24.7.2019
ID: 4537upozornenie pre užívateľov
Lety s priamymi prípojmi smerujúce z niektorého členského štátu do tretej krajiny cez inú tretiu krajinu objednané v rámci jedinej rezervácie: letecký dopravca, ktorý uskutočnil prvý let, je povinný zaplatiť náhradu cestujúcim, ktorým vzniklo veľké meškanie na prílete druhého letu zabezpečovaného leteckým dopravcom, ktorý nie je leteckým dopravcom Spoločenstva
Jedenásť cestujúcich si u českého leteckého dopravcu, spoločnosti České aerolinie, rezervovalo v rámci jedinej rezervácie let z Prahy (Česká republika) do Bangkoku (Thajsko) cez Abú Zabí (Spojené arabské emiráty). Prvý let tohto letu s priamym prípojom, ktorý zabezpečovali České aerolinie z Prahy do Abú Zabí, sa uskutočnil v súlade s letovým plánom a prišiel do Abú Zabí načas. Druhý let medzi Abú Zabí a Bangkokom, ktorý na základe dohody o spoločnom využívaní kódu prevádzkovali Etihad Airways, ktoré nie sú leteckým dopravcom Spoločenstva, mal však meškanie na prílete v rozsahu 488 minút.
Toto meškanie v rozsahu viac ako tri hodiny môže viesť k vzniku nároku cestujúcich na náhradu podľa nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave[1] .
Cestujúci podali na české súdy žaloby proti Českým aeroliniám, aby sa domohli priznania náhrady podľa nariadenia. České aerolinie však pred týmito súdmi spochybňujú dôvodnosť týchto žalôb, pričom sa odvolávajú na to, že im nemožno uložiť zodpovednosť za omeškanie letu medzi Abú Zabí a Bangkokom, keďže tento let uskutočnil iný letecký dopravca. Městský soud v Prahe (Česká republika), ktorý rozhoduje o odvolaní vo veci, položil Súdnemu dvoru otázku, či sú České aerolinie povinné zaplatiť náhradu podľa nariadenia.
Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor v prvom rade pripomína, že let s jedným alebo viacerými priamymi prípojmi objednanými v rámci jedinej rezervácie predstavuje jeden celok na účely práva cestujúcich na náhradu stanoveného nariadením[2]. Let s priamym prípojom, ktorého prvý let sa uskutočnil z letiska umiestneného na území členského štátu, v danom prípade z Prahy, teda patrí do pôsobnosti nariadenia, aj keď druhý let tohto letu s priamym prípojom uskutočnil letecký dopravca, ktorý nie je leteckým dopravcom Spoločenstva, a to z letiska odletu a na cieľové letisko štátov, ktoré majú voči Európskej únii postavenie tretej krajiny.
Pokiaľ ide o otázku, či môžu byť České aerolinie ako letecký dopravca, ktorý uskutočnil prvý let v rámci letu s priamym prípojom, povinné platiť náhradu za veľké meškanie na prílete, ktoré vzniklo počas druhého letu tohto letu s priamym prípojom, ktorý uskutočnili Etihad Airways, Súdny dvor konštatuje, že podľa nariadenia povinnosť zaplatiť cestujúcim náhradu má len prevádzkujúci letecký dopravca daného letu. V tejto súvislosti Súdny dvor uvádza, že na to, aby letecký dopravca mohol byť považovaný za prevádzkujúceho leteckého dopravcu, musí byť osobitne preukázané, že tento dopravca skutočne uskutočnil dotknutý let. Keďže pritom České aerolinie skutočne uskutočnili let v rámci zmluvy o preprave uzatvorenej s dotknutými cestujúcimi, možno ich považovať za prevádzkujúceho leteckého dopravcu.
