovaných subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Účelom fungovania intervenčných centier je komplexná, koordinovaná a odborná pomoc pre obete. Na podporu intervenčných centier sú vyhradené finančné prostriedky v celkovom objeme 2 milióny eur na 1 rok. Cieľom takejto finančnej pomoci zo strany ministerstva spravodlivosti je najmä zabezpečiť kontinuitu fungovania týchto subjektov a zabezpečenie ich finančnej nezávislosti (doteraz boli tieto subjekty závislé na podpore z rôznych grantov, čo spôsobovalo značnú nestabilitu).

Novela zákona o upomínacom konaní zefektívňuje pravidlá, ktoré sa zameriavajú na kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Jej cieľom je zjednotiť rozhodovaciu prax súdov a zabezpečiť aby sa k posudzovaniu neprijateľnosti podmienok nepristupovalo rozdielne. 

V zmysle prijatej a od dnes účinnej úpravy bude mať súd povinnosť prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Nemali by sa už preto opakovať situácie, keď spotrebiteľ v dôsledku relatívne krátkeho času na vyhľadanie právnej pomoci si sám na základe svojich znalostí práva vyhotoví odpor, ktorý je nedostatočne odôvodnený, na základe čoho súd rozhodne o jeho odmietnutí.

Právnou úpravou sa tiež zefektívňuje kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré doposiaľ neboli posudzované v súdnom konaní sudcom tak, aby sa zabránilo ich súvislému uplatňovaniu a zároveň sa zlepší prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov.

Zdroj: TS - Ministerstvo spravodlivosti SR