V dôsledku toho Súdny dvor dospel k záveru, že za okolností danej veci České aerolinie sú v zásade povinné zaplatiť náhradu podľa nariadenia z dôvodu veľkého meškania letu s priamym prípojom smerujúceho do Bangkoku, ktoré vzniklo na prílete, a to aj keď toto veľké meškanie vzniklo počas letu medzi Abú Zabí a Bangkokom a zodpovedajú zaň Etihad Airways. Súdny dvor v tejto súvislosti osobitne zdôraznil, že v rámci letov s jedným alebo viacerými priamymi prípojmi objednanými v rámci jedinej rezervácie sa prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý uskutočnil prvý let, nemôže brániť odvolaním sa na zlé uskutočnenie neskoršieho letu prevádzkovaného iným leteckým dopravcom.
Napokon Súdny dvor pripomína, že nariadenie vyhradzuje prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ktorý splnil svoju povinnosť zaplatiť náhradu cestujúcim za veľké meškanie letu s priamym prípojom objednaným v rámci jedinej rezervácie, ktorého časť uskutočnil iný letecký dopravca na základe dohody o spoločnom využívaní kódu, právo požadovať od posledného uvedeného náhradu týchto finančných výdavkov.
Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor v prvom rade pripomína, že let s jedným alebo viacerými priamymi prípojmi objednanými v rámci jedinej rezervácie predstavuje jeden celok na účely práva cestujúcich na náhradu stanoveného nariadením[2]. Let s priamym prípojom, ktorého prvý let sa uskutočnil z letiska umiestneného na území členského štátu, v danom prípade z Prahy, teda patrí do pôsobnosti nariadenia, aj keď druhý let tohto letu s priamym prípojom uskutočnil letecký dopravca, ktorý nie je leteckým dopravcom Spoločenstva, a to z letiska odletu a na cieľové letisko štátov, ktoré majú voči Európskej únii postavenie tretej krajiny.
Pokiaľ ide o otázku, či môžu byť České aerolinie ako letecký dopravca, ktorý uskutočnil prvý let v rámci letu s priamym prípojom, povinné platiť náhradu za veľké meškanie na prílete, ktoré vzniklo počas druhého letu tohto letu s priamym prípojom, ktorý uskutočnili Etihad Airways, Súdny dvor konštatuje, že podľa nariadenia povinnosť zaplatiť cestujúcim náhradu má len prevádzkujúci letecký dopravca daného letu. V tejto súvislosti Súdny dvor uvádza, že na to, aby letecký dopravca mohol byť považovaný za prevádzkujúceho leteckého dopravcu, musí byť osobitne preukázané, že tento dopravca skutočne uskutočnil dotknutý let. Keďže pritom České aerolinie skutočne uskutočnili let v rámci zmluvy o preprave uzatvorenej s dotknutými cestujúcimi, možno ich považovať za prevádzkujúceho leteckého dopravcu.
V dôsledku toho Súdny dvor dospel k záveru, že za okolností danej veci České aerolinie sú v zásade povinné zaplatiť náhradu podľa nariadenia z dôvodu veľkého meškania letu s priamym prípojom smerujúceho do Bangkoku, ktoré vzniklo na prílete, a to aj keď toto veľké meškanie vzniklo počas letu medzi Abú Zabí a Bangkokom a zodpovedajú zaň Etihad Airways. Súdny dvor v tejto súvislosti osobitne zdôraznil, že v rámci letov s jedným alebo viacerými priamymi prípojmi objednanými v rámci jedinej rezervácie sa prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý uskutočnil prvý let, nemôže brániť odvolaním sa na zlé uskutočnenie neskoršieho letu prevádzkovaného iným leteckým dopravcom.
Napokon Súdny dvor pripomína, že nariadenie vyhradzuje prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ktorý splnil svoju povinnosť zaplatiť náhradu cestujúcim za veľké meškanie letu s priamym prípojom objednaným v rámci jedinej rezervácie, ktorého časť uskutočnil iný letecký dopravca na základe dohody o spoločnom využívaní kódu, právo požadovať od posledného uvedeného náhradu týchto finančných výdavkov.
Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 95/19 v Luxemburgu 11. júla 2019____________________________________
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).
[2] Rozsudok Súdneho dvora z 31. mája 2018, Wegener (C-537/17), pozri tiež TK č. 77/18.
UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk